ISSN 1335-8715

17-09-2004   Marek Hrubčo   Ideológia   verzia pre tlač

Duma bratislavská
Pokus o interpretáciu poézie Egona Gála

Veľmi ma udivil článok Egona Gála „Každý dostal mozog ako nevyvolaný negatív“ (SME Fórum, 7. 8. 2004), najmä potom, čo som si prečítal základné informácie o jeho autorovi. Zarazil ma najmä nejasný odkaz článku, hmlisté pojmy a autorov skrytý relativizmus. Od prednášajúceho na Univerzite Komenského a Inštitúte judaistiky som čakal viac.

Pridať nový príspevok

...
autor: Dewey
pridané: 17-09-2004 13:41


Idem si precitat ten clanok, vdaka za uputavku.
Marekovi
autor: Dewey
pridané: 17-09-2004 14:38


OK, nie so vsetkym suhlasim, co formuloval autor, ale...

“Neodsúdil Datu za to, že uprednostnil lojalitu k svojim blízkym pred zákonmi, ktoré do jeho "mysle" vložil programátor (neohrozíš život človeka, budeš sa riadiť jeho príkazmi a pod.), ale ocenil jeho schopnosť jednať podľa vlastného rozumu a citu.”

*Cize nepodriadis sa za kazdu cenu vzitym stereotypom myslenia, nebudes sa obracat na tradiciu za kazdu cenu, zapojis inteligenciu(no a co, ze to nie je clovek, ved predsa citi) a otvoria sa Ti dvere k tomu, aby si sa mohol vcitit do druheho. Bez spojenia oboch a v zmysle konzervativneho pristupu by sa obratil na to, co do neho socializacia/socialna evolucia (=programator) naprogramovali a napriek tomu, ze by bol citlivy a vnimavy, by nedokazal prekrocit jej prah a vcitit sa do “ludskeho” necloveka a citlivo reagovat na neustale sa meniace spolocenske vychodiska, spolocensku realitu.

“Byť morálny z tohto pohľadu neznamená konať nevyhnutne dobre, ale byť schopný rozlišovať medzi dobrom a zlom a podľa toho konať.”
Ja to chapem jednoducho takto:
Moralne konanie nemusi byt byt nutne dobre v zmysle toho, co je za dobre v spolocnosti vseobecne povazovane, ale v schopnosti (prostrednictvom inteligencie, vypliva z kontextu) rozlisovat medzi dobrom a zlom a podla toho konat.
Ideový rozbor
Pozri *

Skrytý relativizmus
Poukazuje preto na okolnosti, motív a dôsledky činov (nie na čin samotný) a kladie si otázku, „čo komu škodí“.
Ked posudzujete nejaky cin Marek, robite to na zaklade niecoho ineho ako dosledkov a motivov? Co je cin samotny? Co to znamena, cim vymedzit cin od jeho dosledkov?
Ak zatnem sekerov niekomu do hlavy a ak zatnem do pna, bude to pre vas to iste, teda hanebny cin?
Ak niekoho okradnem, pretoze by moje deti umreli od hladu a okradnem ho len preto, ze stale nemam dost nahromadeneho majetku a chcem mat este viac, budete to povazovat za ten isty fuj cin?

Tie interupcie ste si mohli odpustit. Uz sa mi nechce znova dookola vysvetlovat, ze z nasho pohladu nejde o vrazdu a preco.

“Ak by naozaj každý, kto sa napríklad poriadne nestará o svoje dieťa, bol psychopath”
On nehovori o "poriadnom sa starani" o dieta, ale o nestarani sa vobec a tu s nim suhlasim.

“predsa projektovať ľudské vlastnosti do sveta zvierat.”
Tu suhlasim s Vami Marek, tiez mi tam nesedi tento uskok.

“možnosť človeka rozhodnúť sa, konať, resp. nekonať”
To je absurdna predstava slobody. Pokym nie je sloboda chapana v rovine usporiadania vztahov medzi jednotlivcami,je to abstraktna hradka na dlhe filozoficke vecery. Az potom sa mozeme odvolat na slobodu ako predpoklad moralneho...

“Ono izolované indivíduum, ktorého morálka má byť splodená mechanizmom trhu považuje Halík za podobne prázdnu ideologickú konštrukciu, ako bol marxistický „nový socialistický človek“
Neviem ci splodena, ale minimalne podriadena. Inak by som s tym suhlasil a povazoval by som to za velmi vystizny citat.

“V centre spoločensko-ekonomického usporiadania teda musí byť človek ako osoba6, nie neosobný trh”
Aj s tymto, len mi nie je jasne, kde sa s tym dostava do rozporu autor.

reakcia
autor: Marek Hrubčo
e-mail: hrubco@pobox.sk
pridané: 21-09-2004 10:57


nebudes sa obracat na tradiciu za kazdu cenu, zapojis inteligenciu(no a co, ze to nie je clovek, ved predsa citi) a otvoria sa Ti dvere k tomu, aby si sa mohol vcitit do druheho.

Ale co vlastne mate na mysli pod “inteligenciou”? Asi vlastny usudok? Mat vlastne preco, to beriem. A moze byt v sulade s tradiciou (akumulovanou mudrostou).
Alebo myslite inteligenciu ako zakladnu vlastnost Boha.
Viera potrebuje korektiv rozumu. Tie sa doplnaju na ceste k pravde. Vylucnost jedneho ci druheho je extrem.

Bez spojenia oboch a v zmysle konzervativneho pristupu by sa obratil na to, co do neho socializacia/socialna evolucia (=programator) naprogramovali a napriek tomu, ze by bol citlivy a vnimavy, by nedokazal prekrocit jej prah a vcitit sa do “ludskeho” necloveka a citlivo reagovat na neustale sa meniace spolocenske vychodiska, spolocensku realitu.

socializacia/socialna evolucia nerovna sa programator, ale spusteny program (kym cim programatorom) - tak mi to sedi. (a programator ten program sem tam doladuje)

“spolocenska realita” v zmysle prostredie, prostriedky, poznatky, ano tie sa menia, len ludia su vo svojej podstate stale rovnaki (na rozdiel od fikcie StarTreku), akurat dnes pouzivaju, resp. zneuzivaju odlisne prostriedky (veci) nez kedysi.

“Byť morálny z tohto pohľadu neznamená konať nevyhnutne dobre, ale byť schopný rozlišovať medzi dobrom a zlom a podľa toho konať.”
Ja to chapem jednoducho takto:
Moralne konanie nemusi byt byt nutne dobre v zmysle toho, co je za dobre v spolocnosti vseobecne povazovane, ale v schopnosti (prostrednictvom inteligencie, vypliva z kontextu) rozlisovat medzi dobrom a zlom a podla toho konat.
Ideový rozbor
Pozri *

Dobro ma ideovu postat. Netvori ho verejna mienka. To je problem toho vasho nominalizmu. Jednota, dobro, pravda – sa stratili kdesi v novovekej filozofii, akoby nejestvovali. Evolucia myslenia je skor sinusoida nez rovnomerna priamka nahor (v ponimani opica na zaciatku/dnesny clovek najvyssia bytost na vrchole). Len dalsia chybna premisa relativistov. Osvietenstvo (vratane komunistickych dosledkov) ma iste svoje kladne stranky, ale co s nami porobilo ako s ludmi, rozum mi zastava... Veda a inteligencia nie je dobrou zarukou “rozlisovania medzi dobrom a zlom”, pozri Osviencim.

Skrytý relativizmus
Poukazuje preto na okolnosti, motív a dôsledky činov (nie na čin samotný) a kladie si otázku, „čo komu škodí“.
Ked posudzujete nejaky cin Marek, robite to na zaklade niecoho ineho ako dosledkov a motivov? Co je cin samotny? Co to znamena, cim vymedzit cin od jeho dosledkov?
Ak zatnem sekerov niekomu do hlavy a ak zatnem do pna, bude to pre vas to iste, teda hanebny cin?
Ak niekoho okradnem, pretoze by moje deti umreli od hladu a okradnem ho len preto, ze stale nemam dost nahromadeneho majetku a chcem mat este viac, budete to povazovat za ten isty fuj cin?


Ano, budem to z hladiska etiky povazovat za ten isty cin. Cin je rozhodnutie vychadzajuce zvnutra, Biblia hovori “zo srdca”. Podla Vas mozu potom mozu chudobni kradnut lebo toto-hento? To ma byt akoze etika? Poviete si “vidi to cierno-bielo”. Ak existuje pravda, tak bud je nejake rozhodnutie spravne, alebo je nespravne.
Problem je, ze etickemu sa casto nadraduju ine hladiska, najma ekonomicke. Zodpovednost je bremeno. Z ekonomickeho hladiska je zodpovednost “neefektivna”, neoplati sa (t.j. tu na zemi urcite nie). A potom? Kto to vie? Zostava verit ze ano alebo nie, pripadne postmoderne pochybovat (a nekonat nijako, ci “podla situacie”). “Credo” je pramenom etiky: verit, ze laska ma zmysel. “A ty zmlkni, nejapny rozume!”, krical Blaise Pascal.

Tie interupcie ste si mohli odpustit. Uz sa mi nechce znova dookola vysvetlovat, ze z nasho pohladu nejde o vrazdu a preco.

No lebo cloveka povazujete iba za kus zivej hmoty, co je omyl. V presadzovani interupcii sa tento relativisticky nahlad prejavuje v celej svojej nahote.

“Ak by naozaj každý, kto sa napríklad poriadne nestará o svoje dieťa, bol psychopath”
On nehovori o "poriadnom sa starani" o dieta, ale o nestarani sa vobec a tu s nim suhlasim.

Kazdopadne psychopat nie je vhodny termin. Take reci patria kamsi do krcmy, nie do tlace.

“predsa projektovať ľudské vlastnosti do sveta zvierat.”
Tu suhlasim s Vami Marek, tiez mi tam nesedi tento uskok.
“možnosť človeka rozhodnúť sa, konať, resp. nekonať”
To je absurdna predstava slobody.

Vy mate vzdy na mysli (len) politicku slobodu. Halik, Kant a dalsi, aj ja (samozrejme uz asi nie tak zretelne) slobodu ako taku. Suhlasim, je to pojem filozoficky. Kazde myslenie je abstrakt.

Pokym nie je sloboda chapana v rovine usporiadania vztahov medzi jednotlivcami,je to abstraktna hradka na dlhe filozoficke vecery. Az potom sa mozeme odvolat na slobodu ako predpoklad moralneho...
“Ono izolované indivíduum, ktorého morálka má byť splodená mechanizmom trhu považuje Halík za podobne prázdnu ideologickú konštrukciu, ako bol marxistický „nový socialistický človek“
Neviem ci splodena, ale minimalne podriadena. Inak by som s tym suhlasil a povazoval by som to za velmi vystizny citat.

Ale napriklad Friedman vyslovene hovori ze system formuje cloveka (a dava priklad cinskych a taiwanskych robotnikov, ak si dobre pamatam) – nastolme dobry (t.j. liberalny) poriadok a ludia budu dobri. Ma scasti pravdu. To nestaci. Trh nie je Boh, trh je len nastroj v rukach cloveka, ktory moze pouzivat. Trh cloveka nepremiena k dobremu. Je to dobry nastroj na rozdelovanie “obmedzenych statkov medzi neobmedzene potreby konzumentov”. Ale je to stale iba nastroj.

“V centre spoločensko-ekonomického usporiadania teda musí byť človek ako osoba6, nie neosobný trh”
Aj s tymto, len mi nie je jasne, kde sa s tym dostava do rozporu autor.

Explicitne nikde, ale jeho relativizmus k tomuto postoju nabada.

RE: reakcia
autor: Dewey
pridané: 21-09-2004 16:19


Marek uvodom jedna otazka z trochu ineho sudka. V nedelu som si vypocul kazen na radiu Twist a celkom prijemne ma prekvapila obsahom - z mnohych dovodov. Chcel som sa len opytat, ci nahodou neviete, ci islo o katolickeho alebo evanielickeho recnika.
“Ale co vlastne mate na mysli pod “inteligenciou”? Asi vlastny usudok? Mat vlastne preco, to beriem. A moze byt v sulade s tradiciou (akumulovanou mudrostou).
Alebo myslite inteligenciu ako zakladnu vlastnost Boha.
Viera potrebuje korektiv rozumu. Tie sa doplnaju na ceste k pravde. Vylucnost jedneho ci druheho je extrem.”
Inteligencia ako subor schopnosti tykajucich sa rozumu. Rozumove posudenie okolnosti moze viest k rieseniu, ktore moze, ale nemusi byt v sulade s tradiciou. Tradicia nie je v nijakom zmysle dostatocnym argumentum na posudenie moralnej spravnosti ci nespravnosti ludskeho konania a uz vobec nie ich synonymom. Skusenost ktora sa spaja s tradiciou nam azda v mnohom moze pomoct pri skumani/predvidani dosledkov nasho rozhodnutia, ale nemoze byt jedinym determinantom. Potial obracanie sa na tradiciu splna podmienku intelignetneho pristupu.

”socializacia/socialna evolucia nerovna sa programator, ale spusteny program (kym cim programatorom) - tak mi to sedi. (a programator ten program sem tam doladuje)”
S Vasou modifikaciou suhlasim, ale len za podmienky, ze by islo o nejaky samoopravny(a ta oprava v tomto zmysle nemusi byt nutne pozitivna) program. Ale uz by som nepokracoval v hladani lepsej paralely, lebo by sme museli prejst az k nejakym samouciacim sa previazanym a nezavislym subprogramom a ja neviem k comu ;-)
“len ludia su vo svojej podstate stale rovnaki (na rozdiel od fikcie StarTreku), akurat dnes pouzivaju, resp. zneuzivaju odlisne prostriedky (veci) nez kedysi”
Rozumiem Vam, aj ked chapem veci inak. Kedze clovek je clovekom len vdaka socializacii a ak sa ta meni, meni sa spolu nou aj clovek resp. to, co je tymto pojmom zastresene. Nepotrebujem ani rozlisovat medzi fyzickym a dusevnym v zmysle kartezianskeho dualizmu, jednoducho sa meni.
“To je problem toho vasho nominalizmu. Jednota, dobro, pravda – sa stratili kdesi v novovekej filozofii, akoby nejestvovali.”
Dobro a pravda sa urcite nestratili, len boli “spravne” uchopene, minimalne pragmatickou filozofiou. Neviem ako chapete pojem jednota.
“Osvietenstvo (vratane komunistickych dosledkov) ma iste svoje kladne stranky, ale co s nami porobilo ako s ludmi, rozum mi zastava... Veda a inteligencia nie je dobrou zarukou “rozlisovania medzi dobrom a zlom””
Veda – teda fakty – ani inteligencia naozaj niesu. Otvaraju len novu dimenziu pre to, co je naozaj podstatne a co je specificky ludske, teda pre schopnost vcitit sa do druheho.(A to bola prave ta vlastnost Datu, ktora preklenula hranicu umelej inteligencie) Tu s Vami suhlasim s predmetom kritiky osvietenstva, ale nie s konkretnou formulaciou vyhrad.

”Ak zatnem sekerov niekomu do hlavy a ak zatnem do pna, bude to pre vas to iste, teda hanebny cin?
Ak niekoho okradnem, pretoze by moje deti umreli od hladu a okradnem ho len preto, ze stale nemam dost nahromadeneho majetku a chcem mat este viac, budete to povazovat za ten isty fuj cin?

Ano, budem to z hladiska etiky povazovat za ten isty cin. Cin je rozhodnutie vychadzajuce zvnutra, Biblia hovori “zo srdca”. Podla Vas mozu potom mozu chudobni kradnut lebo toto-hento?”
Ano, vy odpoviete nie. Ja neviem na vasu otazku odpovedat, musel by som poznat okolnosti, musel by som vediet, ake zivotne okolnosti viedli chudobnych aby kradli, ci nahodou predtym niekto neokradol ich, ci ich niekto nevystavil tejto bezalternativnosti…potom mozem vyslovit sudy ale aj tak by som sotva mohol vyslovit v mnohych pripadoch jednoznacny sud. Otazky moralnosti vzdy vypliva len zo vztahov medzi jednotlivcami, zo socialnej organizacie. To je to, cim sa lisilo napr. to zatnutie sekerou. V jednom pripade tu ten rozmer bol v druhom nie. Jedine ze by to bol cudzi pen. Cize ak si uvedomite uz tento rozmer, mate prve s Vami protiteciace kriterium.
Chapem ze ked hovorime o vrazde bude pre Vas zla vzdy. Aj pre mna. Ale to ci nazvem niekoho vrahom je uz do velkej miery vecou zapojenia inteligencie.

“Problem je, ze etickemu sa casto nadraduju ine hladiska, najma ekonomicke.”
Asi je Vam jasne, ze v tomto s Vami suhlasim.
“Z ekonomickeho hladiska je zodpovednost “neefektivna”, neoplati sa (t.j. tu na zemi urcite nie). A potom? Kto to vie? Zostava verit ze ano alebo nie, pripadne postmoderne pochybovat”
Nielen Vami chapana zodpovednost, ale vsetko co je “ludske”. Nasilne podriadovanie cloveka abstraktnym pravidlam a snaha podriadit vsetky sfery zivota takymto pravidlam, dat priestor a zaroven u inych si vynutit prejav toho najodpornejsieho spravania sa. Priatelstvo chapane ako business kontakt, dovtedy sme priatelia pokym z Teba nieco mam, rodina chapana ako pritaz, cim viac pritaze tym sa tazsie konkuruje inym bez nej, snaha o spravodlivost a konanie dobra voci bliznym chapana ako slabost atd. atd.
“No lebo cloveka povazujete iba za kus zivej hmoty, co je omyl. V presadzovani interupcii sa tento relativisticky nahlad prejavuje v celej svojej nahote.”
Prave naopak. Neposudzujeme cloveka ako kus zivej hmoty. Tak sa da interpretovat prave vase chapanie. “Ziva hmota” nie je dostatocny argument na to aby som niekoho prehlasil za cloveka.


”Kazdopadne psychopat nie je vhodny termin. Take reci patria kamsi do krcmy, nie do tlace.”
Asocial znie lepsie?

”Vy mate vzdy na mysli (len) politicku slobodu.”
Skor slobodu “spolocensku”, iny rozmer slobody v rovine mojho myslenia nenachadzam. U Vas ten druhy rozmer samozrejme chapem.

”nastolme dobry (t.j. liberalny) poriadok a ludia budu dobri.”
Ved ja som to tu na fore spominal mnohokrat, to je konkretne ekonomicky determinizmus, ktory najdete aj u Marxistov. Ano zmenme usporiadanie vztahov v ekonomickej rovine a blahobyt, dobro, stastie a sloboda na nas budu zizat.
“Trh nie je Boh, trh je len nastroj v rukach cloveka, ktory moze pouzivat. Trh cloveka nepremiena k dobremu. Je to dobry nastroj na rozdelovanie “obmedzenych statkov medzi neobmedzene potreby konzumentov”. Ale je to stale iba nastroj.”
Cize inymi/mojimi slovami prostriedok. Suhlasim. Dokonca nemam nic proti tomu slovu Boh, to mi tam v tomto pripade sedi aj z ateistickeho hladiska ;-)

”Explicitne nikde, ale jeho relativizmus k tomuto postoju nabada.”
Ja mam skor pocit, ze autor ma pomerne blizko k liberalizmu spojenemu s pragmatickou filozofiou. Uz len jeho odvolavka na Rortyho ale i mnohe v clanku to naznacuje. Takze skor opak bude pravdou, aj ked uznavam, ze tam bolo prilis malo na to, aby som to mohol jednoznacne tvrdit.

RE: reakcia
autor: Marek Hrubčo
e-mail: hrubco@pobox.sk
pridané: 22-09-2004 19:44


Ja len kritizujem vylucnost. Vylucnost je zaciatkom omylu (L.Hanus - to je iny). Iba inteligencia? Podla mna to nestaci. Neviem ci to vyjadrim zrozumitelne: Musi to byt cele akosi otvorene do transcendentna. Ak ten a priori vylucime, vylucime zdroj etiky. Krestanstvo je na rozdiel od inych nabozenstiev (podla toho mala co o nich viem, ale aj podla A. Schweitzera) logicky neuzatvorene. Nesedi to. V tom je to caro. Podla mna sa krestanstvo sa neda nikdy pochopit uplne. Nie je to "system".
Pocujte, nemame nahodou s tou vasou socialnou interakciou a mojou tradiciou na mysli nahodou cosi podobne? Na Twiste chodia kazne? Fiha, neviem aka denominacia, ale to by som na Twist nepovedal..

RE: reakcia
autor: Dewey
pridané: 23-09-2004 8:33


Marek, ja som explicitne povedal, ze inteligencia nestaci, inteligencia, povedane obrazne prispieva kvalitativne, tym podstatnym je schopnost vzit sa do druheho, teda schopnost, ktorou na rodiel od inych umelych bytosti mal robot Data.
(A priznavam krestanstvu doraz na tuto stranku cloveka - teda schopnost vcitit sa, komunizmus a ranny liberalizmus to nepopieral ale ani tomu neprikladal velku dolezitost, v konzervativizme, aj ked zase nie explicitne to uz najdeme lahsie a pocnuc Millom je to vyrazne pritomne aj v liberalnom mysleni ale chyba to v libertarianizme, vsimnite si)

Sucastou socializacia su samozrejme aj tradicie. Socialna interakcia je inak povedane vzajomne socialne posobenie medzi jednotlivcami. Aj socializacia sa deje takymto posobenim a taketo posobenie ju zaroven formuje.

Stale neviem, ani po vasom vysvetlneni uchopit ten pojem vylucnosti.

"Fiha, neviem aka denominacia, ale to by som na Twist nepovedal.."
Aj ja som bol prekvapeny. Ale este viac obsahom.

Je to inak.
autor: liberal
pridané: 21-09-2004 13:22


Marek Hrubco :
Clanok od Egona Gala som , zial, necital. Ten nekomentujem.
Ale k tomuto clanku, resp. k jeho casti :
" Libertariáni si zväčša múdros tradície nevážia. Sú fascinovaní všetkým iným, novým, moderným, odlišným, netradičným. "
- VOBEC si nepochopil libertarianov, ani skutocnych (nelavicovych ) liberalov. Tvoj pohlad je uzko katolicky, nie KONZERVATIVNY. Libertariani su velmi blizko skutocnym konzervativcom. To, co Ty nazyvas "libartarianstvo" , je fackovaci panak, ktoreho si krestanski tzv. konzervativci vyrobili, aby mali koho kritizovat.
Americki konzervativci su (az na par drobnych rozdielov ) blizki libertarianstvu.

A k uvedenemu citatu Tvojho clanku este tolko :
Libertariani si vazia hlavne SLOBODU .
Katolicky konzervativec Carnogursky zastava pravo statu nasilne VYVLASTNIT sukromnu podu pre fabriku Hiunday. Libertarian by toto nikdy nepripustil.

Re: liberal
autor: Marek Hrubčo
e-mail: hrubco@pobox.sk
pridané: 21-09-2004 15:08


No ja by som bol rad, keby libertariani boli ini, nez sa mi javia. Obavam sa vsak, ze nie su. Narazam tam v tej vete o fascinacii na dnes velmi rozsireny fenomen, tzv. 'multikulturalny liberalizmus', ked nas uz fascinuje vsetko mozne - Lao Tse, cakry, Buddhovo ucenie, pricom nepozname a nerozumieme ani tomu nasemu povodnemu, vlastnemu (nieto este cudziemu). Vytrhava sa stale cosi z (vychodneho, americkeho) kulturneho kontextu a importuje sa to k nam, akoby sme nemali svoje vlastne, hlbsie a zivsie duchovne korene. Plati to aj na narodnej urovni (Slovensko/Europa) alebo aj v cestovnom ruchu (utekame do Thajska pozriet sa na stlp - ktory nevedno kto a preco postavil - a pritom nevieme co skryva Zamagurie). Aj tak pritom nespoznavame Thajsko ako take, ale hotely, lietadla, turisticke trasy, kade nas vodia cestovne kancelarie. Ale to som odbocil.

Z toho importu hodnot vznikne taka umelina, ze sa chce cloveku zvracat. Rozlicnost, roznorodost nahladov aj postojov ano, ale defragmentacia, roztriestenost, vykorenenost, umelost nasho vnutra nie.

Ze mam uzko katolicky pristup. Uznavam, ze je blizky katolicite. Ale nie je uzky. Skor by som povedal, ze katolicita zahrnuje aj liberalizmus a este omnoho nadto viac (nie vsak extremny liberalizmus - t.j. libertarizmus).

Ja neviem, ako by Carnogursky tento svoj postoj obhajil (zrejme nijako). Ale kto sa ho bude spytovat? Na to niet v mediach casu. Nejako to zahra do ofsajdu. Prakticka politika a ideove principy su (a zial vzdy budu) dve veci. A mohol by som si dalej stazovat na nedokonalost demokracie (ako vsetkeho co vymysleli ludia). Ved konecnom dosledku sa v politike vsetko robi len tak uchytkom, rychlo, ledabolo (alebo este vystiznejsie - krasny slovensky termin "hala-bala". Darmo mi tu teoretizujeme. Ja nemam rad politikov. Su to iba taki "politicki manekyni skakajuci pod taktovkou peoplemetrov" (T.Halik). Ale mam rad statnikov. Mame vsak u nas nejakych?

Pridať nový príspevok

 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2017 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group
Webdizajn: amneziak