Hoci sa často argumentuje tým, že ide o komplikovaný právny text, nie je vôbec zložité návrh zmluvy zakladajúcej ústavu pre Európu odmietnuť. Z množstva dôvodov stačí malé poučenie z dejín.
Pred viac ako dvesto rokmi uzrela svet Ústava Spojených štátov amerických. A platí dodnes. Dôvod tohto úspechu osvetľuje vo svojej knihe Rights and Duties profesor Russell Kirk takto: "Hlboko zakorenená ako obrovský strom rástla storočie a pol z občianskeho spoločenského poriadku v Severnej Amerike a viac ako sedem storočí v britskej skúsenosti." Išlo teda o ústavu, ktorá si svoju spoločnosť neplánovala (na rozdiel od plánovačov Európskej únie, podľa ktorých je najlepším riešením naplánovať si pozitívny výsledok ako v ekonomike, tak v politike zabúdajúc, že tak pred nimi robili už komunisti), ale vychádzala z dlhého obdobia života spoločnosti. Jej tvorcami boli politickí realisti s hlbokými životnými skúsenosťami, znalí princípov slúžiacich v Británii a trinástich kolóniách, a týmto len dali právny rámec, aby chránili ich politický poriadok. Samotný stručný text je dielom človeka, a preto nie je dokonalý, avšak ukotvený v realite a vychádzajúci zo zvykov, konvencií a obyčají stáva sa ochranou Spojených štátov.
Pred viac ako dvesto rokmi chrlilo ústavy revolučné Francúzsko. Žiadna z nich sa však dlho neudržala, podobne ako mnohé ďalšie. Dejiny ich zmietli - tieto ústavy očividne napáchali viac škôd, ako mali úžitku. Založené na prázdnych a hypotetických teóriách, snoch, ilúziách a utópiách mali viesť k spoločnosti, ktorú naplánovali francúzski filozofi, no viedli často skôr k teroru a otroctvu. Jakobíni plánovali prinajmenšom raj na zemi, opak bol pravdou.
Európa sa však nepoučila a dáva si ústavné déja vu , presne opakujúc chyby francúzskych revolucionárov, pyšne veriacich vo svoje koncepty, v skutočnosti odtrhnuté od človeka, a s vierou, že budúcnosť a ľudské šťastie sa dajú naplánovať, len na to treba minúť dostatok papiera (a v tomto sa im naozaj podarilo lámať rekordy).
Euroústava je ďalším pokračovaním mylných pohľadov na svet a skrytého uskutočňovania mocenských ambícií pomocou právnych nástrojov, ako aj permanentnej revolúcie, keďže dokument už teraz spochybňuje sám seba.
Niet sa čomu čudovať, veď tvorcovia euroústavy sú tým, čo múdrosťou obdarený britský štátnik a filozof 18. storočia, gentleman Edmund Burke nazval parcel of harsh attorneys.
Peter Frišo