ISSN 1335-8715

22-03-2001   Richard Mátéffy   Slobodný trh   verzia pre tlač

Taký malý anarchokapitalistický víkend

Nadácia F.A.Hayeka zorganizovala od 9. do 11. marca v Senci ďalšiu akciu Liberálny víkend. Cieľom akcie bolo priblížiť účastníkom myšlienky liberalizmu. Séria prednášok im mala prehĺbiť vzdelanie z oblasti liberálnej ekonómie.

ODM bola zastúpená dvoma členmi: Martinom Hanusom a Richardom Mátéffym. Keďže sme na podobnej akcii ešte neboli, tak sme sa aj tešili, že sa dozvieme zaujímavosti, o alternatívnej ekonomike, ktorá by mohla byť príjemnou zmenou oproti všadeprítomnému socializmu, a zároveň sme sa tešili, že stretneme nových ľudí. Požičali sme si aj diktafón dúfajúc, že niekoho zaujímavého zinterwievujeme, a piatok 9. marca o 15.30, sme nastúpili do autobusu - smer Senec.

Piatok

Po vystúpení z autobusu Martin s hrôzou zistil, že zabudol doma všetky papieriky, kde si zapísal údaje o ubytovaní. Pamätal si len niečo: Má byť pri jazerách a má to byť nejaký hotel Slovnaft. Aby som to skrátil, nakoniec sme dané miesto úspešne našli, zaregistrovali a ubytovali sme sa. Hneď o 17.00 začínala prvá prednáška, na ktorej sme o.i. zistili, že akcie sa zúčastnil aj pán poslanec Tatár (ale len v piatok).

Prednáška sa volala Úvod do liberalizmu. Prednášal Ján Oravec. Porovnal dva rôzne pohľady na usporiadanie spoločnosti: liberálny, ktorého myšlienkou je maximálna sloboda jednotlivca, ktorý sa v interakcii a konkurencii s ostatnými jedincami musí postarať o seba, a kolektivistický, podľa ktorého štát vie lepšie ako jedinec, čo je lepšie pre ľudí. Snaží sa mať vplyv na každý aspekt ich činnosti. Ukázal, ako sa tieto pohľady vyvíjali v spoločnosti, od epikurejcov, čo vraj boli prví liberáli až do súčasnosti, kde vyvrcholenie kolektivizmu nastalo v krajinách socialistického bloku, kde štát ovládal úplne všetko.

Po prednáške bola večera, ktorá bola vcelku o.k., až na dve veci - bolo jej málo a nápoje neboli v zaplatenej cene pobytu. Po večeri prišla diskusia v dvoch skupinách. Našu viedol Ján Oravec. Spravili sme si zaujímavú anketu, ktorá mala určiť akí sme liberáli - odpovedalo sa na 10 otázok - 5 bolo o osobnom prístupe, kde boli otázky typu právo na potrat, eutanáziu, a 5 sa týkalo ekonomického správania - či má štát zasahovať do trhu, zabezpečovať sociálne istoty. Ja aj Martin sme vyšli ako jasní konzervatívci (za ktorých sa aj považujeme). Veľmi neuznávame právo človeka robiť si čokoľvek (interrupcie), ale podporujeme slobodný trh a trhovú ekonomiku s minimálnym štátom. Ďalšie možné výsledky boli: libertarián - ten je za úplnú osobnú aj ekonomickú slobodu (tých tam bola väčšina), totalitarista - ten nepripúšťa nijakú slobodu (takí tam našťastie neboli) a ľavicový intelektuál, ktorý je za zásahy štátu, ale úplnú osobnú slobodu (aj taká sa tam našla a vyslúžila si úškrny ostatných). Nasledovala dosť prudká diskusia na tému osobné slobody medzi konzervatívcami a liberálmi (okrem nás dvoch tam boli aj dvaja KDMSáci, ktorí s nami držali konzervatívnu líniu) a vystúpila najmä otázka, či má žena právo na interrupciu, alebo ako vravíme my konzervatívci, právo na vraždu nenarodeného dieťaťa. Samozrejme, žiadna strana nepresvedčila tú druhú (ibaže my konzervatívci máme pravdu ;-).

Sobota

Sobota mala úplne nabitý program - 5 prednášok. Bolo to trochu únavné a ku koncu už podľa mňa nikto nevládal vnímať. Mohli dať do stredu dňa nejaké rozptýlenie vo forme športovej aktivity, čo by určite všetkých prebralo.

Po raňajkách o 9.00 začínali prvé prednášky. Druhá skupina bola myslená pre ľudí, ktorí sa už Liberálneho víkendu zúčastnili a majú záujem o odbornejšie témy. My sme išli do prvej, keďže nič takého sme ešte nenavštívili. Prvú prednášku mal Jozef Šíma z Liberálního inštitútu v Prahe. Volala sa Ekonómia a politika a vysvetľoval v nej negatíva zasahovania štátu do ekonomiky. Dozvedeli sme sa, že dobrovoľná výmena statkov dvoch subjektov zvyšuje ich stav spokojnosti a tým celospoločenský blahobyt. Ak štát zabráni výmene, koná proti rastu blahobytu, nech už pri tom hovorí čokoľvek. Ďalej sme sa dozvedeli, že trhová cena je informácia o preferenciách na trhu a je objektívna. Pri plánovaní a intervenciách stráca túto hodnotu a tým nastáva plytvanie - príkladom je štátna správa alebo komunizmus. Ekonómia je hodnotovo neutrálna veda o zabezpečení ľudských požiadaviek tak, aby sa neplytvalo. Preto je každý zásah do trhu neekonomický a proti blahobytu. Bol nám objasnený aj Omyl rozbitého okna, ktorý sformuloval Frédéric Bastiat už pred 150 rokmi. Tento omyl, presadzovaný intervencionalistami vraví v podstate, že je dobré rozbiť niekomu okno, lebo tým zrazu dostane robotu sklenár, ten si bude môcť potom kúpiť topánky, čím získa peniaze obuvník atď. Toto je dôsledok, ktorý je vidieť. Náš niekto však prišiel o peniaze. Ak by mu však nebolo rozbité okno, kúpil by si on topánky a ešte aj kabát. To je však to, čo nie je vidieť a ani sa nedá dobre politicky predať. Ako vidno, v prvom prípade nastalo plytvanie, podobne ako pri všetkých revitalizačných programoch, verejnoprospešných prácach atď. Lebo ich dopad je okamžite vidieť, ale nevidieť to, že peniaze na takéto programy boli niekomu vzaté - daňovým poplatníkom, ktorí si preto môžu kúpiť menej, čím sa znížilo spoločenské blaho.

Druhá sobotňajšia prednáška sa venovala téme medzinárodného obchodu. Prednášal Dan Šťastný, takisto z Liberálního inštitútu. Vysvetlil nám princíp komparatívnych nákladov, ktorého myšlienka je nasledovná: Ak dva štáty v dvoch oboroch produkujú výrobky rôzne efektívne a jeden produkuje v absolútnych číslach oba výrobky efektívnejšie, aj tak má zmysel medzinárodný obchod - v relatívnom pomere produkuje každý štát jeden výrobok výhodnejšie, preto má zmysel a môže sa zrealizovať obchod. Jediná situácia, pri ktorej by nemal medzinárodný obchod zmysel je, ak by produkovali oba štáty svoje výrobky v úplne rovnakom relatívnom pomere efektívností. Taká situácia je ale málo pravdepodobná a ak by nastala, tak by jednoducho nenastal obchod, lebo by sa neoplatil. Z čoho ďalej vyplýva, že všetky zásahy do medzinárodného obchodu - clá, prirážky, kvóty, certifikáty sú proti záujmom oboch strán, a to dokonca aj odvetné. Všetky klasické argumenty protekcionizmu: nezamestnanosť, záporná platobná bilancia, reciprocita či nedospelé odvetvia nám viac-menej spoľahlivo vyvrátil.

Tretia sobotňajšia prednáška sa volala Štát verzus trh. Viedol ju Martin Štefunko a na nej sme konečne pochopili, čo to naozaj znamená anarchokapitalizmus. Slovo štát napísal na tabuľu čiernou fixkou ako niečo zlé, trh vyznačil zelenou ako nádej, a asi v tomto duchu viedol celú prednášku. Nadviazal na Dana Šťastného a myšlienku, že infláciu vyrábajú národné banky tlačením peňazí. Vznikli pred prvou svetovou vojnou, aby mali vlády na nákup zbraní. Čiže inflácia je len skrytou formou zdanenia. S tým sa dalo ešte súhlasiť. Jeho riešenie bolo stále radikálne, ale predsa stráviteľné. Hocikto by mohol emitovať peniaze, a na trhu by v konečnom čase ostali naozaj len kvalitní eminenti, ostatní by krachli. Podľa mňa by sa našlo množstvo podvodníkov, ktorí by sa nabalili, ale v princípe sa dá toto riešenie ešte akceptovať. Podľa Štefunku však treba zrušiť samotný štát, ktorý je najvyšším nepriateľom trhu, jednotlivca, a nirvánou a vrcholom spoločnosti by bol čistý trh bez štátu. Ničím a nikým, a nijakými daňami neobmedzený. (Dane sú len násilím štátu na občanovi a preto sú nemorálne). Človeku sa natíska myšlienka, že kto zabezpečí obranu a spravodlivosť? Štefunko a anarchokapitalisti majú na to jednoduché riešenie - bezpečnostné zložky, ktoré by si na trhu konkurovali a ľudia by sa u nich poisťovali a oni by ľudí chránili. Takže ten, kto by na to nemal, by nemal zabezpečenú ani spravodlivosť a ochranu, čiže by bol bezprávnym občanom.

Na jazyk sa mi tlačili ďalšie argumenty, lebo som akosi cítil, že tento systém nemá šancu fungovať a zvrátil by sa v anarchiu či nový štát - najvyššieho nepriateľa anarchokapitalistov, a ešte k tomu totalitný. Martin Štefunko bol aj vtipný aj rázny, no nedalo sa s ním diskutovať. Treba uznať, bol argumentačne poriadne podkutý a mal to premyslené, ale pri jeho zápale za vec sa nedal predostrieť žiaden proti-argument. Jedno som však pochopil - môj dojem bol taký, že anarchokapitalisti sú radikálni darvinistickí materialisti a človek je pre nich len jedným z činiteľov trhu bez žiadnej metafyzickej podstaty. Najvyššia svätosť a entita v ich svetonázore je vlastníctvo. Jeho dodržiavanie je sväté a najvyšším hriechom je jeho narušenie. To by bolo o.k., lenže podľa nás, konzervatívcov nie je vlastníctvo sväté pre vlastníctvo, ale preto, že sa odvíja od človeka, ktorý je najvyššou pozemskou hodnotou. Kresťanský konzervatívec by dodal, že je to spôsobené podstatou človeka, ktorá je nadprirodzená. Preto je vlastníctvo odvodené od človeka a nie naopak. V anarchokapitalistickom chápaní človek bez vlastníctva vlastne nemá žiadnu hodnotu. Je možné, že som niektoré myšlienky anarchokapitalistov zle interpretoval, lebo ich nemám poriadne naštudované, ale popísaná situácia je môj dojem z anarchokapitalizmu.

Nasledovala večera, kde som sa znova nenajedol a program v diskusných skupinách. Tentoraz bolo v našej skupine akosi málo ľudí a aj diskusia bola slabá. V princípe klasika: konzervatívci verzus liberáli. Po večeri sme išli znova na pivo, no keďže bol piatok, krčma sa zmenila na miestnu diskotéku a začali sa tam pohybovať konflikt vyhľadávajúci jedinci, tak sme rýchlo vypadli. Po polnoci vznikla prudká diskusia anarchokapitalizmus: áno či nie, kde sme sa jeho zástancom snažili vysvetliť, že by nemal šancu fungovať, že iba pod kontrolou trhu súperiace bezpečnostné zložky by sa vôbec nemuseli správať trhovo a nakoniec by vznikol znova štát, len medzitým by ostala hŕba mŕtvych. Aj keď si myslím, že sme im ich teóriu vyvrátili, oni asi nemali ten pocit. Diskusia trvala do štvrtej ráno, takže v nedeľu sme boli všetci čerství ako rybičky.

Nedeľa

Po raňajkách mal Dan Šťastný prednášku Problematika zdravotníctva, kde ukázal, že zdravotníctvo nie je zadarmo aj keď je to napísané v ústave a nie je ani možné zabezpečiť každému človeku úplnú zdravotnú starostlivosť. Ukázal, že Právo na zdravie, podobne ako iné pozitívne vymedzené práva v skutočnosti právom nie je. Zdravie sa financuje z poistenia, ktoré poistením nie je, lebo nie je dobrovoľné a jeho výška závisí od príjmu, čiže je to len iná forma zdanenia. Pri takto všeobecne rovnostársky pojatom zdravotníctve sa objavujú efekty ako nadmerná spotreba, vysoké náklady, nízka kvalita, malá starostlivosť o zdravie, efekty, ktoré by vyriešil trh. Bolo by v princípe možné polemizovať s Danom, či by sa spoločnosť nemohla dohodnúť na minimálnej starostlivosti pre sociálne najslabších, ale jeho pohľad bol občerstvujúco iný ako bežne prezentované názory.

Druhá a posledná nedeľňajšia prednáška sa volala Mýtus dokonalej konkurencie a monopolu, ale ja s Martinom sme sa rozhodli ísť do druhej skupiny na prednášku Kapitalizmus a ekológia, ktorú viedol Michael Volný, taktiež z Liberálního inštitútu. Michael sa snažil ukázať, že pri jasne definovanom vlastníctve prírodných zdrojov (pôdy, lesa, atď.), sa obyčajným aplikovaním prirodzeného práva zabezpečí ochrana životného prostredia, lebo napríklad majiteľ rieky, resp. brehu nedopustí, aby mu ho nejaká fabrika znečisťovala, čiže znehodnocovala jeho majetok. Dokumentoval to na príkladoch niektorých súdnych výrokov v Spojených štátoch. Ukazoval, že odňatím zodpovednosti ochrany z majiteľov nehnuteľností na štát a opustením prirodzeného práva miera znečistenia vzrástla. Čo sa týka bačovania na vlastnom, podľa mňa sa dá súhlasiť s tvrdením, že ak nie je poškodený, tak nie je ani škoda, ale mne robilo problém akceptovať fakt, že ak som vlastníkom nejakej nehnuteľnosti, môžem si s ňou robiť čo chcem, pokiaľ nepoškodzujem iných. Jednou stránkou je, že v prírode všetko súvisí so všetkým a druhou to, že v prípade určitých hodnôt sa nedá vlastníctvo absolutizovať. Súhlasím s tvrdením, že trh sa najlepšie postará o ochranu životného prostredia, ale sú veci, ako napr. sochy stojacich Budhov či veľmi starý les, ktoré podľa mňa presahujú svojim významom svojho majiteľa a ten nemá právo ich zničiť len preto, že ich momentálne vlastní, ako to spravil napr. Taliban.

Po tejto prednáške nasledoval obed, po ňom sme sa vyfotili pred hotelom a postupne odobrali domov.

Záver

Akcia Liberálny víkend bola veľmi zaujímavá. Oboznámili sme sa s inými pohľadmi na riešenie mnohých situácií, ktoré presadzujú najmä ľavicovo zmýšľajúci predstavitelia. Bolo veľmi sympatické počúvať, ako by trh mohol vyriešiť väčšinu neduhov našej spoločnosti, ako sa má štát stiahnuť z väčšiny oblastí, do ktorých do začiatku 20-teho storočia nepatril. Príjemné bolo aj to, že tam nebol nijaký socialista, ľavičiar. Z druhej strany, uvideli sme libertarianizmus v celej jeho nahote a pochopili sme, že anarchokapitalizmus reálne existuje, má svojich predstaviteľov, slušne vybudovanú myšlienkovú základňu a nie je to len pojem, o ktorom by sa v knihách mohlo písať v štýle a bol aj anarchokapitalizmus. Napriek tomu a malým porciám jedla, hodnotím celú akciu pozitívne a veľmi inšpirujúco.

Richard Mátéffy

  Comment
   altern8 15-06-2002 2:15

   

 

Slobodný trh

Na Slovensku čelíme výzve, ktorá je veľkou prekážkou prosperite. Touto bariérou sú mýty a legendy, častejšie však elementárna neznalosť fungovania trhovej ekonomiky, ktoré sú zakorenené hlboko v nás. Stvoriteľ pritom urobil človeka na svoj obraz, daroval mu svet a moc pretvárať ho podľa svojich potrieb. Je to podnikavosť, ktorá drsný nehostinný svet pretvára na znesiteľné miesto pre život. Bohaté národy sú také, ktoré podnikavosť, túto tvorivú moc, stimulujú. Chudobné národy podnikavosť pochovávajú pod tonou dobre mienených regulácii a zodpovednosť za svoj život hádžu na štát. Sme presvedčení, že Slovensko potrebuje viac zodpovednosti za svoj osud a viac ľudskej podnikavosti. Len na tomto základe môže byť založená prosperita nás všetkých.

Tiráž

Názov

Kontakt Šéfredaktor Redakcia Editor Vydavateľ Zakladateľ

Ďalšie odkazy

Newsletter

Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu. (frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
 

 
Copyright © 2001-2017 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group
Webdizajn: amneziak