ISSN 1335-8715

13-10-2004   Matúš Demko   Kultúrna vojna   verzia pre tlač

Pašie Jethro Tull

Veľa sa hovorilo o Gibsonových pašiách, ktorým sa dostalo filmového prevedenia. Menej sa už spomínali pašie, ktoré boli svojim spôsobom revolučné – boli to pašie Jethro Tull a ich album A Passion Play.

Pašiové hry sú známe od 15. storočia. Bach napísal liturgické doplnky pre Veľký týždeň – pašie podľa Jána a pašie podľa Matúša, ktoré tvorili ústrednú časť veľkoťýždňovej liturgie. Obsahujú recitatívy, árie, mnohohlasné chóry, a takisto i rozličné postavy predstavujúce dvanástich, Máriu, Ježiša a pod. V Bachovej hudbe bol Ježiš tenorom.

Tenorom je aj Ian Andersson, líder a spevák Jethro Tull. A Passion Play z roku 1973 sú nezvyčajným spracovaním pašií, v ktorých Kristus môže byť moderným mužom. Takým, ktorý cíti pokoj v pašiách a ruch na Fulham Road. Text sa pomerne ťažko prekladá, podľa anotácií sa však dozvedáme, že Andersson čerpá z Biblie, Danteho Božskej komédie a Inferna, z Miltonovho Strateného raja a takisto i z mýtov. Po hudobnej stránke je to nepochybne zaujímavý projekt – takpovediac jedna štyridsaťminútová skladba, rozdelená na menšie celky ako napr. Lifebeats, Silver Cord, Critique Oblique, Forest Dance, ...

Podľa môjho názoru o Anderssonovom postoji k náboženstvu svedčí viac ako A Passion Play pieseň My God z albumu Aqualung:

Ľudia, čo ste to spravili:
Zamkli ste Ho v Jeho zlatej klietke
Podriadili ste Ho svojmu náboženstvu
Oživili ste Ho z hrobu
Z hrobu
Je boh ničoho
Ak toto je všetko čo môžeš vidieť
Ty si Boh všetkého
Je v tebe a vo mne

Opri sa Oňho jemne
A nevolaj Naňho, aby ťa zachránil
Z tvojich spoločenských pôct
A z hriechov, ktoré si nebral v úvahu
Krvavá anglická cirkev
V reťaziach histórie
Požaduje tvoju pozemskú prítomnosť
Na fare na čaji

A obrázok vrytý do pamäti (vieš kto)
S Jeho umelým krížom
On ho pripevnil
Mätie ma podľa kto, kde, prečo
Podľa toho, ako dostáva kopance
Spovedajúc sa do nekonečného hriechu
Nekončiace bedákajúce zvuky
Budeš sa modliť do ďalšieho Štvrtku
Ku všetkým bohom, ktorých spočítaš

Ian Andersson: „My God nie je piesňou proti Bohu alebo proti myšlienke Boha, je proti pokryteckej cirkvi Establishmentu, je proti Bohu, ktorého si zvolili na uctievanie. Znepokojuje ma, keď vidím, že deti sú vychovávané v náboženstve rodičov. Boh je abstraktná myšlienka, ktorú si Muž zvolil na uctievanie; on (On) nemá byť uctievaný. Tvrdím, že on (On) musí byť všeobecne uznávaný. Deti sú vychovávané v judaizme, katolicizme či protestantizme len podľa toho, kde a kedy sa narodili. Myslím si, že je to trúfalá a nemorálna vec. Náboženstvo rozdeľuje ľudí a to je chybné. Je nesprávne, že v škole sa nám vymývajú mozgy súborom náboženských myšlienok. Malo by to byť na tebe, aby si si rozmyslel svoje vlastné rozhodnutie. My God – to je blues pre Boha, svojim spôsobom nárek. Tak veľa náboženstiev pôsobí ako sociálny servis namiesto spirituálneho.“

  • Je zlé, že sa deti vychovávajú v náboženstve rodičov? Je to nemorálne?
  • Rozdeľuje náboženstvo ľudí, alebo nie?
  • Pôsobí náboženstvo ako „vymývanie mozgov“?
  • Zabudlo kresťanstvo na spirituálny „servis“?

Na albume sa nachádza ešte jedno Anderssonovo svedectvo o Ježišovi – pieseň Hymn 43.

Oh, otec, hore v nebeskom úsmeve, dole tvoj syn,
ktorý je zaneprázdnený s jeho peňažnými hrami, s jeho ženami a s jeho pištoľou.
Oh, Ježiš, zachráň ma!
A neospievaný westernový hrdina zabil Indiána alebo troch
a spravil si meno v Hollywoode,
aby oslobodil bieleho muža.
Oh, Ježiš, zachráň ma!
Ak Ježiš zachraňuje, mal by zachrániť radšej seba
od krvavých hľadačov slávy, ktorí používajú jeho meno v smrti.
Oh, Ježiš zachráň ma!
Videl som ho v meste a na kopci luny.
Jeho kríž bol dosť krvavý.
Mohol len ťažko kotúľať svoj kameň.
Oh, Ježiš, zachráň ma!

Ian Andersson: „Blues pre Ježiša o krvavých hľadačoch slávy, ktorí používajú jeho meno ako ospravedlnenie za všetky odporné veci. Vieš, ´Hej, oci, to nie je moja chyba – misionári klamali.´

Z porovnania žalmu 43 s piesňou Hymn 43 (aj keď súvislosť medzi nimi nie je) vyplýva, že Andersson je v spore s neverným ľudom, zločincom a úskočným človekom. Útočište hľadá v Bohu, aj keď je ťažké predrať sa súžením nepriateľa.

Ak Anderssona dobre chápem, nie je proti Bohu, Ježišovi, či kresťanstvu, skôr je proti pokrytectvu. Akoby v našich životoch kričíme „Ježiš, zachráň ma!“ a popri tom sme zaujatí našimi peňažnými hrami, ženami, zločinmi. Hriechmi. Konáme zlo priam v Ježišovom mene. Nie je to zvláštne? Pokrytecké? Neopravdivé?

Matúš Demko
Autor študuje žurnalistiku na Univerzite Komenského.

Spracované podľa www.cupofwonder.com

  Jethro
   Jano 20-10-2004 10:56
  RE: Jethro
   Matúš Demko 21-10-2004 19:38
  RE: Jethro
   miso 17-06-2005 19:16
  jethro
   papagenius 23-11-2004 12:52

   

 

Kultúrna vojna

Kresťanstvo je tepelnou izoláciou kapitalizmu i západnej civilizácie a kultúrna vojna je vojnou o dušu Západu. Ide v nej o to, či židovsko-kresťanské dedičstvo bude naďalej pre našu civilizáciu smerodajné, alebo či nad morálkou života zvíťazí pudová pseudomorálka smrti. Kultúrna vojna je bojom o zachovanie kultúrnosti západného človeka. Ak zničíme našu civilizačnú tradíciu, nepovstane z jej popola žiadny „nový človek“, nezaťažený poverami a predsudkami, ako si namýšľa liberálna ľavica. Kultúrnosť je to, čo človeka odlišuje od zvieraťa. Zničenie kultúrnosti povedie len k vyslobodeniu zvieraťa, ktoré sa pod tenkou vrstvou civilizácie skrýva v každom z nás.

Tiráž

Názov

Kontakt Šéfredaktor Redakcia Editor Vydavateľ Zakladateľ

Ďalšie odkazy

Newsletter

Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu. (frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
 

 
Copyright © 2001-2017 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group
Webdizajn: amneziak