ISSN 1335-8715

30-08-2004   Ján Dinga   Slobodný trh   verzia pre tlač

Spravodlivá rovná daň?

Slovensko nedávno zreformovalo svoj daňový systém. Princípom reformy bolo zmeniť boľševické progresívne zdaňovanie a nahradiť ho systémom spravodlivejším, účinnejším a efektívnejším. Dnes teda máme na Slovensku 19% rovnú daň, v našich končinách dosť neobvyklú.

Pridať nový príspevok

pokus o prepisanie historie?
autor: Dewey
pridané: 30-08-2004 16:20


“Princípom reformy bolo zmeniť boľševické progresívne zdaňovanie”

“Tento daňový systém je totiž postavený na tom, že človek s vyšším príjmom je zdaňovaný vyššou percentuálnou čiastkou ako človek s príjmom nižším. Inými slovami, človek ktorý zarába viac je za svoju snahu potrestaný legalizovaným okrádaním.”
--------------
Princip progresivnej dane nie je bolsevickym vymyslom. Progresivna dan z prijmu bola zavedena liberalnou vladou v Anglicku a nahradila prevaznu vacsinu ciel a zdanovanie spotreby.(ktore nahravalo predtym aristokracii) Samotna spravodlivost sa opiera o zakladny ekonomicky zakon o marginalnom uzitku.(povod pojmu u anglickeho liberala menom Jeremy Bentham, ktory bol najvacsim reformatorom prehniteho pravneho systemu v Anglicku). Uz Adam Smith pristupoval k daniam velmi citlivo. Za vsetko citat - “V každom štáte by mali poddaní prispievať na výdaje na správu štátu tak, aby to čo najlepšie zodpovedalo ich možnostiam, tj. úmerne dôchodku, ktorý pod ochranou štátu požívajú. Výdaje na správu štátu sú pre jednotlivých príslušníkov veľkého národa asi tým istým, čo výdaje na správu veľkého panstva pre všetkých tých, medzi ktorých je rozpachtované a ktorí musia všetci na tieto výdaje prispievať podľa toho, na ako veľkej časti panstva hospodária. Tzn. rovnosť alebo nerovnosť zdanenia spočíva práve v tom, či sa táto zásada dodržiava, alebo zanedbáva.”

Podobne k daniam pristupoval aj Ricardo. Super. “Bolsevicky” povod progresivneho zdanovania je blud. Rozmer spravodlivost/nespravodlivosti vysvetleny.

RE: pokus o prepisanie historie?
autor: Dewey
pridané: 30-08-2004 16:26


Dodatok...Smith fungoval o storocie skor ako Marx. Zakony v anglicku sa prijali este pred rozsirenim Marxizmu.
Planý poplach
autor: Jano
e-mail: jano@whoever.com
pridané: 01-09-2004 16:10


Ten článok bol o daniach z dnešného pohľadu. A dnes je jasné, že sú to práve socialistické strany, ktoré obhajujú progresívne zdaňovanie. To, či ich aj vymysleli, som neštudoval. Keď som písal o marxistickom myslení a marxistických prejavoch, bolo to ohľadom obhajoby progresívneho zdaňovania pomocou pojmov spravodlivosť a solidarita. A to sa dá „obhájiť“ jedine prekrútením týchto slov.

Pokiaľ v Anglicku zaviedli progresívnu daň spolu so zrušením „väčšiny ciel a zdanenia spotreby“, nemuselo to byť nutne úplne od veci. Problém je v tom, že dnes štát zdaňuje skoro všetko a vo väčšine krajín funguje progresívne zdaňovanie spolu s tým.

RE: Planý poplach
autor: Dewey
pridané: 02-09-2004 8:23


"Keď som písal o marxistickom myslení a marxistických prejavoch, bolo to ohľadom obhajoby progresívneho zdaňovania pomocou pojmov spravodlivosť a solidarita. A to sa dá „obhájiť“ jedine prekrútením týchto slov."

Otazka spravodlivosti je urcite na mieste, to len Hayek na rozdiel od celej klasickej liberalnej politickej ekonomie ho nechce vidiet. Solidarita je uz ine kafe, tu suhlasim. Ale netusim co to ma s spolocne specificky s marxizmom. Nemam pocit, ze by sa Marx voci tomuto pojmu obracal.

"Problém je v tom, že dnes štát zdaňuje skoro všetko a vo väčšine krajín funguje progresívne zdaňovanie spolu s tým."

Problem je aj v niecom inom. Miera nutnosti kooperacie sa prehlbuje, zavislost od inych pri upltneni prace je ovela vacsia. Uz to nie je vacsinove rolnictvo a vacsinove remesla, ktore sa dali do velkej miery prevadzkovat samostatne, pripadne v ramci rodiny, stacilo mat sikovne ruky, neexistoval defacto problem s konkurenciou, sikovny rolnik alebo robotnik sa lahko do nej zapojil, netrebalo velky kapital. Problem s pozemkami tam bol a riesil sa cez zakony a statnu intervenciu do tohoto vztahu.(neobrobenej pody s ktorou si nevedela aristokracia rady po uvolneni vztahov bolo totiz dost, lenze chcela nenalezite rizovat z prace rolnikov, ktorym ju prenajimala)
Tychto ludi chceli oslobodit od svojvolneho zdanovania, ktore sluzilo na obohacovanie aristokracie a nezmyselne vojenske dobrodruzstva. Mali na pamati predstavu, ze "prirodzenou odmenou za pracu je produkt prace"(aj ked vedeli, ze nie vzdy to pojde tak dokonale). Smith vedel, ze velka nezamestnanost znamena problem v podobe stlacania miezd az pod hranicu neschopnosti pokryt existencne potreby. Lenze v casoch, ked to pisal, tento problem v Anglicku nebol taky markantny. O storocie neskor to uz bolo inak.

Byron
autor: Allen
e-mail: davion@gmail.com
webstránka: http://14be0.unoprincipali.com/valloadriano/
pridané: 17-06-2006 19:22


cartucciastampanteit http://167ce.speziazona.com/annunciopersonalisicilia/ immaginetettona this daylights is the only thing I remain besthotel http://7594.speziazona.com/phnompenhshopping/ jennyb in different times in different lives I could make you happy now it is too hard siglapubblicitaria http://29bda.unoprincipali.com/carcere/ finanziamentofido in different times in different lives I could make you happy now it is too hard brufolo http://22c9e.unoprincipali.com/pavimentazioneautobloccante/ sitowebpesaro I hate your tears, they make me feel too alive fondaresquadracalcio http://820e.unoprincipali.com/cassetteperlettera/ fondamentalismo I hate your tears, they make me feel too alive canons450 http://b55c.unoprincipali.com/copertinacdnomadi/ tuboflessibile this daylights is the only thing I remain mutuoprimacasatassozero http://1f8cc.unoprincipali.com/pallinecinesi/ globalstar this daylights is the only thing I remain meccano http://29f20.speziazona.com/medicali/ downloadprogrammagestioneturno and when I put her legs on my shoulders DC90C9B9588413DF288B9B1315FABD47BD5294B2
Jamie
autor: Nathanael
e-mail: dorian@e-mailanywhere.com
webstránka: http://21.pocoqueta.com/promozionesitowebfriuliveneziagiulia/
pridané: 30-06-2006 10:54


plutone http://129.masapienza.com/ragazzabareggio/ webhostingfrontpage venditastampantecanon http://121.grandiserto.com/modemadsllan/ forcedteen sardegnamare http://10.primadipartilla.com/privacyscadenza/ loghidisegninicellulare hotelaruba http://122.disperatestrida.com/bustmove/ calendarionba cucinamuraturacucina http://38.disperatestrida.com/xangodistributor/ arceriacacciaarticolosportivi professionebellezza http://105.fossetardi.com/ragazzolampedusalinosa/ packardbell saggiobrevedante http://72.mioautore.com/illuminazione/ giornaletrentino marrakech http://13.grandiserto.com/programmaemule/ cucchiaiodargento f4dd026ac39b9e2fa576404ae93f215c
Darrion
autor: Corbin
e-mail: austen@e-mailanywhere.com
webstránka: http://cure.medrxpills.org/cheap-viagra-online136.html
pridané: 28-07-2006 15:06


3e79a652957371b279c28758cfe83754 erotica-toon159.html http://fribourg.mainpills.org/overdose-on-adderall303.html free-milf-fuck612.html china-age-difference254.html http://barr.mainpills.org/penicillin-side-effects4.html footjob-gangbang-andrews510.html oxycontin-pain-reliever458.html http://messy.somigliante.org/close-ups-of379.html archive-girls-spanked487.html how-to-make336.html http://periostat.medrxpills.org/darvocet-side-effects17.html free-hot-horny670.html sexual-surrogates347.html http://akins.xdiscussion.org/wives-pictures-sexy662.html new-jersey-bextra445.html female-to-male506.html http://using.meether.org/sexual-fantasies-for3680.html myopathy-lipitor372.html karin-tucson-fem127.html http://etiquette.mainpills.org/indiana-celebrex-side225.html nasal-hood118.html free-online-consultation415.html http://ladyboy.somigliante.org/nude-canadian-housewives83.html milfs-free364.html 33766d282efd27c3468309e546e247c5
Spravodliva cena kremesa?
autor: Zolo
pridané: 30-08-2004 17:33


K tejto analyze nie je pridany nazor bohatych. Je Bill Gates, ci jeho otec za progresivnu dan? Ak su bohati za progresivnu dan je to skutocne kvoli solidarite?

Alebo je mozne, ze spolocensky mier je lacnejsi, ako vysoke ploty a dennodenne hadky s populistami.

Vezmime si priklad kde povedzme na prezitie potrebujete 5,500 korun. Ak vam zdania 10% zo 6,000 v podstate neprezijete. Co potom. Pojdete tych 100 korun mesacne ukradnut od Majskeho? A ten bude platit SBSke sto korun na hodinu, aby vam v tom zabranil? Pokial nie sme sami bohati, nehovorme za nich. Pokial nas za to samozrejme neplatia.

Pritom je zarucene, ze vydavky statu na dane by sa dali zefektivnit. Kto vsak rozhodne, ktore sluzby pojdu cez dane a ktore cez sukromne firmy. To, ze ma stat bordel, neznamena, ze konkretna sluzba by sa poskytovala sukromnym podnikom lacnejsie. Ba ci by bol dokonca zaujem u sukromnych firiem.

Kazdy si dokaze predstavit lacnejsiu Coca Colu, nie iba nizsie dane.

RE: Spravodliva cena kremesa?
autor: Jano
e-mail: jano@whoever.com
pridané: 01-09-2004 16:11


“To, ze ma stat bordel, neznamena, ze konkretna sluzba by sa poskytovala sukromnym podnikom lacnejsie. Ba ci by bol dokonca zaujem u sukromnych firiem.”

Súkromné firmy skočia po všetkom, na čom môžu zarobiť. V prípade, že majú ľudia záujem o nejakú službu, podnikavý duch po tom okamžite zapracuje-ešte som nepočul, že by sa to nestalo. A to, že by štát ponúkal lacnejšie služby, nemyslíš vážne. Monopol je vždy najdrahší. Ceny štátom vyrábaných produktov sa síce môžu zdať opticky lacnejšie (“mlíko za tri koruny”), ale to štát dosiahne jedine tým, že na to použije tvoje vlastné prachy.

RE: Spravodliva cena kremesa?
autor: Dewey
pridané: 02-09-2004 8:28


Efektivita sukromeneho sektoru je zavisla od konkurencie. V prostredi s dokonalou konkurenciou sa cena blizi nakladom. Cim dalej sa vzdalujeme od dokonalej konkurencie(ku korporativnej ekonomike) tym vacsie deformacie vznikaju. Sukromny monopol mimo politicku kontrolu prostrednictvom regulacie je vzdy horsi v demokratickych podmienkach ako statny.
Pozri sa na molochov banky a poistovne. Od korupcie a neefektivity nemaju daleko k hociktorej podobnej statnej institucii a to nehovorime o monopole.

dane
autor: Lukas Krivosik
pridané: 30-08-2004 17:37


V USA zaviedol progresivne zdanovanie Milton Friedman, aby mohlo americke ministerstvo financii financovat druhu svetovu vojnu. Dodnes sa za to preklina. Problem je v tom, ze staty ako UK, US alebo Kanada zavadzali dane len docasne, aby zaplatili tu ktoru vojnu.

V 20. storoci sa vsak zaviedla zvlastna prax nechavat dane aj pocas mieru. Chudobni to odsuhlasili populistickym politikom, lebo zo zaciatku to mali platit len bohati.

Postupne sa vsak danova povinnost rozsirovala smerom k strednej vrstve a chudobnym a casom sa prave najbohatsi ludia dokazali plateniu dani legalne vyhnut.

V americkej legislative su oka, ktore investorom a podnikatelom umoznuju za istych okolnosti odkladat splacanie dani do nekonecna.

RE: dane
autor: Dewey
pridané: 30-08-2004 17:53


V Anglicku bola prija progresivna dan v Roku 1850. Nemala s vojnou nic spolocne. Nahradila vacsinu "dani z tovoru"(spotrebne dane) a cla. Roman o vzniku progresivnych dani minimalne v pripade anglicka je VYMYSLENY.
RE: dane
autor: Lukas Krivosik
pridané: 31-08-2004 10:12


Pani, vy uplne prevraciate realitu. Dane ako permanentny odvod boli v USA zavedene az v roku 1913, v Anglicku to bolo v roku 1874, v Kanade 1945. Este pred sto rokmi v USA neexistovala dan z prijmu.

Milton Friedman sa narodil v roku 1912 a cez druhu svetovu vojnu posobil na ministerstve financii. Preto nevidim nijaku prekazku v jeho veku. On sa vyslovil za zavedenie progresivnej dane v Amerike, aby tak Amerika financovala vojnu, co dodnes trpko lutuje.

Pokial ide o tie roky 1850 a 1860, dane v tychto krajinach boli len docasnym odvodom v dobe vojny (v Anglicku vojna proti Napoleonovi a krymska vojna, v USA obcianska vojna).

RE: dane
autor: Dewey
pridané: 31-08-2004 12:00


Lukas improvizujes...
Povodne tvrdenie:
"V USA zaviedol progresivne zdanovanie Milton Friedman, aby mohlo americke ministerstvo financii financovat druhu svetovu vojnu."
Odpoved: Progresivne zdanovanie zaviedol Lincoln. ("Aby mohol" financovat obciansku vojnu.)

"V Anglicku to bolo v roku 1874"
V Anglicku to bolo v 50tych rokoch(nespravne som interpretoval ten rok 1850, islo o dlhsi proces), dovod nebola vojna ale ziaduca a dlhsie planovana danova reforma, pretoze sa popri tom odstanila velka cast dani zo spotreby a cla, ktoru predtym drzala pri zivote konzervativna klika a ktora jej nahravala.(podobne ako obilny zakon). Zaroven sa zaviedla aj kontrola vydavkov.

Este pikoska, ked uz padol 1874 rok, vtedy vyhrali volby po dlhom case konzervativci.
(ktori sa branili Gladstonovym snaham o danovu reformu). Zda sa mi malo pravdepodobne, ze by to prijali konzervativci.

"On sa vyslovil za zavedenie progresivnej dane v Amerike, aby tak Amerika financovala vojnu, co dodnes trpko lutuje."
vyslovil sa a zaviedol, to su dve veci ;-)

RE: dane
autor: Dewey
pridané: 30-08-2004 19:33


V USA to s progresivnostou dani plati 100%
pocnuc Obcianskou vojnou/ Lincoln 1862 a nasledovne pri kazdom konflikte. Treba vsak povedat ze tu existovali za normalnych okolnosti silne spotrebne dane a aj cla.

RE: dane
autor: Zolo
pridané: 30-08-2004 21:19


To by musel byt Milton Friedman 175 rocny.
RE: dane
autor: Dewey
pridané: 31-08-2004 8:08


Veru musel ;-) To som si neuvedomil. Cize nie Friedman, ale "Lincoln" pocas obcianskej vojny, vtedy dosahovala progresivna dan z prijmu udajne cez 90% v maxime
na margo
autor: wesley
e-mail: wesley@post.sk
pridané: 31-08-2004 21:22


no, ci mi sudruh stat ukradne pod hrozbou zalara 5 ci 500 000 korun, ci rovne, ci krivo, ci z majetku, ci zo spotreby, to mi moze byt ukradnute. je to zlodejina ako zlodejina. zvlastne, ze udajni praviciari na toto nemyslia a stale spekuluju ci 19 ci 15 a co s tym co sa zvysi.

kto chce, nech si statu plati kolko chce a za co chce, ci na vylety sudruha prezidenta, ci na nove vily potentatov z magistratu, ci na krachujuce dochodky, pokazene chodniky a darmozracov kazdeho razenia. ja od statu nechcem vobec nic, preto nechcem ani za nic platit. to by bolo krasne solidarne a spravodlivo, po bolsevicku i po demokraticku. ale samozrejme sa to nikdy nestane, pretoze ak by bolo platenie dani dobrovolne, nikto by za ten hnus co nam stat blahosklonne ponuka nedal ani korunu.

Pekne
autor: Peter Botev
pridané: 01-09-2004 1:48


Vcelku vystizny clanok.Pekne.

Zopar veci:

Zdierať zárobky bohatších sa dá z niekoľkých jednoduchých dôvodov: Je ich podstatne menej ako ostatného obyvateľstva, nemôžu to teda vláde vo voľbách spočítať. Okrem toho môžu byť zdaňovaní prakticky neobmedzene-človeka s príjmom sto tisíc korún mesačne môžete zdaniť aj na 80%, a ešte stále bude mať z čoho žiť. Navyše, šikovný populista (hádajte, na koho myslím) urobí z takejto politiky skôr cnosť než ako čin hodný opovrhnutia.

To by bolo mozne v socializme,ale u nas su za kazdou jednou stranou bohati sponzori a neobavam sa,ze by ich podrazili. To si nedovoli ani SMER. Fico to moze hovorit kolko chce a co chce,pochybujem, ze by svojho kamarata Flasika(a nielen jeho) zdral z koze danami. A to plati pre vsetky strany v parlamente.

Ministerstvo financií na svojej oficiálnej stránke ako jeden z argumentov v prospech rovnej dane uvádza, že zachováva progresivitu zdanenia. Tabuľka nám ukazuje, že je tomu naozaj tak. Rozhodne by som to však nevyzdvihoval ako kladnú vlastnosť rovnej dane. Dokazuje to totiž, že rovnou daňou daňová nespravodlivosť nekončí, iba sa zmierňuje. Je to teda spravodlivejší systém, ale nie spravodlivý.

Je ale nutne uznat fakt,ze zavedenie rovnej danovej sadzby 19% pre vsetkych by polozilo vela slovenskych rodin do kolien. To,ze najmenej zarabajuce skupiny neplatia dan resp. jej sadzba je nulova je podla mna prijatelne.


Každý občan tohto štátu má nárok na tie isté štátom ponúkané služby. Pokiaľ zavoláte políciu, nezaujíma ich váš príjem, či výška vašich daní, ale len miesto, na ktorom sa nachádzate. To isté platí v prípade, že potrebujete akútnu zdravotnícku pomoc. V prípade ohrozenia bezpečnosti krajiny je tu naša armáda, ktorá má chrániť všetkých ľudí bez rozdielu. Je teda úplne jedno, či je váš príjem desaťtisíc alebo stotisíc korún mesačne, máte nárok na tie isté štátne služby ako ktorýkoľvek iný človek.

Tak by to malo byt,to by si ale najprv musel stat poradit s korupciou.

Ako sa stavaju privrzenci jednotlivych stran k rovnej dani(takmer nikto ju nechce).
http://www.ivo.sk/ftp_folder/produkt_4117.pdf

RE: Pekne
autor: Jano
e-mail: jano@whoever.com
pridané: 01-09-2004 16:23


Díki za reakciu:

"To by bolo mozne v socializme,ale u nas su za kazdou jednou stranou bohati sponzori a neobavam sa,ze by ich podrazili. To si nedovoli ani SMER."

Rozmýšľal som nad tým, a fakt by ma zaujímalo, čo by taký Fico robil s rovnou daňou (aj keď dúfam, že sa to nikdy nedozviem).

"Je ale nutne uznat fakt, ze zavedenie rovnej danovej sadzby 19% pre vsetkych by polozilo vela slovenskych rodin do kolien. To,ze najmenej zarabajuce skupiny neplatia dan resp. jej sadzba je nulova je podla mna prijatelne."

S tým v podstate súhlasím, ale radšej ako zaviesť nezdaniteľné minimum by som znížil sadzbu rovnej dane a špeciálne rodiny by podľa mňa mali mať možnosť si všelico poodpisovať z daní. Tým by sa daňové rozdiely znížili a zároveň by ani rodiny neboli až tak dotknuté.

Ficove ciele
autor: Lukas Krivosik
e-mail: a@b.c
pridané: 01-09-2004 16:44


Odporucam Ficov prejav v Novom Slove. Fico sa chysta zrusit dochodkovu reformu a vratit sa k priebeznemu systemu a navyse chce rovnu dan nahradit styrmi stupnami progresivity.

Ked som si tieto jeho ciele precital, tak som si povedal, ze tu uz konci kazda sranda. Potrebujeme Pinocheta, ktory nas Robertka zbavi. Radsej statny prevrat ako tento komunista

RE: Ficove ciele
autor: Peter Botev
pridané: 01-09-2004 18:15


Ale Lukas,ved to vsetci pozname. Pred par rokmi tu boli reci o dvojnasobnych platoch,dnes hovori Fico o ruseni reforiem. Ak bude vlada robit to co ma a co slubila,potom sa nemusime nicoho(a nikoho) obavat. Zvratit reformy tiez cosi stoji. Rozpravat blbosti Fica nestoji uplne nic. A to nehovorim o tom,ze samotny SMER ani keby vyhral volby nezmoze nic. Nemusime sa obavat,na Slovensku este ani jedna strana neutrpela za neplnenie predvolebnych slubov.
A predpokladam,ze s tym Fico pocita. Pocita s velmi kratkou pamatou Slovakov. Vzdy bude mat koalicneho partnera na ktoreho sa bude moct vyhovorit. Potom si uz len pripadne vypocujeme,ze sa nenasla "politicka vola". Ale to nam dufam nehrozi. Vidiet Fica ako premiera,tak vyskocim z okna. :-)

RE: Pekne
autor: Peter Botev
pridané: 01-09-2004 18:15


Rozmýšľal som nad tým, a fakt by ma zaujímalo, čo by taký Fico robil s rovnou daňou (aj keď dúfam, že sa to nikdy nedozviem).

Ze sa to nedozvieme v to dufam aj ja. Radsej nepokusat certa. Aj ked som si na takych 90% isty,ze Fico by s rovnou danou neurobil uplne nic. Hoci velmi rad tara,nie je az taky blbec,aby odradzal investorov,hlavne tych z vlastnych radov(a ze ich nieje malo).

S tým v podstate súhlasím, ale radšej ako zaviesť nezdaniteľné minimum by som znížil sadzbu rovnej dane a špeciálne rodiny by podľa mňa mali mať možnosť si všelico poodpisovať z daní. Tým by sa daňové rozdiely znížili a zároveň by ani rodiny neboli až tak dotknuté.

Suhlasim,ide len o to aby tu niekto netrpel biedou vinou dani.Je v podstate jedno,akym sposobom sa to spravi.

RE: Pekne
autor: Dewey
pridané: 02-09-2004 17:59


"Aj ked som si na takych 90% isty,ze Fico by s rovnou danou neurobil uplne nic. Hoci velmi rad tara,nie je az taky blbec,aby odradzal investorov,hlavne tych z vlastnych radov(a ze ich nieje malo)."

Tych "investrov", z vlastnych radov, by po jeho vitazstve asi sotva presvedcilo vyssie alebo progresivne zdanovania aby odveslovali podnikat niekam za hranice, myslim, ze by si prisli na svoje.

dane etc
autor: Pavol Hardoš
e-mail: pavol.hardos@gmailNOSPAM.com
webstránka: http://www.sloboda.blogspot.com
pridané: 02-09-2004 0:18


Pri článku Jána Dinga "Spravodlivá rovná daň?" ma ihneď zaujalo aké kritérium spravodlivosti má autor na mysli. Dane sú nutným zlom píše náš autor. Teodícea daní je zdá sa pre Jána Dinga Ding an Sich (sorry, nemohol som odolať ;-) ), o ktorej sa nedebatuje. Veď bez daní, by nebola možná tá "usporiadaná sloboda", štátom manažované právo a poriadok. Avšak aj takúto minarchistickú pozíciu autor ešte navyše nepochopiteľne kompromituje zaradením školstva a zdravotníctva medzi esenciálne štátom poskytované služby.

Skutočne len dve veci sú, zdá sa, na tomto svete isté, a to smrť a dane. Dane sú však, na rozdiel od smrti, ľudský výmysel. Sú značne kontroverzným a nesmierne mocným a nebezpečným nástrojom v rukách štátu, ktorým je možné privodiť skazu a zbedačenie celého obyvateľstva. Úprimne pochybujem, že dane sú naozaj nevyhnutnou cenou, ktorú musíme platiť za civilizáciu.

Autor, ak ho správne chápem, považuje za skutočne spravodlivé nízke dane. A aby som parafrázoval Thoreaua reagujúceho na Jeffersona (krkolomné!): „Súhlasím so stanoviskom, že čím nižšie dane sú, tým sú spravodlivejšie, ale rád by som videl ako dospeje k svojmu zákonitému záveru, že najspravodlivejšie dane, sú dane nulové“. Autorom navrhovaná daň z hlavy znie v jeho podaní prijateľnejšie než všetky súčasné daňové schémy, ale v žiadnom prípade by o tomto návrhu nemal hovoriť ako o najspravodlivejšom.

Musím totiž súhlasiť s ekonómom Murrayom N. Rothbardom, že z praxeologického hľadiska nieto rozdielu medzi daňou a lúpežou. V oboch prípadoch dochádza k odovzdaniu časti majetku vlastníka útočníkovi pod hrozbou násilia. Ani morálne v tom nie je rozdiel, pretože je jedno, na čo zlodej ukradnuté prostriedky minie, fakt, že ich minie na vlastnú spotrebu, alebo za ne vyasfaltuje chodník pred domom obete, nič nemení na tom, že ich ukradol. Americký anarchista Lysander Spooner dokonca prehlásil, že jemu osobne je milší lúpežník, ktorý nepredstiera, že má na lup právny nárok, berie na seba riziko, vezme peniaze a nechá obeť ísť si svojou cestou. Na rozdiel od štátu, ktorý zoberie peniaze a ešte vyžaduje rešpekt autority, vďaku, poslušnosť, či prejavy vlastenectva, za ulúpené peniaze presadzuje svoju vôľu, stará sa do životov svojich obetí, prikazuje im to, zakazuje tamto, nenechá ich na pokoji.

Dane sa ospravedlňujú ako zdroje pre rozličné funkcie štátu, ktoré vraj musí vykonávať, a ktoré by vraj nedokázal poskytnúť nik iný. Mnoho sa už popísalo o legitímnosti takýchto tvrdení, o tom či je štát skutočne najlepším poskytovateľom služieb vzdelávacích, zdravotných, obranných, o verejných statkoch, cestách a majákoch, o tom, či by tieto služby nevedel poskytnúť trh omnoho efektívnejšie a tak podobne. Z môjho pohľadu libertariána by ideálnou daňovou reformou bolo úplné zrušenie všetkých daní, sprivatizovanie všetkých škôl, nemocníc, ciest, súdov atď., keďže jedine trhové hospodárstvo je trvalo schopné maximalizovať ľudský blahobyt.

Dane môžeme zaradiť medzi intervencie, čiže zásahy do slobodných spoločenských a trhových vzťahov. Intervencie môžeme rozdeliť do troch kategórií: autistické (útočník zasahuje čisto do sféry jednotlivca – vražda, násilie, zákaz, príkaz nejakej činnosti napr. náboženských obradov) binárne (útočník si násilím vynucuje od jednotlivca výmenu alebo „dar“ – krádež, dane, otroctvo, povinná vojenská služba atď.) a triangulárne (útočník vynucuje alebo bráni nejakej výmene medzi dvoma subjektami – hl. prohibícia). Tieto intervencie nemusí nutne vykonávať len štát, ten však ako monopolný vykonávateľ násilia na danom území nerád vidí v tejto oblasti konkurenciu a preto ju prenasleduje a potiera čoby zločincov. Na rozdiel od zločincov je však štát považovaný za legitímneho vykonávateľa tohto násilia. Dane teda patria medzi binárne intervencie. Ich dôsledkom je vždy obohatenie jednej skupiny (tých, čo dane spotrebuvávajú) na úkor tej druhej (tí, čo dane platia).

Zdroje v rukách ľudí by boli upotrebené na uspokojenie ich potrieb. Keďže im však boli odobraté štátom, títo spotrebitelia už nemôžu efektívne uspokojovať svoje potreby. Tieto zdroje sú spotrebované inde, o ich utratení už rozhodujú štátni úradníci. Spotrebiteľský dopyt sa vplyvom štátneho zásahu presúva z produktívnych, to jest blahu ľudí prospievajúcich, do neproduktívnych sfér. Vážnym dopadom každého zdanenia teda býva narušenie alokácie zdrojov v spoločnosti, ktoré už teraz slúžia na uskutočnenie cieľov štátu. Daň takto spôsobuje distorziu trhového systému, spotrebitelia sú jednoznačne poškodení, ich životná úroveň sa znižuje. Z tohto navyše vyplýva aj neuskutočniteľnosť tzv. neutrálnej dane, t.j. dane, ktorá by zanechala trh v rovnakom stave v akom by bol pri neexistencii dane.

Rozsah narušovania alokácie zdrojov je priamo závislý od úrovne zdaňovania a štátnych výdajov do ekonomiky. Ako povedal Ludwig von Mises: „Ak dane narastú nad určitú miernu hranicu, prestávajú byť daňami a menia sa na nástroje ničiace trhové hospodárstvo.“ Dopad zdanenia najviac závisí od výšky daní, nie už tak od jeho typu. V úvahu treba teda brať predovšetkým celkovú úroveň daňového zaťaženia, a nie druh dane, ktorému sa aj pri súčasnej daňovej reforme venovalo až nadmieru veľa pozornosti, ktorú si možno ani nezaslúži. Rovná daň nie je oproti dani progresívnej lepšia per se. Veď čo by bolo lepšie, rovná daň 20%, alebo progresívna daň od 5 do 19%? Dôležitá je teda vždy celková daňová záťaž, druh dane je v porovnaní s ňou už len záležitosť podradného významu.

Teda ja by som len toľko. Sorry ak som napísal veci, ktoré sú samozrejmé.

RE: dane etc
autor: Dewey
pridané: 02-09-2004 12:47


"Avšak aj takúto minarchistickú pozíciu autor ešte navyše nepochopiteľne kompromituje zaradením školstva a zdravotníctva medzi esenciálne štátom poskytované služby."

Super, cize napr. dietky ktore sa narodia maju byt v zajati uspechu svojich rodicov na trhu. Im poskytovana zdravotna starostlivost a moznost rozvoja prostrednictvom vzdelavacich institucii, aby mohli nabrat to, co od nich spolocenska realita, do ktorej sa narodili, vyzaduje, aby mohli neskor sluzit sledovanim sukromnych zaujmov najlepsie inym, ma byt determinovana schopnostami ich rodicov?

"Sú značne kontroverzným a nesmierne mocným a nebezpečným nástrojom v rukách štátu, ktorým je možné privodiť skazu a zbedačenie celého obyvateľstva."
Ano, ked sa stanu prostriedkom svojvole malej skupiny ludi, tak ako to bolo v stredoveku, ale zrejme nie v modernom demokratickom state.

"Musím totiž súhlasiť s ekonómom Murrayom N. Rothbardom, že z praxeologického hľadiska nieto rozdielu medzi daňou a lúpežou."

Iste, potom ale rovnako zial ani medzi vacsinou miezd a lupezou. Je to zbytocna a hlupa konstrukcia.

"o tom či je štát skutočne najlepším poskytovateľom služieb vzdelávacích, zdravotných, obranných, o verejných statkoch, cestách a majákoch, o tom, či by tieto služby nevedel poskytnúť trh omnoho efektívnejšie a tak podobne. Z môjho pohľadu libertariána by ideálnou daňovou reformou bolo úplné zrušenie všetkých daní, sprivatizovanie všetkých škôl, nemocníc, ciest, súdov atď., keďže jedine trhové hospodárstvo je trvalo schopné maximalizovať ľudský blahobyt."

Matka bozia. Trusty v amerike na prelome storoci nestacili ako skusenost, kam by to poviedlo?

"Dane môžeme zaradiť medzi intervencie, čiže zásahy do slobodných spoločenských a trhových vzťahov."

Omyl. Trhove vztahy nie su slobodne, resp. su slobodne len do urcitej miery a nikdy to inak nebude. Ak by mali byt slobodne, musel by si dokazat
1. kazdy jeden je v rovnakej vyjednavacej pozicii voci inym, teda maju nad sebou vzajomne rovnaku moc
2. pri uzatvarani dohody na trhu moze kazdi slobodne od dohody odstupit resp. neuskutocnit ju, bez toho aby mu hrozili zasadne dosledky z nedohody, ktore druhej strane nehrozia resp. hrozia mu ine a nie tak zasadne

"Zdroje v rukách ľudí by boli upotrebené na uspokojenie ich potrieb. Keďže im však boli odobraté štátom, títo spotrebitelia už nemôžu efektívne uspokojovať svoje potreby."

Fakt? Cize ak robos plati povedzme 3000Sk nesacne na daniach a odvodoch, tak zdravotnu starostlivost pre seba a svoje deti, vzdelavanie, bezpecnost, cestu do prace by lepsie zabezpecil keby jazdil po sukromnej ceste, chodil k ludovemu samanovi, lebo na lepsieho lekara by nemal a deti vzdelaval po veceroch doma sam, lebo skolu by neutiahol?

"Tieto zdroje sú spotrebované inde, o ich utratení už rozhodujú štátni úradníci."

Ale ramec pre toto rozhodovanie davaju demokraticke volby! Cize tieto prostriedky nie su uplne mimo zaber tych, co ich platia.

"Spotrebiteľský dopyt sa vplyvom štátneho zásahu presúva z produktívnych, to jest blahu ľudí prospievajúcich, do neproduktívnych sfér."
Skolstvo,zdravotnictvo,armada,kultura?

"Daň takto spôsobuje distorziu trhového systému, spotrebitelia sú jednoznačne poškodení, ich životná úroveň sa znižuje."

Toto je zjavny nezmysel. Pozri si HDI talubku UN.

„Ak dane narastú nad určitú miernu hranicu, prestávajú byť daňami a menia sa na nástroje ničiace trhové hospodárstvo.“
Jasne, len Mises zabudol povedat, aka je to hranica. Toto nespochybnuju ani Keynesianci ani dalsi ekonomovia odmietajuci tieto anarchokapitalisticke vizie.
Lenze plati aj dalsia vec, ktora je preukazatelna. Maly verejny sektor nizsia produktivita prace, nizsi rast produktivity prace, nizsie HDP, ekonomicke zaostavanie - dzungla.

"Dôležitá je teda vždy celková daňová záťaž, druh dane je v porovnaní s ňou už len záležitosť podradného významu."
Suhlasim. A v tomto smere sa zase az tak vela na slovensku nezmenilo resp. zmenilo v neprospech ludi s nizsimi prijmami.
Z hladiska prav. sub. to tiez nie je ziadna vyhra.

RE: dane etc
autor: Pavol Hardoš
e-mail: pavol.hardos@gmailNOSPAM.com
webstránka: http://www.sloboda.blogspot.com
pridané: 02-09-2004 15:51


Dewey, pripadáte mi ak človek, ktorý nevie, čo s volným časom. (ja zrejme taktiež, keďže na tie vaše zmätenosti reagujem.) Navyše väčšine vašich reakcii skutočne nerozumiem.

napr tento výlev je nepochopiteľný: „Super, cize napr. dietky ktore sa narodia maju byt v zajati uspechu svojich rodicov na trhu. Im poskytovana zdravotna starostlivost a moznost rozvoja prostrednictvom vzdelavacich institucii, aby mohli nabrat to, co od nich spolocenska realita, do ktorej sa narodili, vyzaduje, aby mohli neskor sluzit sledovanim sukromnych zaujmov najlepsie inym, ma byt determinovana schopnostami ich rodicov?“

Píšete: „Ano, ked sa stanu prostriedkom svojvole malej skupiny ludi, tak ako to bolo v stredoveku, ale zrejme nie v modernom demokratickom state.“

Takže podľa Vás v dnešnom „modernom demokratickom štáte“ nevládne malá skupina ľudí? Aha, áno jasné, vládneme si sami. Ľud vládne, jeho vôľa je stelesnená v jeho volených zástupcoch. Isteže. *sigh*

K mojmu stanovisku "Musím totiž súhlasiť s ekonómom Murrayom N. Rothbardom, že z praxeologického hľadiska nieto rozdielu medzi daňou a lúpežou."
Pišete : „Iste, potom ale rovnako zial ani medzi vacsinou miezd a lupezou. Je to zbytocna a hlupa konstrukcia.“

Tomuto naozaj nerozumiem. Mzda, aspoň myslím, je zmluvne dohodnutá odmena za vykonanú prácu, ako by potom mohla byť porovnaná s lúpežou? Nechápem. Krádež/Dane je/sú násilné odobratie cudzieho majetku. Čo to má spoločné so mzdami a prečo by to mala byť hlúpa a zbytočná konštrukcia?

Píšete: „Matka bozia. Trusty v amerike na prelome storoci nestacili ako skusenost, kam by to poviedlo?“

Opäť, nechápem o čom je reč.

Píšete: „Omyl. Trhove vztahy nie su slobodne, resp. su slobodne len do urcitej miery a nikdy to inak nebude. Ak by mali byt slobodne, musel by si dokazat
1. kazdy jeden je v rovnakej vyjednavacej pozicii voci inym, teda maju nad sebou vzajomne rovnaku moc
2. pri uzatvarani dohody na trhu moze kazdi slobodne od dohody odstupit resp. neuskutocnit ju, bez toho aby mu hrozili zasadne dosledky z nedohody, ktore druhej strane nehrozia resp. hrozia mu ine a nie tak zasadne „

Samozrejme, že trhové vzťahy nie sú slobodne, kdeže, to maslo v obchode Vás donútili kúpiť zákerní hypnotizéri v službách Kráľovnej Krtkov. Eh, len do určitej miery?
Bod 1 je blatantný nezmysel. Čo, preboha znamená rovnaká vyjednávacia pozícia, a vzájomne rovnaká moc nad ostatnými? Takýto stav je nedosiahnuteľný (ahá, takže sloboda je podľa Vás asi tiež nemožná?), sloboda vo vašom ponímaní by si vyžadovalo vševedomosť a absolútnu rovnosť-totožnosť. Alebo som to opäť nepochopil.
Bod 2: čo? Prečo? Keď si kúpite dom, môže Vás predávajúci po roku z domu vyhodiť, s tým, že odstupuje od dohody? Nemôžu byť podmienky odstúpenia od dohody ukotvené priamo v tejto dohode? Nechápem.


Píšete: „Fakt? Cize ak robos plati povedzme 3000Sk nesacne na daniach a odvodoch, tak zdravotnu starostlivost pre seba a svoje deti, vzdelavanie, bezpecnost, cestu do prace by lepsie zabezpecil keby jazdil po sukromnej ceste, chodil k ludovemu samanovi, lebo na lepsieho lekara by nemal a deti vzdelaval po veceroch doma sam, lebo skolu by neutiahol?“

Typické nepochopenie dynamizmu spoločenských mechanizmov, keď sa odmyslia dane a odvody a predpokladá sa že všetko ostatné ostane nezmenené. Možno tie tri tisícky (alebo omnoho viacej) použije na poistenie a školné, ktoré by teraz pri existujúcej konkurencii mali poskytovať svoje služby efektívnejšie a lacnejšie. A čo je vlastne zlé na samovzdelávaní? (veď v USA bolo pred zavedením verejného školstva nižšia miera negramotnosti než dnes) A čo sporenie, štipendiá, charity, a bezprecedentné zvýšenie kvality života všetkých – aj robošov, pri plnom uvoľnení ľudského potenciálu na slobodnom trhu.

píšete: „Ale ramec pre toto rozhodovanie davaju demokraticke volby! Cize tieto prostriedky nie su uplne mimo zaber tych, co ich platia.“

Tak to už si snáď skutočne robíte srandu. Teda vyberme si 100% rozhodovanie o vlastných prostriedkoch, alebo štvormiliontina rozhodovacej moci vo voľbách, kde navyše pri stranách volíte celý balík ich programu vrátane vecí, ktoré by ste nikdy nechceli (napr. financovanie cirkví) + fakt, že tento balík je ešte poopravený v koaličných rokovaniach na ktorý už nemáte absolútne žiaden vplyv. Vaše stanovisko navyše absolútne ignoruje desaťročia štúdii a prác venovaných teórii public choice. Ech...

K môjmu "Spotrebiteľský dopyt sa vplyvom štátneho zásahu presúva z produktívnych, to jest blahu ľudí prospievajúcich, do neproduktívnych sfér.";
stručne dodávate: „Skolstvo,zdravotnictvo,armada,kultura?“

Školstvo, zdravotníctvo, bezpečnosť a kultúra sú podľa Vás asi služby, ktoré neexistovali pred tým, než sa ich ujal resp. vytvoril štát, či ako to myslíte? Si skutočne myslíte, že súčasná konfigurácia štátneho financovania v najvyššej možnej miere maximalizuje blaho veškerého obyvateľstva?

"Daň takto spôsobuje distorziu trhového systému, spotrebitelia sú jednoznačne poškodení, ich životná úroveň sa znižuje." – „Toto je zjavny nezmysel. Pozri si HDI talubku UN.“

Možno Vás to šokuje, ale UN tabuľky Human development indexu sú úplný paškvil, ktorý vám nepovie veľa o životnej úrovni. Ako ostatne takmer žiadna byrokratická štatistika.

Píšete: „Lenze plati aj dalsia vec, ktora je preukazatelna. Maly verejny sektor nizsia produktivita prace, nizsi rast produktivity prace, nizsie HDP, ekonomicke zaostavanie - dzungla.“

Čo???

Mohli by ste prosím v budúcnosti formulovať svoje reakcie menej ako výkriky do tmy a viacej v podobe koherentných a zrozumiteľných argumentov? Vďaka.

pH 5,5

RE: dane etc
autor: Dewey
pridané: 02-09-2004 16:59


“Dewey, pripadáte mi ak človek, ktorý nevie, čo s volným časom. (ja zrejme taktiež, keďže na tie vaše zmätenosti reagujem.) Navyše väčšine vašich reakcii skutočne nerozumiem.”
To je Vas problem. Nech Vas moj volny cas netrapi.

„Super, cize napr. dietky ktore sa narodia maju byt v zajati uspechu svojich rodicov na trhu. Im poskytovana zdravotna starostlivost a moznost rozvoja prostrednictvom vzdelavacich institucii, aby mohli nabrat to, co od nich spolocenska realita, do ktorej sa narodili, vyzaduje, aby mohli neskor sluzit sledovanim sukromnych zaujmov najlepsie inym, ma byt determinovana schopnostami ich rodicov?“
Myslim, ze je to velmi jednoducho zrozumitelne. Chapem, ze je to rozvita veta. Skusim pre Vas specialne pisat len jednoduche. Verejny sektor a vejne sluzby su minimalne nevyhnutne pre zabezpecenie ekonomicky neaktivnych ako napr. deti. Odstranenie tychto sluzieb znamena pre deti ponechat ich moznosti zavisle na schopnosti rodicov uspiet na trhu.
”Píšete: „Ano, ked sa stanu prostriedkom svojvole malej skupiny ludi, tak ako to bolo v stredoveku, ale zrejme nie v modernom demokratickom state.“
Takže podľa Vás v dnešnom „modernom demokratickom štáte“ nevládne malá skupina ľudí? Aha, áno jasné, vládneme si sami. Ľud vládne, jeho vôľa je stelesnená v jeho volených zástupcoch. Isteže. *sigh*”
Nie v takom zmysle ako v stredoveku. Zastupitelsky system prinasa so sebou nedokonalosti ale inu podstatu takehoto vladnutia nevidi len slepy. Svojvola vladnucich nad ovladnymi vs. pravidelne sa opakujuce volby, presne vymedznie kompetencii, system brz a protivah atd…

”„Iste, potom ale rovnako zial ani medzi vacsinou miezd a lupezou. Je to zbytocna a hlupa konstrukcia.“ Tomuto naozaj nerozumiem. Mzda, aspoň myslím, je zmluvne dohodnutá odmena za vykonanú prácu, ako by potom mohla byť porovnaná s lúpežou? Nechápem. Krádež/Dane je/sú násilné odobratie cudzieho majetku. Čo to má spoločné so mzdami a prečo by to mala byť hlúpa a zbytočná konštrukcia?”
Kto Vas tu drzi, nechcete byt okradany, chodte niekam prec. Ak tu chcete uplatnovat svoju pracu a uzivat si plody prace, akceptujte aj povinnosti.[argument z podobneho sudka ako Vy]. Dane platite v zmysle vasej logiky slobode, ziadna lupez sa nekona.
Prirodzenou odmenou za pracu je produkt prace.[Smith](To sa libertarianom nepaci). V tejto myslienke je obsiahnute vsetko podstatne. Mzda je zmluvne dohodnuta, ale pri uzatvarani dohody ma jedna strana silnejsie postavenie ako druha a tym je tato disproporcia vacsia, cim su horsie podmienky na trhu prace. Ak nebude suhlasit s dohou zamestnanec, bude mat problem, musi nakrmit seba alebo svoje deti. Ak sa pri 500 zamestnancoch nedohodne zamestnavatel, pocka si na dalsieho uchadzaca, ktory uz klope na dvere alebo aj dlhsi cas prezije bez toho 1 z 500. Preto bude v takychto podmienkach vysledok dohody vzdialeny Smithovej myslienke a preto bude uz samotnou dohodou o svoj product prace pripraveny (musi sa ho vzdat) a to co dostane bude (po odcitani nakladov) dosahovat len omrvinku hodnoty produktu prace. Ak sa bude delit spolocne upeceny kolac, iba hlupak bude akceptovat nieco ine ako polovicu. Jedine ze mu druha strana pohrozi pestou.

”Píšete: „Matka bozia. Trusty v amerike na prelome storoci nestacili ako skusenost, kam by to poviedlo?“
Opäť, nechápem o čom je reč.”
To mi je jasne.

”Samozrejme, že trhové vzťahy nie sú slobodne, kdeže, to maslo v obchode Vás donútili kúpiť zákerní hypnotizéri v službách Kráľovnej Krtkov. Eh, len do určitej miery? “
Nie. Maslo v obchode Vas prinutia kupit vase existencne potreby. Nekupite – skapete. Ak je dost ponuky, tak ze si efektivne konkuruje, ste v pohode. Ak sa vytvori monopol a Vy sa dostanete do existnencej zavislosti, ziska ten co ma monopol nad Vami a vasim zivotom velku moc a Vy sa mozete aj pokrajat. Vasa sloboda bude v akceptovani jednej ponuky alebo smrti(ad absurdum). Moze si s Vami robit co chce. Vacsi problem je vsak trh prace v realnych podmienkach
”Bod 1 je blatantný nezmysel. Čo, preboha znamená rovnaká vyjednávacia pozícia, a vzájomne rovnaká moc nad ostatnými? Takýto stav je nedosiahnuteľný (ahá, takže sloboda je podľa Vás asi tiež nemožná?), sloboda vo vašom ponímaní by si vyžadovalo vševedomosť a absolútnu rovnosť-totožnosť. Alebo som to opäť nepochopil.”
Skusme ako pre deti. Obaja zbadame na chodniku bankovku. Rozbehneme sa za nou, naraz ju schatneme. Slobodne budeme jednat o jej rozdeleni alebo pouziti dovtedy, dokedy jedna strana neziska nad druhou vyhodu. Napriklad Vam k hlave prilozim revolver, uvedomujuc si ze som silnejsi Vas schmatnem za golier. Mozem ju ziskat tak, ze zistim, ze ak z nej cast okamzite nedate niekomu inemu, vpali Vam do lepky gulku on. Alebo mi staci vediet, ze Vase deti umru od hladu ak si z nej nieco neodnesiete. To vsetko mi umozni si odniest viac ako Vam. Jednoducho, mam nad Vami moc a takto nejako, aj ked nie absolutne to funguje vo vsetkych vztahoch.
“Typické nepochopenie dynamizmu spoločenských mechanizmov, keď sa odmyslia dane a odvody a predpokladá sa že všetko ostatné ostane nezmenené.“
“Možno tie tri tisícky (alebo omnoho viacej) použije na poistenie a školné, ktoré by teraz pri existujúcej konkurencii mali poskytovať svoje služby efektívnejšie a lacnejšie.”
A kto povedal, ze zamestnavatel by mu tie odvody co za neho plati dal do ruky? Vacsina, ak by sa mala spravat racionalne pri sucastnych podmienkach na trhu prace by mu nedala nic. To co by usetril na svojich daniach by nestacilo urcite pri nizsich prijmovych skupinach na pokrytie tych sluzieb, ktore su financovane z verejnych penazi. Staci sa pozriet na USA, kolko ludi nema alebo ma nevyhovujuce poistenia. A uz vobec by nemal prachy na zaplatenie sukromnej mafie a armady aby ho chranila.
Maly dosledok. Volakedy sa inflacie povazovala za zlocin, lebo zle odbory si vymohli neadekvatne zvysenie platov a toto bola vzdy dobra prilezitost. (casto aj nad uroven inflacie). Dnes a u nas taka sila je len malokedy a cela inflacia osklbava tych s najhorsim postavenim na trhu prace, pretoze nemaju moc si kompenzovat inflaciu.
“(veď v USA bolo pred zavedením verejného školstva nižšia miera negramotnosti než dnes)”
To mate odkial? Mate aj nejake fakty po ruke, alebo len feeling? Silne o tom pochybujem. Minimalne v britanii to bolo preukazatelne presne opacne.
“A čo sporenie, štipendiá, charity, a bezprecedentné zvýšenie kvality života všetkých – aj robošov, pri plnom uvoľnení ľudského potenciálu na slobodnom trhu.”
Stipendia su predsa tiez len z dani. Solidarita, ak sa neprejavuje v pracovnych vztahoch preco by sa mala v inej rovine? Alebo zamestnavatela, ktory plati svojim ludom len tolko aby ich dostatocne motivoval pri zohladeneni minima, ktore musi platit vzhladom na stav na trhu prace nahle osvieti a bude si ukracovat zo svojho blahobytu aby pomohol satit cudzie dietky? Ano solidarita funguje, ale preukazatelne je to citenie silnejsie u ludi, ktory bud presli podobnym osudom, alebo maju k nemu blizko.

”Tak to už si snáď skutočne robíte srandu. Teda vyberme si 100% rozhodovanie o vlastných prostriedkoch, alebo štvormiliontina rozhodovacej moci vo voľbách, kde navyše pri stranách volíte celý balík ich programu vrátane vecí, ktoré by ste nikdy nechceli (napr. financovanie cirkví) + fakt, že tento balík je ešte poopravený v koaličných rokovaniach na ktorý už nemáte absolútne žiaden vplyv. Vaše stanovisko navyše absolútne ignoruje desaťročia štúdii a prác venovaných teórii public choice. Ech...”
Nikdy som to neidealizoval. Problem je, ze vela ludi ma moznost rozhodovat o peniazoch, ktore by im, pri trochu inych podmienkach na trhu prace patrili, ale o ktore ich niekto osklbe, lebo vdaka tomu, ze moze. Zastupitelska demokracia ma svoje problemy. Ale preukazatelne neexistuje lepsia symbioza ako medzi trhovou ekonomikou a modernym demokratickym statom.

”Školstvo, zdravotníctvo, bezpečnosť a kultúra sú podľa Vás asi služby, ktoré neexistovali pred tým, než sa ich ujal resp. vytvoril štát, či ako to myslíte? Si skutočne myslíte, že súčasná konfigurácia štátneho financovania v najvyššej možnej miere maximalizuje blaho veškerého obyvateľstva?”
Existovali, iste. A boli dostupne v takej miere a tolkym ludom ako dnes? To sotva. V dvoch krajinach s ronakym HDP je mozna taka disproporcia napr. v gramotnosti a spravidla je tam vyssia, kde su vacsie vydaje na verejne sluzby. Toto su fakty a nie utopisticke vizie.

”Možno Vás to šokuje, ale UN tabuľky Human development indexu sú úplný paškvil, ktorý vám nepovie veľa o životnej úrovni. Ako ostatne takmer žiadna byrokratická štatistika.”
Jasne. Tabulky zahrnajuce mnoho oblasti od gramotnosti az po HDP su paskvil, zato take tabulky od Hayekovej nadacie…index ekonomickej slobody, den danovej slobody to je to super. Alebo mate po ruke nieco lepsie a komplexnejsie?

”Mohli by ste prosím v budúcnosti formulovať svoje reakcie menej ako výkriky do tmy a viacej v podobe koherentných a zrozumiteľných argumentov? Vďaka.”
Precitajte si radsej svoje prispevky. Kto nechce rozumiet nerozmie. Nutit Vas rozumiet mi Vas nutit nemozem.

RE: dane etc
autor: Pavol Hardoš
e-mail: pavol.hardos@gmail.NOSPAM.com
webstránka: http://sloboda.blogspot.com/
pridané: 02-09-2004 21:25


Uf,Začína to byť neprehľadné.

"Verejny sektor a vejne sluzby su minimalne nevyhnutne pre zabezpecenie ekonomicky neaktivnych ako napr. deti. Odstranenie tychto sluzieb znamena pre deti ponechat ich moznosti zavisle na schopnosti rodicov uspiet na trhu."

Áno, všetko pre deti. Myslime preboha na DETI!!! Čo by si dietky počali nebyť uja byrokrata a tety úradníčky. Kašlať na inštitúcie rodiny, komunity, charity. Tí nevedia ako na to. Ba, hrôza, rodičia musia navyše uspieť na trhu, aby sa o dietky postarali. Nuž, aj o tom je zodpovednosť rodičovstva. Keď už si zaobstarali potomstvo, tak sa musia aj starať. Ale nie, ujo byrokrat vždy vie!, pomôže, detičky povaruje, navarí, prádlo vyperie, rozprávku prečíta, spinkať uloží. Ako to ľudia v minulosti zvládli?

píšete: "Kto Vas tu drzi, nechcete byt okradany, chodte niekam prec. Ak tu chcete uplatnovat svoju pracu a uzivat si plody prace, akceptujte aj povinnosti.[argument z podobneho sudka ako Vy]. Dane platite v zmysle vasej logiky slobode, ziadna lupez sa nekona."

Nie, mám právo nebyť okradaný. Určite ste o tom počuli, o ľudských právach?

Píšete: "Prirodzenou odmenou za pracu je produkt prace.[Smith](To sa libertarianom nepaci). V tejto myslienke je obsiahnute vsetko podstatne."

Áno, je to kravina. Smithov omyl, do úplnej absurdity Marxom dotiahnutý.

"Mzda je zmluvne dohodnuta, ale pri uzatvarani dohody ma jedna strana silnejsie postavenie ako druha a tym je tato disproporcia vacsia, cim su horsie podmienky na trhu prace. Ak nebude suhlasit s dohou zamestnanec, bude mat problem, musi nakrmit seba alebo svoje deti. Ak sa pri 500 zamestnancoch nedohodne zamestnavatel, pocka si na dalsieho uchadzaca, ktory uz klope na dvere alebo aj dlhsi cas prezije bez toho 1 z 500. Preto bude v takychto podmienkach vysledok dohody vzdialeny Smithovej myslienke a preto bude uz samotnou dohodou o svoj product prace pripraveny (musi sa ho vzdat) a to co dostane bude (po odcitani nakladov) dosahovat len omrvinku hodnoty produktu prace. Ak sa bude delit spolocne upeceny kolac, iba hlupak bude akceptovat nieco ine ako polovicu. Jedine ze mu druha strana pohrozi pestou."

Máte problém so slobodnou vôľou... pozrite nižšie. A aj so základmi ekonomickej vedy. Pracovná teória hodnoty (Marx via Smith and Ricardo) je úplný nezmysel. Čo dokázal už Bohm-Bawerk, (http://www.marxists.org/subject/economy/authors/bohm/ ) a pred ním Menger a ďalší. A podiel na ochote prijať dohodu je na oboch stranách rovnaká, nikto nie je silnejší. Fakt, že robotník má konkurenciu, neznamená, že nemôže konať slobodne. Práca je služba, za ktorú je robotník zaplatený. Hodnota produktu nie je závislá od práce vynaloženej. Ak strávite hodiny a hodiny vyrábaním porcelánových fekálií a neskôr nenájdete kupca, neviňte kapitalizmus. Hodnota je subjektívna, nie je objektívne merateľná, nie je inherentne daná statkom, je to dôležitosť, ktorú im pripisujú jednotlivci pri uspokojovaní ich potrieb.

Píšete: "Nie. Maslo v obchode Vas prinutia kupit vase existencne potreby. Nekupite – skapete. Ak je dost ponuky, tak ze si efektivne konkuruje, ste v pohode. Ak sa vytvori monopol a Vy sa dostanete do existnencej zavislosti, ziska ten co ma monopol nad Vami a vasim zivotom velku moc a Vy sa mozete aj pokrajat. Vasa sloboda bude v akceptovani jednej ponuky alebo smrti(ad absurdum). Moze si s Vami robit co chce. Vacsi problem je vsak trh prace v realnych podmienkach."

Vo Vašom ponímaní sú ľudia len akési uzlíky nervov a hormónov, ktoré inštinktívne reagujú na sociálne sily, sú nimi objektívne nútení a pohybovaní. Isteže potom máte problém pochopiť niečo tak komplexné ako slobodná vôľa. Isteže pri rozhodovaní o kúpe sa slobodne rozhodujete medzi alternatívami, jednou je aj smrť hladom. Táto hrozba smrti hladom však neznamená, že pri rozhodovaní (o žiží a nežití) nekonáte slobodne. Objektívne skutočnosti nikoho do ničoho nenútia. Nemôžete sa ku konceptom správať ako by to boli objekty.

Ak sa vytvorí monopol, áno ak, ale kde sa nabral? V slobodnom trhu nezáleží na tom koľko je predávajúcich, ale či je otvorená možnosť vstupu nových subjektov, teda, či je systém otvorený konkurencii. V systéme slobodného trhu môže kľudne nastať situácia, že je len jeden predajca, čo kľudne môže byť najefektívnejšie usporiadanie. Toto asi považujete za monopol. Ale ak by sa snažil svoju situáciu využiť môže okamžite vyvstať konkurencia. Ale skutočný, autentický monopol je umožnený len zabránením vstupu potenciálnych konkurentov, čo umožňujú len štátne edikty. Monopol, ktorého sa desíte je presne výsledkom vládnych zásahov. (A najhorším je keď je štát aj jediným - monopolným zamestnávateľom, potom chodia vzpurní intelektuáli umývať okná.)

Píšete: "Skusme ako pre deti. Obaja zbadame na chodniku bankovku. Rozbehneme sa za nou, naraz ju schatneme. Slobodne budeme jednat o jej rozdeleni alebo pouziti dovtedy, dokedy jedna strana neziska nad druhou vyhodu. Napriklad Vam k hlave prilozim revolver, uvedomujuc si ze som silnejsi Vas schmatnem za golier. Mozem ju ziskat tak, ze zistim, ze ak z nej cast okamzite nedate niekomu inemu, vpali Vam do lepky gulku on. Alebo mi staci vediet, ze Vase deti umru od hladu ak si z nej nieco neodnesiete. To vsetko mi umozni si odniest viac ako Vam. Jednoducho, mam nad Vami moc a takto nejako, aj ked nie absolutne to funguje vo vsetkych vztahoch."

Píšte pomalšie, dýchajte, a čítajte po sebe. Aj tento psychologizujúci filozofický výlev je, obávam sa, nad moje intelektuálne schopnosti. Ako vám znalosť o hladujúcich deťoch umožní získať prevahu, o čo tu ide? Prečo sa nepodelíte po bratsky (Zssr: Súdruhovia, pekne po bratsky, CSSR: Tak to teda nie, radšej pol-na-pol) Vy máte revolver? Ako to? To ešte štát nezakázal? Tú moc máte vďaka revolveru, schmatnutiu za golier, alebo superiorným znalostiam? Ako sa to aplikuje na ostatné vzťahy? Máte nie nejakú zlú osobnú skúsenosť? ;-)

"Staci sa pozriet na USA, kolko ludi nema alebo ma nevyhovujuce poistenia."

Hej, okolo 40% Američanov podľa Kerryho nemá zdravotné poistenie. No a čo? A ja nemám poistené ani nohy ani nos. Ani Muncha, čo mi visí v kumbále. Moja vec, moje riziko.

Píšete: "Volakedy sa inflacie povazovala za zlocin, lebo zle odbory si vymohli neadekvatne zvysenie platov a toto bola vzdy dobra prilezitost. (casto aj nad uroven inflacie). Dnes a u nas taka sila je len malokedy a cela inflacia osklbava tych s najhorsim postavenim na trhu prace, pretoze nemaju moc si kompenzovat inflaciu."

Čo majú odbory s infláciou? Inflácia je zvýšenie celkového počtu peňazí v obehu (centrálnou bankou), ktoré má za následok rast cien. Inflácia je a bola vždy zločinom, manipulácia štátu s peniazmi je totiž nepriamou formou zdanenia (áno, krádež a podvod), keď novovytlačené bankovky najprv použije štát, pričom hodnota týchto bankoviek klesá len pomaly, chvíľu trvá než sa trh prispôsobí novej peňažnej hladine. Štát tak kupuje často za ceny pôvodnej cenovej hladiny, a inflácia nakoniec často skutočne, ako píšete, "ošklbe tých s najhorším postavením na trhu práce".

"(veď v USA bolo pred zavedením verejného školstva nižšia miera negramotnosti než dnes)" - "To mate odkial? Mate aj nejake fakty po ruke, alebo len feeling? Silne o tom pochybujem. Minimalne v britanii to bolo preukazatelne presne opacne."

OMYL! Čítajte napr. tu: "Free" Education and Literacy:
http://www.mises.org/fullstory.aspx?control=1425&id=64

"Stipendia su predsa tiez len z dani."
Asi ste v živote nepočuli a rozličných súkromných nadáciách a grantoch, že?

"Solidarita, ak sa neprejavuje v pracovnych vztahoch preco by sa mala v inej rovine? Alebo zamestnavatela, ktory plati svojim ludom len tolko aby ich dostatocne motivoval pri zohladeneni minima, ktore musi platit vzhladom na stav na trhu prace nahle osvieti a bude si ukracovat zo svojho blahobytu aby pomohol satit cudzie dietky?"
(Baťa?)
"Ano solidarita funguje, ale preukazatelne je to citenie silnejsie u ludi, ktory bud presli podobnym osudom, alebo maju k nemu blizko."
Prečo? Preukázateľne? Eh.


Urobili by ste mi radosť, keby ste si prečítali Rothbardovu essay THE ANATOMY OF THE STATE, ktorá Vám možno lepšie objasní aj moje stanovisko/á. Tu:
http://www.mises.org/easaran/chap3.asp

Rozhodne je to pútavejšie než moje písačky.
Porúčam sa.

RE: dane etc
autor: Dewey
pridané: 03-09-2004 9:52


”Áno, všetko pre deti. Myslime preboha na DETI!!! Čo by si dietky počali nebyť uja byrokrata a tety úradníčky. Kašlať na inštitúcie rodiny, komunity, charity. Tí nevedia ako na to. Ba, hrôza, rodičia musia navyše uspieť na trhu, aby sa o dietky postarali. Nuž, aj o tom je zodpovednosť rodičovstva. Keď už si zaobstarali potomstvo, tak sa musia aj starať. Ale nie, ujo byrokrat vždy vie!, pomôže, detičky povaruje, navarí, prádlo vyperie, rozprávku prečíta, spinkať uloží. Ako to ľudia v minulosti zvládli?”
Cize dieta je majetkom rodicov, pripadne komunity? Charita? Ale prosim Vas, kto prispieva dnes na charitu. Vo vacsej miere ti, co maju najmenej.(to som nepovedal ja, ale ludia ktori prevadzkuju niektore charitativne organizacie). Dalej je tu skupina charitativnych organizacii, ktora spaja svoju cinnost so sirenim ideologie a charita je jednym z nastrojov naberania oveciek.(O taka sloboda pre zavislych ludi a najma deti) Ake komunity funguju v dnesnej spolocnosti? Cech krajcirov, ktory platil vdovam dochodok za zosnuleho alebo vazne choreho clena? Iste, starostlivost o dieta je do velkej miery ponechana na zodpovednosti rodica, ale to neznamena, ze dieta ma v pripade “nezodpovednosti” byt ponechane na nemylost osudu, ze nema mat slobodny pristup k vzdelavaniu, ktore je nevyhnutne pre jeho uplatnenie v spolocnosti, pre jeho nezavislost a schopnost sluzit inych, nema mat priestor pre rozvoj svojej osobnosti, nema mat pristup, bez ohladu na schopnosti rodicov k zdravotnej starostlivosti. Liberalizmus vzdy stal na strane ludskosti a postoj, ktory tu prezentujete je prikladom hyenizmu, neucty k ludskej indivualite, snahe podriadit cloveka nejakym bludnym doktrinam. Ano, tu sa ukazuje rozpor medzi liberalizmom a libertarianizmom.

”Nie, mám právo nebyť okradaný. Určite ste o tom počuli, o ľudských právach? “
Pocul som o ludskych pravach[precitajte si ich pozorne o.i. je to vymysel socialistov aj ked vychadza z urcitych liberalnych myslienok] a pocul som aj o prirodzenych pravach. Je medzi nimi pravo na vlastnictvo(produktu svojej prace). Libertariani sa odvolavaju na tie iste prirodzene prava, koncepciu(Lockovu) sice z filozofickeho hladiska spochybnenu minimalne uz Humom, len s malym rozdielom. Vlastnictvo uz nie je to vlastnictvo co predchadza zakony, ale vlastnictvo, ktore je dane tymito zakonmi. Z pohladu reality z pred 200 rokov, to uz nie je remeselnik a rolnik, ktoreho vdaka vlastnictvu a privilegii zdiera aristokracia, okrada o product jeho prace, ci uz svojvolnym zdanovanim, alebo roznymi zakrokmi, ktore pravo nepostihovalo, ktorych sa snazia chranit ale samotna aristokracia a jej vlastnictvo dane zakonmi – posvatne vlastnictvo, dane od boha. Spravodlivost nadobudnutia tohoto vlastnictva je irelevatna, ako tvrdi Hayek, ale netvrdil nikdy ziaden liberal. Spravodlivost sa tyka len nakladania s tymto majetkom. Takyto majetok je fetis.

”Áno, je to kravina. Smithov omyl, do úplnej absurdity Marxom dotiahnutý.”
Nie to nebol Smitov omyl, ale Smithov ideal, ktory v dalsich statiach podrobuje realnym vychodiskam.

”Máte problém so slobodnou vôľou... pozrite nižšie. A aj so základmi ekonomickej vedy. Pracovná teória hodnoty (Marx via Smith and Ricardo) je úplný nezmysel. Čo dokázal už Bohm-Bawerk,”
Nezmysel to nie je. Len je dolezite ako sa s tym naraba a ake zavery z toho urobime. A to je zaroven rozdiel medzi Marxom a Smithom a Ricardom. Slobodna vola – boze, ako sa takejto prezitej predstavy moze dnes este niekto drzat.
“A podiel na ochote prijať dohodu je na oboch stranách rovnaká, nikto nie je silnejší. Fakt, že robotník má konkurenciu, neznamená, že nemôže konať slobodne. Práca je služba, za ktorú je robotník zaplatený. Hodnota produktu nie je závislá od práce vynaloženej. Ak strávite hodiny a hodiny vyrábaním porcelánových fekálií a neskôr nenájdete kupca, neviňte kapitalizmus. Hodnota je subjektívna, nie je objektívne merateľná, nie je inherentne daná statkom, je to dôležitosť, ktorú im pripisujú jednotlivci pri uspokojovaní ich potrieb.”
Miesate hrusky s jablkami.
“Fakt, že robotník má konkurenciu, neznamená, že nemôže konať slobodne”
Neznamena. Moze sa slobodne sparat v nose. Ale v momente ked eixstuje velka disproporicia medzi ponukou prace a dopytom v prospech ponuky a z pohladu ponuky nejde o jablcka ale schopnost uspokojit svoje zakladne existencne potreby, je jasne, ktora strana bude mat pri uzatvarani dohody ake postavenie.
“Hodnota produktu nie je závislá od práce vynaloženej.”
Zalezi ako k problemu pristupujeme. Uzitkova hodnota je nezavisla od prace, kazdy vnima uztikovu hodnotu inak. Uzitkova hodnota ako subjektiva velicina vstupuje do formovania vymennej hodnoty, ktora je uz objektivna a meratelna a od uzitkovej hodnoty ju deli rozmer vzacnosti. A potom tu mame dalsi pokus a tym je Marxov zakon hodnoty. Ten nie je nicim inym len moznym vychodiskom pre makroekonomiku, napr. je pomocou neho mozne vysvetlit podstatu HDP. Velkost HDP je zavisla len od dvoch velicin, od produktivity prace a od dlzky vykonavania prace. (len pre oddelnie hrusiek o jablk).
““Píšete: "Nie. Maslo v obchode Vas prinutia kupit vase existencne potreby. Nekupite – skapete. Ak je dost ponuky, tak ze si efektivne konkuruje, ste v pohode. Ak sa vytvori monopol a Vy sa dostanete do existnencej zavislosti, ziska ten co ma monopol nad Vami a vasim zivotom velku moc a Vy sa mozete aj pokrajat. Vasa sloboda bude v akceptovani jednej ponuky alebo smrti(ad absurdum). Moze si s Vami robit co chce. Vacsi problem je vsak trh prace v realnych podmienkach."

Vo Vašom ponímaní sú ľudia len akési uzlíky nervov a hormónov, ktoré inštinktívne reagujú na sociálne sily, sú nimi objektívne nútení a pohybovaní. Isteže potom máte problém pochopiť niečo tak komplexné ako slobodná vôľa. Isteže pri rozhodovaní o kúpe sa slobodne rozhodujete medzi alternatívami, jednou je aj smrť hladom. Táto hrozba smrti hladom však neznamená, že pri rozhodovaní (o žiží a nežití) nekonáte slobodne. Objektívne skutočnosti nikoho do ničoho nenútia. Nemôžete sa ku konceptom správať ako by to boli objekty.””
Matka bozia, neverim, ze tento Vas odstavec je reakciou na ten moj. Ok piste si o com chcete, len sa netvarte, ze reagujete na napisane. Mozem Vam ubezpecit, ze som pragmatik tzn. ze Vas s mne pripisovanymi pricinnymi/kauzalnymi silami rovnako ako s Vasou slobodnou volou mozem odkazat na smetisko prekonanych filozofickych konstrukcii. Ak Vas zavriem do cely, mozete sa rozhodovat o com chcete. Budete sa citit slobodne, bude Vasa slobodna vola ktorou disponujete dostatocnym zdrojom vasho pocitu slobody? (OK, vykonstruoval som skoro – ale len skoro, kedze predpokladam niekoho, kto Vas zavrel do tej cely - izolovaneho jednotlivca ale na ukazku nezmyslenosti tejto predstavy to staci).

”Ak sa vytvorí monopol, áno ak, ale kde sa nabral? V slobodnom trhu nezáleží na tom koľko je predávajúcich, ale či je otvorená možnosť vstupu nových subjektov, teda, či je systém otvorený konkurencii. V systéme slobodného trhu môže kľudne nastať situácia, že je len jeden predajca, čo kľudne môže byť najefektívnejšie usporiadanie. Toto asi považujete za monopol. Ale ak by sa snažil svoju situáciu využiť môže okamžite vyvstať konkurencia. Ale skutočný, autentický monopol je umožnený len zabránením vstupu potenciálnych konkurentov, čo umožňujú len štátne edikty. Monopol, ktorého sa desíte je presne výsledkom vládnych zásahov. (A najhorším je keď je štát aj jediným - monopolným zamestnávateľom, potom chodia vzpurní intelektuáli umývať okná.)”
Nezijeme na nekonecnej prerii s nekonecnom prirodnych zdrojov ktore si kazdy a kazdy nasledne prichadzajuci moze slobodne osvojit. Osvojenie vzacnych zdrojov znamena moc. Ano, dolezita je otvorenost pre vstup konkurencie, to je velmi dolezita pripomienka. V casoch, ked intenzifikacia vztahov dosahuje nevidane rozmery, ked na mnohe produkty treba spolocnu aktivitu velkeho mnozstva ludi a kapitalu, v casoch nevyhnutnosti standartov a ukazujucej sa vzacnosti mnohych zdrojov, v casoch vzniku obrovskych produkcnych celkov, ktore prinasaju obrovske zefektivnovanie vyroby, ktoremu sa da celit len zapojenim rovnakeho mnozstva zdrojov, moznosti ekonomickych pak na potlacenie konkurencie a snahy v zaujme zisku vytvarat oligarchicke dohody medzi najsilnejsimi hracmi v zaujme dominancie na trhu, ani jedno z tychto vychodisk nenahrava Vasmu optimizmu. Alebo mate pocit, ze teplaren v petrzalke, kde su ludia v ramci jednej bytovky na noze a sotva sa dohodnu na spolocnej alternative, ktora by mohla byt postavena na inom buducom monopole(plynarne,elektrarne) bude lepsia v rukach sukromnika ako samospravy? Asi by ste si dvakrat rozmysleli, za co zahlasujete.

”Píšte pomalšie, dýchajte, a čítajte po sebe. Aj tento psychologizujúci filozofický výlev je, obávam sa, nad moje intelektuálne schopnosti. Ako vám znalosť o hladujúcich deťoch umožní získať prevahu, o čo tu ide? Prečo sa nepodelíte po bratsky (Zssr: Súdruhovia, pekne po bratsky, CSSR: Tak to teda nie, radšej pol-na-pol) Vy máte revolver? Ako to? To ešte štát nezakázal? Tú moc máte vďaka revolveru, schmatnutiu za golier, alebo superiorným znalostiam? Ako sa to aplikuje na ostatné vzťahy? Máte nie nejakú zlú osobnú skúsenosť? ;-)”
Uhybate ako had. Mam pocit, ze problem nie je v neschopnosti pochopit, ale v schopnosti prijat realitu. Ako sa to aplikuje na osobne vztahy? Presne tak isto. Ak potrebujem zamestnat cloveka a viem, ze na trhu prace cakaju takychto +- schopnych neboracikov stovky, z toho, co vyprodukuje u mna mi staci mu dat omrvinku a on spokojne nastupi. Tesi sa, nakrmi seba a deti. A ja sa povozim na novom mercedese. A ked sa mu nebude pacit, kopnem a zoberiem dalsieho.

”Hej, okolo 40% Američanov podľa Kerryho nemá zdravotné poistenie. No a čo? A ja nemám poistené ani nohy ani nos. Ani Muncha, čo mi visí v kumbále. Moja vec, moje riziko.”
To nie je o rozdhnodnuti tych ludi, to je o schopnosti si zacvakat poistenie.

”Čo majú odbory s infláciou?”
Uz skoro nic. Volakedy sa v statoch smerom na zapad na zaklade poukazaovania na inflaciu narokovali na zvysovanie miezd. Nemusite mi vysvetlovat, co je inflacia. Samozrejme, ze dnes to je trochu zlozitejsie ako Vasa predstava o pusteni bankoviek CB do obehu, pretoze existuju aj ine penazne masy a vseobecne su peniaze odtrhnute od hodnoty.
“OMYL! Čítajte napr. tu: "Free" Education and Literacy:”
Nepapajte Misesovcom vsetky zvasty. Stranky poznam.
1. Porovnava sa len gramotnost, nie celkova kvalita vzdelania
2. V pripade Anglicka sa pochopitelne narazilo na velke socialne rozdiely, ktore limitovali moznosti edukacie a pochopenia vyznamu edukacie, fungovala este detska praca, aj ked sa netykala najmensich deti.
3. pisat a citat sa naozaj mohli naucit ludia v komunite a tu to konci
4. je to hlupy kvantitativny, tak typicky zvast, ktory si nevsima kvalituhttp://www.mises.org/fullstory.aspx?control=1425&id=64
“Asi ste v živote nepočuli a rozličných súkromných nadáciách a grantoch, že?”
Ale iste, pre tych najnadanejsich, kamaratov, krajanov, katolikov, protestantov. Zamyslite sa nad otazkou, co sa stane, ked na nich bude odkazana vacsina studnetov a uz od zakladnej skoly. (Zavislost v moznosti edukacie na niekom = fakt sloboda)

”Urobili by ste mi radosť, keby ste si prečítali Rothbardovu essay THE ANATOMY OF THE STATE, ktorá Vám možno lepšie objasní aj moje stanovisko/á. Tu:”
Ked bude cas.

RE: dane etc
autor: Pavol Hardoš
e-mail: pavol.hardos@gmail.NOSPAM.com
webstránka: http://sloboda.blogspot.com/
pridané: 03-09-2004 21:58


"Liberalizmus vzdy stal na strane ludskosti a postoj, ktory tu prezentujete je prikladom hyenizmu, neucty k ludskej indivualite, snahe podriadit cloveka nejakym bludnym doktrinam."

Look who is talking!

"Pocul som o ludskych pravach[precitajte si ich pozorne o.i. je to vymysel socialistov aj ked vychadza z urcitych liberalnych myslienok] a pocul som aj o prirodzenych pravach."

Dobre. Nuž, nechcel som použiť termín, pri ktorom som sa obával, že by ste mu nerozumeli.
Samozrejme, prirodzené práva: život, sloboda, majetok.

"Je medzi nimi pravo na vlastnictvo (produktu svojej prace)."

Áno (nie). Patrí kaderníkovi môj účes?

"Vlastnictvo uz nie je to vlastnictvo co predchadza zakony, ale vlastnictvo, ktore je dane tymito zakonmi."

Kravina, vlastníctvo stále predchádza existenciu zákonov. Prečo by asi tie zákony vznikali.

!!!
"Slobodna vola – boze, ako sa takejto prezitej predstavy moze dnes este niekto drzat."
!!!

Nuž toto mi vlastne úplne stačí, nevidím dôvod, prečo by som sa mal baviť s marionetou.
Pravdupovediac, už vás nedokážem brať vážne.

"Miesate hrusky s jablkami."

Ovocie. Domnievam sa, že nie je náhoda, že som túto ošúchanú frázu zatiaľ počul/videl vysloviť/napísať len hlupákov. Hlúposť ide zdá sa ruku v ruke s nedostatkom predstavivosti. Dúfam, že vo Vašom prípade ide len o neduh spôsobený rýchlosťou písania. (This concludes our little literary criticism corner.)

"Neznamena. Moze sa slobodne sparat v nose. Ale v momente ked eixstuje velka disproporicia medzi ponukou prace a dopytom v prospech ponuky a z pohladu ponuky nejde o jablcka ale schopnost uspokojit svoje zakladne existencne potreby, je jasne, ktora strana bude mat pri uzatvarani dohody ake postavenie."

Rovnaké, ani jeden nie je nútený dohodu uzavrieť. Nepchajte do toho sociálne tlaky, tie sú súčasťou a na pozadí rozhodovacieho procesu, ale nijakým spôsobom ju nepredurčujú. Ale komu to vlastne vykladám, vy na slobodnú vôľu veľmi nedáte.

"Uzitkova hodnota je nezavisla od prace, kazdy vnima uztikovu hodnotu inak. Uzitkova hodnota ako subjektiva velicina vstupuje do formovania vymennej hodnoty, ktora je uz objektivna a meratelna a od uzitkovej hodnoty ju deli rozmer vzacnosti.."

Takže pokiaľ má predmet len "úžitkovú hodnotu", nevzťahuje sa naň rozmer vzácnosti? Super! Odteraz už s nikým neobchodujem, čo mám, mám pre seba a je toho nekonečne veľa. A ako tento rozmer prispieva k objektívnosti hodnoty? Nechceli by ste o tom napísať nijakú stať? Nobelovka čaká. Teraz vážne, odkiaľ vlastne čerpáte svoje múdra? Inak povedané, ktoré diela Vás najviac ovplyvnili. Pri výmene statkov vždy subjektívne hodnotíte, a javí sa Vám, že to čo dostanete má pre vás subjektívne vyššiu hodnotu než to čo odovzdávate.

"A potom tu mame dalsi pokus a tym je Marxov zakon hodnoty. Ten nie je nicim inym len moznym vychodiskom pre makroekonomiku, napr. je pomocou neho mozne vysvetlit podstatu HDP. Velkost HDP je zavisla len od dvoch velicin, od produktivity prace a od dlzky vykonavania prace. (len pre oddelnie hrusiek o jablk)."

Áh, Marx, pán treťotriedny post-ricardián. Čo tu ten robí? HDP je nezmyselný štatistický konštrukt, čo viac na jeho podstate je potrebné vysvetľovať?

"Ak Vas zavriem do cely, mozete sa rozhodovat o com chcete. Budete sa citit slobodne, bude Vasa slobodna vola ktorou disponujete dostatocnym zdrojom vasho pocitu slobody? (OK, vykonstruoval som skoro – ale len skoro, kedze predpokladam niekoho, kto Vas zavrel do tej cely - izolovaneho jednotlivca ale na ukazku nezmyslenosti tejto predstavy to staci)."

Byť zavretý v cele proti svojej vôli a predsa sa cítiť slobodný. Páni, niekde tam v tom bude snáď aj pieseň. Vykonštruovali ste úplný nezmysel, samozrejme, že nedobrovoľné zavretie do cely je v rozpore so slobodou. Čo to však má spoločné s cenami rododendronov na parížskej burze?

"Uhybate ako had."

Som slizký ako úhor. Čo narobím, keď som tak skvelý!?

"Mam pocit, ze problem nie je v neschopnosti pochopit, ale v schopnosti prijat realitu."

Viete, že úplne súhlasím!?! ;-)

"Ak potrebujem zamestnat cloveka a viem, ze na trhu prace cakaju takychto +- schopnych neboracikov stovky, z toho, co vyprodukuje u mna mi staci mu dat omrvinku a on spokojne nastupi. Tesi sa, nakrmi seba a deti. A ja sa povozim na novom mercedese. A ked sa mu nebude pacit, kopnem a zoberiem dalsieho."

Keď je tých neboráčikov toľko, znamená to, že ich práca jednoducho asi ani nemá vyššiu cenu. A kde sa berie Vaša istota, že sa budete voziť v mercedese? Veď niekto iný môže tých neborákov tiež najať, a ich výrobky predať lacnejšie než vy. Oj.

"To nie je o rozdhnodnuti tych ludi, to je o schopnosti si zacvakat poistenie."

Takže takmer polovica Američanov podľa Vás nemá peňazí na zaplatenie poistenia. Páni, to je tam horšie žiť než v Rovníkovej Guinei.

A hitparáda nekončí...
"Porovnava sa len gramotnost, nie celkova kvalita vzdelania"
"Je to hlupy kvantitativny, tak typicky zvast, ktory si nevsima kvalitu."

Kvalitu! He, he. A ako chcete merať kvalitu vzdelania? I keď fakt, že hlavne so súkromných škôl vychádzajú v zahraničí poprední odborníci o niečom svedčí. Rovnako ako aj v článku naznačené kultúrne skutočnosti.
http://www.mises.org/fullstory.aspx?control=1425&id=64
Radšej si to prečítajte znovu. Ponúknem dáta, ale vám sa máli, chcete kvalitu. Hehe, kvalita na štátnych školách! Je to už asi poriadne dávno, čo ste opustili tieto ustanovizne učenia. Spomienkový optimizmus.

Nebolo to vlastne o daniach? Nevadí.
Určite budete chcieť mať posledné slovo. Nech sa páči....

RE: dane etc
autor: Dewey
pridané: 06-09-2004 9:07


“Dobre. Nuž, nechcel som použiť termín, pri ktorom som sa obával, že by ste mu nerozumeli.
Samozrejme, prirodzené práva: život, sloboda, majetok.”

Majetok = product svojej prace – aspon v klasickom podani….

”Patrí kaderníkovi môj účes?"
Obrazne chapane ano. Kym mu nezaplatite. Potom si ho mozete odniest.
Tu nejde o hladanie hranicnych prikladov, ktorych sa daju najst stovky. Opravim Vam topanky. Vasa praca sa neda oddelit od tej, ktora uz bola vykonna.
Tu ide o podstatu myslienky, ktora bola namierena proti svojvolnemu privlastnovaniu si produktu prace, resp. jej casti aristokraciou.

Priklad: Aristokrat prenajal rolnikovy podu. Zurodnil ju, zasial. Dostal kopanec. Liberali povedali ee. zaplatis mu pracu vlozenu do toho policka. Preco, pretoze aristocrat si mohol robit s vlastnym vlastnictvom(danym zakonmi v sudobnej retorike) co chcel, alebo preto, ze rolnik mal pravo na product svojej prace (prirodznene pravo, prirodzene vlastnictvo v tej iste retorike)?

"Vlastnictvo uz nie je to vlastnictvo co predchadza zakony, ale vlastnictvo, ktore je dane tymito zakonmi……Kravina, vlastníctvo stále predchádza existenciu zákonov. Prečo by asi tie zákony vznikali.”
Mrknite si Bastiata, ten to krasne a otvorene vysvetluje. Netrvam na jeho interpretacii ktora sa tiahne celym liberalizmom, len aby sme chapali na co sa odvolavate. Zjednodusene. Ak nieco vyrobim, je to moje. Ak do niecoho vlozim svoju energiu na product mam pravo len ja a nikto nema pravo ma o neho obrat.(formulovane voci aristokracii) Prirodzene vlastnictvo. Kdezto aristokracia mala majetok, ktory nemala na zaklade takejto produktivnej activity, ziskavala ho prostrednictvom dedicstva, vybojov atd. Bolo dane zakonmi.

”Nuž toto mi vlastne úplne stačí, nevidím dôvod, prečo by som sa mal baviť s marionetou.
Pravdupovediac, už vás nedokážem brať vážne.”
Neberte. Nepochopili ste, ze som utocil na koncepciu slobody zalozenej na dualistickej predstave o slobodnej voli. Nevadi, Vas problem.

”Domnievam sa, že nie je náhoda, že som túto ošúchanú frázu zatiaľ počul/videl vysloviť/napísať len hlupákov. Hlúposť ide zdá sa ruku v ruke s nedostatkom predstavivosti. Dúfam, že vo Vašom prípade ide len o neduh spôsobený rýchlosťou písania. (This concludes our little literary criticism corner.)”
Vecnost reakcie ma udivuje. Neviem ci takato reakcia je domena hlupakov, ale minimalne som si isty, ze ludi, ktorym dochadzaju argumenty.

"Neznamena. Moze sa slobodne sparat v nose. Ale v momente ked eixstuje velka disproporicia medzi ponukou prace a dopytom v prospech ponuky a z pohladu ponuky nejde o jablcka ale schopnost uspokojit svoje zakladne existencne potreby, je jasne, ktora strana bude mat pri uzatvarani dohody ake postavenie.”
Rovnaké, ani jeden nie je nútený dohodu uzavrieť. Nepchajte do toho sociálne tlaky, tie sú súčasťou a na pozadí rozhodovacieho procesu, ale nijakým spôsobom ju nepredurčujú. Ale komu to vlastne vykladám, vy na slobodnú vôľu veľmi nedáte.”

Isteze jedna strana nevyhnutne musi uspokojit svoje potreby a pristupenie k dohode je jediny prostriedok. V pripade vyrovnania pozicie oboch subjektov na trhu prace(prirodzena nezamestnanost) sa nevyhodne podmienky pre tuto slabsiu stranu eliminuju. Apropo nevnucujte mi Vase predstavy, slobodnu volu tak ako ju vy chapate, teda dualisticky, neberiem.

”Takže pokiaľ má predmet len "úžitkovú hodnotu", nevzťahuje sa naň rozmer vzácnosti? Super! Odteraz už s nikým neobchodujem, čo mám, mám pre seba a je toho nekonečne veľa. A ako tento rozmer prispieva k objektívnosti hodnoty? Nechceli by ste o tom napísať nijakú stať? Nobelovka čaká. Teraz vážne, odkiaľ vlastne čerpáte svoje múdra? Inak povedané, ktoré diela Vás najviac ovplyvnili. Pri výmene statkov vždy subjektívne hodnotíte, a javí sa Vám, že to čo dostanete má pre vás subjektívne vyššiu hodnotu než to čo odovzdávate.”
Ziaden tovar nema len uzitkovu hodnotu. Niekotore statky vsak nebudu mat nikdy
trhovu hodnotu(objektivnu hodnotu) a to v pripade ze sa nestanu tovarmi. Napr. flasa zavaranych uhoriek ktoru si pripravite na vlastnu spotrebu. Mozete ju sice porovnat s alternativou, ktora je tovarom, alebo spocitat naklady na zavarenie, ale pokym z nej nespravite tovar, vymennu hodnotu sa nedozviete resp. nenadobudne ju.

”Áh, Marx, pán treťotriedny post-ricardián. Čo tu ten robí? HDP je nezmyselný štatistický konštrukt, čo viac na jeho podstate je potrebné vysvetľovať?”
Jasne nezmysleny. Nemusime pokracovat v diskusii na tuto temu.

”Byť zavretý v cele proti svojej vôli a predsa sa cítiť slobodný. Páni, niekde tam v tom bude snáď aj pieseň. Vykonštruovali ste úplný nezmysel, samozrejme, že nedobrovoľné zavretie do cely je v rozpore so slobodou. Čo to však má spoločné s cenami rododendronov na parížskej burze?”

No zostala mi slobodna vola v tej cele, ci nie? Tak ako aj na trhu mam “slobodnu volu”, bez ohladu na realne vychodiska, ktore stoja v ceste k jej naplneniu.
Viem, ze z mojej prace ma niekto cisty zisk 100 000. Chcem z toho polovicu. Na trhu caka dalsich 100 ludi, ktori ma radi nahradia. Myslite, ze dospejem k takejto “fer” dohode? Jedine co sa mi moze stat, ze budem nakopnuty a nahradeny. Je toto rozhodovanie slobodne? Nie je to v rozpore so “slobodou”, ked ma niekto svojim rozhodnutim moze pripravit o zdroj obzivy? Ak Vam ani teraz nie su jasne limity “slobodnosti” vztahov na trhu, tak to dalej nema zmysel rozoberat.

”Som slizký ako úhor. Čo narobím, keď som tak skvelý!?”
Neviem, skuste na tom zarobit.

”Keď je tých neboráčikov toľko, znamená to, že ich práca jednoducho asi ani nemá vyššiu cenu. A kde sa berie Vaša istota, že sa budete voziť v mercedese? Veď niekto iný môže tých neborákov tiež najať, a ich výrobky predať lacnejšie než vy. Oj. “
Moze, ale viete, ten niekto kto by chcel vstupit na moj trh by najprv musel zohnat
lacny penazny kapital, ku ktoremu sa dostanem skor ja(zabehnuty) ako on, musel by sa opijat s viacerymi zakaznikmi(resp. ludmi co maju rozhodovacie kompetencie v mojej oblasti) ako ja a musel by mat dobre vztahy s konkurenciou, aby sa vobec uchytil, inak ho spolu polozime.(Na ilustraciu). Nech sa paci, na uradoch prace mate desiatky ludi ochotnych robit, skuste si to.

”Takže takmer polovica Američanov podľa Vás nemá peňazí na zaplatenie poistenia. Páni, to je tam horšie žiť než v Rovníkovej Guinei.”
Nechcem robit lacne zavery. Urcite tam hra dolezitu ulohu aj zivotny styl, aj ked treba povedat ze spodnej prijmovej skupine uz viac ako desatrocie prijem stagnuje alebo klesa. Tento rok vyhlasilo najviac domacnosti bankrot.

”Kvalitu! He, he. A ako chcete merať kvalitu vzdelania? I keď fakt, že hlavne so súkromných škôl vychádzajú v zahraničí poprední odborníci o niečom svedčí. Rovnako ako aj v článku naznačené kultúrne skutočnosti.”

To sa neda porovnat v ciselkach, ze ano. Preto je cely super clanok obycajna povrchna hra s ciselkami. Treba zobrat do uvahy napr. narast dlzky studia, nove oblasti vyuky. Gramatnost moze byt urcite vychodisko, ale nesmie byt jedine.

”Radšej si to prečítajte znovu. Ponúknem dáta, ale vám sa máli, chcete kvalitu. Hehe, kvalita na štátnych školách! Je to už asi poriadne dávno, čo ste opustili tieto ustanovizne učenia. Spomienkový optimizmus.”

Keby som mal porovnavat gramotnost, tak z juhoamerickych krajin odide vitazne tusim Fidel – komunista. Staci Vam to? Zaver je aky, ze socialisticke skolstvo je preukazatelne nejlepsie a sukromne fuj?

”Určite budete chcieť mať posledné slovo. Nech sa páči....”
Nechcem mat posledne slovo, diskusie mam rad, ak to bolo ale Vase posledne, vdaka za diskusiu.

Pavol Hardoš -
autor: liberal
pridané: 03-09-2004 8:10


Pekne ste to povedal, ze " asi mam vela casu, ked odpovedam".
Nuz, s Deweyom ozaj nema vyznam diskutovat s logickymi a VECNYMI argumentami. On ma ZO SVOJHO hladiska PRAVDU , lebo (aj ked to priamo nepriznava ) vychadza z predpokladu, ze "vsetci ludia maju PRAVO na rovnaku kvalitu zivota ", a stat je na to, aby im ju zabezpecil. Pri takomto vychodziom predpoklade su jeho nazory technicky a logicky spravne. "Stat dorovnava prijmove nerovnosti".
Samozrejme, moralka dostava "na frak".

Vase nazory, vychadzajuce z libertarianskej teorie su - zial- v tejto krajine nielen neprijatelne, ale aj ludom nepochopitelne.
Poddansky sposob myslenia Slovakov je asi pricinou ich postojov. Janosikovske heslo "bohatym brat a chudobnym rozdavat " je u Slovakov stale pritazllive !

RE: Pavol Hardoš -
autor: Dewey
pridané: 03-09-2004 8:14


"vsetci ludia maju PRAVO na rovnaku kvalitu zivota ", a stat je na to, aby im ju zabezpecil."
Netaraj.

RE: dane etc
autor: Zolo
pridané: 02-09-2004 15:54


Dan je lupezou? Nerobim si iluzie o efektivnosti sluzieb statom. Ale to by znamenalo, ze lupeznik, ktory ti ukradne 10,000 korunovy televizor, by Ti musel nechat protihodnotu povedzme 4,000 v hotovosti. Nezabudni, ze z dani dostanes urcitu protihodnotu.

Potom mozme tvrdit, ze trh sa dopusta vydierania. Na jednej strane je organizovana skupina dodavatelov a na druhej neorganizovani a menej informovani jednotlivci. Dodavatelia hraju v domacom prostredi, svoj vyrobok, svoj trh, svojich zakaznikov poznaju a tieto poznatky pouzivaju na maximalizaciu zisku. Konzument nema na vyber. Obcasne akcie, ako bojkot Slovnaftu nepracuje v tradicnej organizacii trhu. Trhu v ktorom je spotrebitel v nevyhode. Ak to chceme vyjadrit po Robardovsky - vydierany.

RE: dane etc
autor: Pavol Hardoš
e-mail: pavol.hardos@gmail.NOSPAM.com
webstránka: http://sloboda.blogspot.com/
pridané: 02-09-2004 16:11


Trh sa nedopúšťa ničoho. Trh predstavuje plejádu výmen ktoré sa odohrávajú v spoločnosti. Každá táto výmena sa odohráva čoby dobrovoľná dohoda medzi dvoma stranami, jedincami, či skupinami jedincov. Títo si vymieňajú hmotné statky, alebo nehmotné služby. Táto výmena sa odohrá len z jediného dôvodu, a to že obidve strany z výmeny profitujú, alebo sa aspoň domnievajú, že profitujú, čo nevylučuje neskoršie prehodnotenie svojho predošlého stanoviska – priznanie si omylu. Tí zlovestní dodávatelia len dodávajú, čo tí úbohí a bezbranní spotrebitelia sami chcú. Spotrebiteľ je v skutočnosti kráľ, on v konečnom dôsledku rozhoduje o tom čo kúpi a čo nie, ktorý výrobca je úspešní a najlepšie spĺňa požiadavky spotrebiteľa, atď. Spotrebiteľ nie je vydieraný, je to vždy len a len jeho slobodné rozhodnutie.
RE: dane etc
autor: Dewey
pridané: 02-09-2004 17:08


Vykonstruovane ideologicke vychodiska.
Spotrebitel tam, kde chyba efektivna konkurencia ako jednotlivec je nicim. Az ich organizovanie moze viest k nejakemu vysledku.
Taka miera organizacie je nerealna a su oblasti, kde by ani takato organizacia nebola nic platna. Jediny vysledok by mohol byt nasilie.
Oblasti, kde chyba efektiva konkurencia, ktora by tlacila ceny k nakladom je dost a este viacej by bolo po Vami navrhovanom socialnoinzinierskom experimente.

RE: dane etc
autor: Pavol Hardoš
e-mail: pavol.hardos@gmail.NOSPAM.com
webstránka: http://sloboda.blogspot.com/
pridané: 02-09-2004 19:08


A čože je to tá Vaša "efektívna konkurencia"? Vari len nemyslíte ten nezmyselný myšlienkový konštrukt, ideál v realite nedosiahnuteľný, kde predpokladáme dokonalú informovanosť účastníkov, takmer nekonečnosť konkurentov, dokonalosť elasticitu dopytu a podobné fantazmagórie? A tento výplod zo slonovinovej veže porovnávať s každodennou realitou a potom na základe nedokonalosti reality prehlasovať, že treba štátne zásahy na priblíženie k ideálu "efektívnej konkurencie". Nieto snáď väčšej kraviny. Vaše efektívne konkurencie sú tu jediné ideologické vykonštruovanosti.
RE: dane etc
autor: Dewey
pridané: 03-09-2004 8:12


Presne tak, realne vychodiska su kapanek odlisne. Problem je, ze Vase zavery platia presne v rovine tej "kraviny", teda predpokladaju efektivnu(nie dokonalu) konkurenciu vsade.
Statne zasahy? Bavime sa o daniach, tak sem nevnasajte tento rozmer.

RE: dane etc
autor: Pavol Hardoš
e-mail: pavol.hardos@gmail.NOSPAM.com
webstránka: http://sloboda.blogspot.com/
pridané: 03-09-2004 19:39


"Statne zasahy? Bavime sa o daniach, tak sem nevnasajte tento rozmer."

Aspoň vidno ako reflektujete napísané. Presnejšie je teraz zrejmé, že ste vôbec nečítali, čo som napísal.
Dane sú štátne zásahy. Čo je na tom nepochopiteľné. V súkromnej sfére sa obdobnej činnosti hovorí krádež, alebo výpalné.

RE: dane etc
autor: Peter Botev
pridané: 05-09-2004 1:54


"Dane sú štátne zásahy. Čo je na tom nepochopiteľné. V súkromnej sfére sa obdobnej činnosti hovorí krádež, alebo výpalné."

Zaujimalo by ma ako si predstavujete danovy system Vy? Ziadne dane? Mozno ste to tu uz niekde napisali,ale uz je tu tych prispevkov trosku viac... Ak ziadne dane,ako si predstavujete financovanie infrastruktury,zdravotnictva,vyskumu,policie atd.

Vcelku uspesne ignorujete fakt,ze za vypalne nedostanete nic,ak samozrejme nepovazujete za protisluzbu to,ze Vas nezbiju,pripadne nazabiju.To iste plati aj o kradezi.

RE: dane etc
autor: Zolo
pridané: 02-09-2004 18:38


Povedzme, ze Ti unesu dieta a pytaju si milion. To ze rozumnou vymenou je ten milion dat neznamena, ze ide o slobodnu vymenu. To, ze sa danej situacii mozes vyhnut tym, ze nebudes mat deti, tiez nepridava na slobode. Nakoniec, nemusis platit dane tiez. Mozes si slobodne vybrat basu.

Hayekova teza, ze kazda vymena je post facto vyhodna neplati. Potom, ako si si kupil televizor za 15,000 moze mat iny obchod ten isty model za 14,000. Nadsenie z vymeny v tom pripade neklesa?

Vezmime si dane. Zijes v USA a platis dane. Mas za to armadu, ktora dokaze kazdeho nakopat do zadku, dialnice od Atlantiku po Pacifik, vyskum bez konkurencie, byrokrati pomahajuci ekonomike, atd. Budes ronit slzy, ze nemas moznost platit 19% rovnej dane na Slovensku? Asi nie.

RE: dane etc
autor: Pavol Hardoš
e-mail: pavol.hardos@gmail.NOSPAM.com
webstránka: http://sloboda.blogspot.com/
pridané: 02-09-2004 19:30


K 1. odstavcu: Máte problémy s pochopením toho, čo je sloboda a čo zločin. Dieťa za milión isteže nie je slobodnou výmenou, vydierači vám nedajú na výber, ide o násilnú intervenciu, binárnu, rovnakého charakteru ako je vymáhanie daní. Pri daniach rovnako neexistuje sloboda voľby a možnosť nepodieľať sa na "výmene". Pri daniach môžete buď prísť o peniaze alebo o slobodu (a peniaze – pokuty, exekúcie), neexistuje tu sloboda, Vaše "slobodne si vybrať basu" je na smiech.

K 2. odstavcu: Výhodnosť výmeny je hodnotená len a len v momente tejto výmeny, keby ste pozorne čítali moje stanovisko – videli by ste toto: "Táto výmena sa odohrá len z jediného dôvodu, a to že obidve strany z výmeny profitujú, alebo sa aspoň domnievajú, že profitujú, čo nevylučuje neskoršie prehodnotenie svojho predošlého stanoviska – priznanie si omylu." V momente výmeny sa domnievajú, že výmena je výhodná. Dokonalá informovanosť neexistuje a isteže, je mrzuté, keď neskôr narazíme na obchod kde je tovar lacnejší. To však v žiadnom prípade nenarušuje zjavnú pravdivosť o vzájomnej výhode obchodu.

K 3. odstavcu: Nie, ale bude roniť slzy, že financuje zbytočný imperiálny vojensko-priemyslový komplex, vďaka ktorému je populárny asi ako mor. Väčšina výskumu v USA je financovaná súkromnými investormi (a preto sú aj naj), teda tým čo im po zdanení ostane. Byrokrati pomáhajú ekonomike? Lol! A kam ako, cez cestu, do obchodu? Ako presne pomáhajú ekonomike? Posúvaním papierov po stole? CCCP Rules?

RE: dane etc
autor: Zolo
pridané: 03-09-2004 16:11


K 1. odstavcu: ja tvrdim, ze nie kazda vymena je vyhodna. Preco, lebo su vykonane v informacnej nerovnovahe. Odstup casu som spominal iba ako priklad ziskavania lepsej informacie. Vyhodu ma obycajne dodavatel. Vynimkou su velki odberatelia. Co je vsak tema, o ktorej Smith ani Hayek nemal ponatia. Nie je to ich chyba... hypermarkety a nakup liekov statom vtedy neexistoval. Je uplne zvratene tvrdit, ze jednotlivec je spokojny s 15.000 ovou cenou televizora, ked organizacia rozneho druhu, vratane zdruzenia konzumentov plati menej. Takisto je nezmysel tvrdit, ze Hypermarket je nuteny predat pod cenu tovar, ktory sa nehybe. Skor ide o nutnost. Je rozdiel medzi nutnostou a spokojnostou.
Tym netvrdim, ze nasilim vymahane dane su slobodnou vymenou, alebo vyhodne. Ale aj v takzvanej slobodnej vymene vstupuju subjekty do nevyhodnych transakcii.

K 2. odstavcu: Ak sa vo vymene obidve stranky domnievaju, ze su vyhodne, tak preco sa niekto nemoze domnievat, ze zaplatit korunu na daniach za 40 halierov dialnice je nevyhodne? Bud ideme podla domnienky, alebo skutocnosti. Nemozme pouzivat v pripade komercnej vymeny podla domnienky a v pripade dani podla ucetnickej matematiky. Tea mozme, ale potom ide o ideologicky zatazenu tezu.

K 3. odstavcu: Ako pomahaju byrokrati americkej ekonomike? Maju ministerstvo hospodarskeho vlastenectva. Takisto ministerstvo polnohospodarstva ma 100,000 zamestnancov, ktore centralne riadi polnohospodarstvo uz vyse sto rokov. A to neobycajne uspesne. Z toho musia mat danovnici dobry pocit. A o ten pocit ide! No neeee?

RE
autor: Pavol Hardoš
e-mail: pavol.hardos@gmail.NOSPAM.com
webstránka: http://sloboda.blogspot.com/
pridané: 03-09-2004 19:29


Informačná nerovnováha, a to je, prepitujem, čo? A ako chcete dosiahnuť informačnú rovnováhu, napojíte spotrebiteľov na centrálny mozog ľudstva? Ako chcete vyrovnať znalosti ľudí? Veď je to šialené a neuskutočniteľné.

Nevýhodné podľa Vás? Alebo podľa tých, čo sa výmene podieľajú... a ako viete, čo si myslia v momente výmeny (a toto opäť zdôrazňujem, v momente uskutočnenia výmeny, ex post rozmysli nie sú relevantné, pre kristove rany!), svietite im do hlavy baterkou? Nie je dôležité, čo ľudia hovoria, kverulanti sú to totiž často. Najdôležitejšie sú demonštrované preferencie!
Preboha, veď to nie je tak komplikované, každá!, opakujem, každá! výmena, ktorá sa uskutoční, sa uskutoční len a len preto, že obe strany vidia stav po výmene ako žiadúcejší ako stav pred výmenou!!! U Adama Smitha alebo Hayeka možno nenájdete použité slovo „hypermarket“, čo neznamená, že hypermarkety sa vymykajú logike ľudského konania. Od všeobecného k jednotlivostiam. Hypermarket nie je nikým nútený, môže si tovar kľudne ponechať v regáloch, ale tento stav je preň menej žiadúci než sa tovaru lacno zbaviť. Je to preň výhodná alternatíva.
Spokojnosť, alebo presnejšie stav lepší než stav súčasný, je síce cieľ každého konania, ale jej úplné dosiahnutie je možné asi až po smrti. To však nijak nedevalvuje pravdivosť mojich tvrdení.

“Ako pomahaju byrokrati americkej ekonomike? Maju ministerstvo hospodarskeho vlastenectva.“

Nuž, hľadal som, googlil so, ale žiaden department of economic patriotism som nenašiel.

“Takisto ministerstvo polnohospodarstva ma 100,000 zamestnancov, ktore centralne riadi polnohospodarstvo uz vyse sto rokov. A to neobycajne uspesne.“

Centrálne riadi? Kolchozy majú tiež? Páni, a už 100 rokov? So myslel, že už od 1862. Nuž, len je otázne, či Američania nehladujú vďaka, alebo napriek existencii tejto mamutej 80 miliardovej (ročne) zbytočnosti.

“Z toho musia mat danovnici dobry pocit. A o ten pocit ide! No neeee?“

Áno, žiť v lži je skvelé. Ignorance is bliss.

RE: RE
autor: Zolo
pridané: 03-09-2004 22:21


Najskor k jednoduchsim odpovediam... daj si do Googla U.S. Trade Representative. Je clenom vlady a ma na starosti reprezentaciu americkych ekonomickych zaujmov. Napriklad otvaranie zahranicnych trhov a vysvetlovanie dolezitosti domacich dotacii, kvot a cla na cudzie vyrobky. Takisto ochranu domacich podnikov pred zahranicnou konkurenciou a odkupenim.

Informacna rovnovaha je moderny ekonomicky pojem. Ak Ti niekto preda cukor s 90% cistotou, teda 10% spinou je pravdepodobnejsie, ze dodavatel o tom vie, ako kupujuci. Podobne je to s liekmi, kde vyrobca moze urcite veci tajit. Predpokladam, ze keby o tom kupujuci vedel tak by potesenie z vymeny nemal. Samozrejme im nevidim do mozgu teda neviem co si myslia. Ale odkial vie Hayek, co si ja budem po jeho smrti mysliet o urcitej vymene. Ver mi! Nie som sam, ktory sa pustil do transakcii z ktorych som mal zly pocit. Zial, na vyber boli iba sle alternativy.

Americke ministerstvo polnohospodarstva vyse sto rokov doporucuje farmarom, co pestovat, co nie, kedy ano a kedy nie. A rozdava dotacie pre tych co pestuju aj pre tych co nie. Okrem toho spolu s ministerstvom hospodarskeho vlastenectva (uz dufam vies co to je) hadze polena pod nohy cudzim produktom.

Z coho prameni odpor k dani na hlavu ?
autor: liberal
pridané: 03-09-2004 7:47


PERFEKTNY clanok. Niet co dodat. Iba ak otazku –
PRECO je dan „ na hlavu “ nepriechodna nielen u politikov, ale aj u obcanov ??????

Moj nazor :
Vacsina obcanov je presvedcena o tom, ze “prave ja ” patrim k najchudobnejsim.. A politici mu nainfikovali nazor, ze “prave ja na absolutne rovnakej dani prerobim, lebo zaplatim relativne viac ako ini ! ” .

Ludia vychadzaju z nazoru, ze “ ini BY MALI platit viac ako ja ”.

URCITE v odpore k dani na hlavu nehra ulohu SOCIALNE citenie. Keby to tak bolo , tak predsa kazdy ma moznost dobrovolne odovzdat cast SVOJICH prijmov tym chudobnejsim z okolia. Lenza ludia chcu, aby sa INI rozdelili O SVOJE prijmy. Takze ZIADNE SOCIALNE citenie , ale obycajna chamtivost ludi nabada k progresivnejsim daniam !!!!!!!!

RE: Z coho prameni odpor k dani na hlavu ?
autor: Dewey
pridané: 03-09-2004 8:23


Nepochybujem o tom, ze libertarian taketo clanky oceni.

"PRECO je dan „ na hlavu “ nepriechodna nielen u politikov, ale aj u obcanov ??????"

Pretoze ludia sa zrejme resp. dufam poucili zo socialnoinzinierskych pokusov, ktore tu na zaklade ekonomickeho determinizmu, toho isteho ktory je tak charakteristicky aj pre libertarianov napachali obrovske skody a nie len materialne.
A mozno len Ti ludia neziju v nadoblacnych vysinach odkial sa lahko zosielaju super recepty postavene na vykonstruovanych vychodiskach a uvedomuju si, aspon na svojom zivote ich skutocne dosledky.

"Ludia vychadzaju z nazoru, ze “ ini BY MALI platit viac ako ja ”."
Skus si pozriet "zakon" o marginalnom uzitku.

"URCITE v odpore k dani na hlavu nehra ulohu SOCIALNE citenie. Keby to tak bolo , tak predsa kazdy ma moznost dobrovolne odovzdat cast SVOJICH prijmov tym chudobnejsim z okolia."
Vacsina by to neurobila. Vacsina tych co maju zije v nadoblacnych vysinach odkial nevidi a nechape problemy beznych ludi. Tento trend sa bude len prehlbovat.

"Lenza ludia chcu, aby sa INI rozdelili O SVOJE prijmy. Takze ZIADNE SOCIALNE citenie , ale obycajna chamtivost ludi nabada k progresivnejsim daniam !!!!!!!!"

Nie je to skor chamtivost, ktora broji proti daniam a specialne tej progresivnej?

RE: Z coho prameni odpor k dani na hlavu ?
autor: liberal
pridané: 03-09-2004 8:38


Dewey,
zial, ani si sa nepokusil o konstruktivnu debatu. Ziaden konkretny argument, iba osuchane heslá. Tebou preferovane nazory som studoval niekolko semestrov na predmete Medzinar. rob. hnutie , Politicka ekonomia soc. a kapit. , ..........

Ani desiatky hodin argumentacii ideologickych specialistov ma nepresvedcilo , iba som to z prinutenia zopakoval pri skuske.

RE: Z coho prameni odpor k dani na hlavu ?
autor: Dewey
pridané: 03-09-2004 9:56


"Tebou preferovane nazory som studoval"
Schvalne ktore napriklad?
Na co som mal konstruktivne reagovat, na nazor o nesvojpravnej vacsiny verejnosti, ktora nedokaze prijat osvietene myslienky technokratov?

RE: Z coho prameni odpor k dani na hlavu ?
autor: liberal
pridané: 03-09-2004 9:19


Dewey,
zial, ani si sa nepokusil o konstruktivnu debatu. Ziaden konkretny argument, iba osuchane heslá. Tebou preferovane nazory som studoval niekolko semestrov na predmete Medzinar. rob. hnutie , Politicka ekonomia soc. a kapit. , ..........

Ani desiatky hodin argumentacii ideologickych specialistov ma nepresvedcilo , iba som to z prinutenia zopakoval pri skuske.

RE: Z coho prameni odpor k dani na hlavu ?
autor: Pavol Hardoš
e-mail: pavol.hardos@gmail.NOSPAM.com
webstránka: http://sloboda.blogspot.com/
pridané: 03-09-2004 19:57


"Takze ZIADNE SOCIALNE citenie , ale obycajna chamtivost ludi nabada k progresivnejsim daniam."

Dobrý postreh, hoci by sa možno dalo skôr povedať, že je to hlavne závisť, ktorá je určujúcim faktorom. Sociológ Helmut Schoeck hovoril, že väčšina egalitariánskych snáh sú v skutočnosti snahy inštitucionalizovať závisť.

"vsetci maju pravdu" ?
autor: liberal
pridané: 03-09-2004 8:26


Pre pavla Hardosa som horevyssie napisal drobne pripomienky, ale pretoze tam moj text asi zapadne medzi starsimi prispevkami, dovolujem si ho este skratene zopakovat tu na konci, mozno tym najdem spolocneho menovatela medzi roznymi nazormi :

---------------------------------------------Nuz, s Deweyom ozaj nema vyznam diskutovat s logickymi a VECNYMI argumentami. On ma ZO SVOJHO hladiska PRAVDU , lebo (aj ked to priamo nepriznava ) vychadza z predpokladu, ze "vsetci ludia maju PRAVO na rovnaku kvalitu zivota ", a stat je na to, aby im ju zabezpecil. Pri takomto vychodziom predpoklade su jeho nazory technicky a logicky spravne. "Stat dorovnava prijmove nerovnosti".
Samozrejme, moralka dostava "na frak".
Poddansky sposob myslenia Slovakov je asi pricinou ich postojov. Janosikovske heslo "bohatym brat a chudobnym rozdavat " je u Slovakov stale pritazllive !

---------------------------------------------

RE:
autor: Dewey
pridané: 03-09-2004 10:08


"Nuz, s Deweyom ozaj nema vyznam diskutovat s logickymi a VECNYMI argumentami."
Samozrejme, lebo Dewey odpoveda vzdy nevecne a hlavne sa snazi diskreditovat spoludiskutujuceho a hrozne mu pohladi ego, ked najde dalsieho blbca, ktory ho za to pochvali.

""vsetci ludia maju PRAVO na rovnaku kvalitu zivota ", a stat je na to, aby im ju zabezpecil."
Jaj tak to asi nebudem ja, o kom pises.

RE:
autor: liberal
pridané: 03-09-2004 12:11


Citujem Ta :
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx

Nuz, s Deweyom ozaj nema vyznam diskutovat s logickymi a VECNYMI argumentami."
Samozrejme, lebo Dewey odpoveda vzdy nevecne a hlavne sa snazi diskreditovat spoludiskutujuceho a hrozne mu pohladi ego, ked najde dalsieho blbca, ktory ho za to pochvali.

""vsetci ludia maju PRAVO na rovnaku kvalitu zivota ", a stat je na to, aby im ju zabezpecil."
Jaj tak to asi nebudem ja, o kom pises.

xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx koniec citovania


V prvom odseku si v citacii mojich slov vynechal druhu cast vety, a tym si CELKOM ZMENIL jej vyznam.

V druhom odseku si citoval moje slova, ktorymi by sa dali vysvetlit Tvoje nazory. Ak s takym nazorom nesuhlasis, neviem preco schvalujes prerozdelovanie hodnot medzi bohatsimi a chudobnejsimi.

RE:
autor: Dewey
pridané: 03-09-2004 13:12


"preco schvalujes prerozdelovanie hodnot medzi bohatsimi a chudobnejsimi"
Schvalujem urcitu mieru a v sucastnej spolocenskej realite a uz vobec ma nevedu k tomu take predpoklady ake mi pripisujes.
Vysvetlovat som to uz niekolko desiatok krat na tomto fore a znova a znova ma to nebavi - bojovat s ciernobielym videnim sveta alebo snahou vyrobit si idealneho nepriatela.[alebo voci obom fenomenom naraz]

Prerozdelovanie
autor: Zolo
pridané: 03-09-2004 16:27


Ak mas bankove konto tak sa zucastnujes prerozdelovania. Bud sa Tvoje peniaze pozicaju inym, alebo peniaze druhych pozicaju tebe. Nie si k tomu nuteny, ale uvedom si, ze sa prerozdeluje.

Ak suhlasis s prerozdelovanim Tvojich vkladov bankou, z ktorych su samozrejme urcite vyhody, tak nie je vylucene, ze informovany clovak suhlasi s prerozdelovanim statom. Aj z toho su vyhody. Napriklad nemusis obchadzat bezdomovcov leziacich na chodniku. To ma pre niektorych nas urcitu hodnotu tiez.

ROVNA DAN
autor: zUSA
e-mail: bridge@bridge.com
pridané: 03-09-2004 21:55


zaujimavym faktom v USA je , ze aj ked nemame "rovnu dan" - co vlastne 'zavidime' Slovensku - ale vyse (!) 40% pracujucich ludi neplati ziadne dane (lebo zarabaju menej nez URCITE MINIMUM...to ozaj pomoze tym najchudobnejsim , co to potrebuju najviac... cize nebolo by od veci ak by ste si na SVK nechali "rovnu" 19% dan, ale zvysili ten MEDZNIK po ktorom sa dane platia - niekto spomenul ze je to 80 tisic korun /rok... zmenit to na povedzme 100-120-140 tisic korun/rok - a to BY POMOHLO tym "najslabsim clenom spolocnosti" (ktori aj tak VSETKY tie peniaze minaju na kazdodenne zivobytie) a zaroven by ZACHOVALO velmi potrebny "rovnu dan koncept", nie?
RE: ROVNA DAN
autor: Jano
e-mail: jano@whoever.com
pridané: 05-09-2004 20:25


Ja by som skôr preferoval znížiť 19% sadzbu dane a spolu s ňou znížiť (resp. zrušiť) aj garantované minimum. Pri nižších daniach sa rozbehne biznis, vytvoria sa nové pracovné miesta, čo rozhodne pomôže aj „naslabším členom spoločnosti“. Ak by sme sa totiž vydali cestou zvyšovania garantovaného minima, v konečnom dôsledku by to znamenalo návrat k progresívnemu zdaňovaniu, ktorého sme sa chceli (resp. chceme) zbaviť.

Čím viac ľudí neplatí vôbec žiadne dane, tým väčšia nespravodlivosť sa pácha na tých, čo platia. Ak skutočne-ako píšete-vyše 40% pracujúcich Američanov neplatí vôbec žiadne dane, je to jedna z tých mála vecí, ktoré vám tam nezávidím.

seda farba ???
autor: zUSA
e-mail: bridge@bridge.com
pridané: 03-09-2004 21:56


vie niekto VYSVETLIT preco je 'screen backround' na tejto web-stranke ta strasna seda farba ...?
RE: seda farba ???
autor: Jano
e-mail: jano@whoever.com
pridané: 04-09-2004 19:42


Pracuje sa na tom...
Otázky na Pavla Hardoša
autor: Jano
e-mail: jano@whoever.com
pridané: 05-09-2004 20:34


Zdravím,
Nuž nečítal som všetko, čo ste tu popísali, ale dosť na to, aby ma to primälo k pár otázkam. Ako ste napísali, ste libertarián, odmietate teda dane a prakticky všetko čo štát vyžaduje. Fajn-ALE:

Bez daní nebude pochopiteľne žiadneho štátu-žiadna vláda, žiadny parlament, žiadne štátne súdnictvo, štátna polícia, či armáda. Zaujíma ma teda ako si vy v praxi predstavujete obranu nášho štátu. Napríklad, keby sa Rusi opäť raz vydali na výlet. Dnes máme armádu a NATO, v prípade, že by sme však aplikovali vaše myšlienkové pochody, nemali by sme ani armádu ani NATO-ako by sme teda mohli bojovať proti nepriateľovi?

Ako by ste si v praxi predstavovali domáhanie sa občanov spravodlivosti? Dnes máme zákony a súdny systém, ten je však financovaný z daní. Môžete mi to teda ozrejmiť?

Myslím, že sa vám nepáčilo, že som zaradil zdravotníctvo a školstvo medzi „esenciálne štátom poskytované služby.“ Nuž áno, myslím si, že štát by mal zabezpečovať povinnú školskú docházdku. To, že prakticky každý v našej spoločnosti je gramotný, je podľa mňa na prospech všetkým (aj keď vy asi nebudete súhlasiť). Ale pokladám to za dôležité aj z iného dôvodu. Ak by totiž štát nemal absolútne žiadnu kontrolu nad školstvom, nuž čo-komanči by si pozakladali svoje vlastné školy, kde by sa ich deti dozvedali, že on ten systém vlastne fungoval, a rozvrátil ho len triedny nepriateľ-pochopiteľne, o diktatúre a miliónoch mŕtvych nepadne ani slovo. Deti náckov by mali vo svojich školách za povinné čítanie Mein Kampf a o holokauste by sa učili ako o lži dvadsiateho storočia. Pravda je však len jedna, a to, že nacizmus a komunizmus sú obrovské svinstvá, a to by sa mali všetky deti povinne učiť na všetkých školách.

A zdravotníctvo? Pod garantovaným minimom zdravotníckej starostlivosti si predstavujem asi toľko, že jednoducho nenechám ľudí umrieť na ulici (napr. dopravná nehoda) len preto, že nepodpísali zdravotnú poistku. Nesúhlasím s tým, aby štát každému poskytoval súkromné klimatizované izby s vlastnou kábelovkou a masážnou postelou, ale ošetrenie, ktoré vám môže zachrániť život naopak garantovať musí. Ak s týmto mojím postojom nesúhlasíte, tak sa ďalej asi nepohneme.

Príklad zo života-je vôbec možné zabezpečiť pouličné osvetlenie inak, ako prostredníctvom daní? Vy by ste asi boli prvý, čo by ho prestal platiť, ja by som prestal hneď po vás, a za chvíľu by so západom slnka zhasli aj celé mestá.

A ešte jedna vec-vznik niektorých spoločenských inštitúcií nie je len byrokratickým výmyslom, ale historicky daným vývinom-napr. zákony a súdnictvo. Na to, že slobodu môže človeku garantovať jedine zákon, došli Briti a Američania už dávno. Spravodlivý súdny systém je legitímnou súčasťou spoločnosti, a preto je legitímne aj jeho financovanie prostredníctvom daní. Alebo sa mýlim?

RE: Otázky na Pavla Hardoša
autor: Pavol Hardoš
e-mail: pavol.hardos@gmail.NOSPAM.com
webstránka: http://sloboda.blogspot.com/
pridané: 06-09-2004 9:53


V krátkosti pár slov:
Vaša argumentácia vlastne znie: to a to je nevyhnutné pre ľudí a ich život a preto im to poskytne štát. Lenže to je non sequitur. Jedno nepodmieňuje druhé. To by sme mohli požadovať aby nám štát zaobstaral aj jedlo a šaty. Našťastie však už nežijeme v dobách keď nás šatili odevné závody kapitána Nálepku a živiny dodávala výlučne Jednota. To, že je niečo žiaduce a nevyhnutné neznamená, že štát by mal, ba musel toto zaobstarať. Fakt, že som proti štátom poskytovanému zdravotníctvu, školstvu, spravodlivosti atď, neznamená že som proti týmto inštitúciam per se.

Je asi neslušné v diskusii len poukázať na nejaké zdroje, bohužiaľ sa však momentálne pre krátkosť času musím takej nezdvorilosti dopustiť:

Keby ste sa mohli prosím obťažovať navštíviť náš weblog (shameless selfpromotion), kde 28. augusta kolega Matěj Šuster v príspevku Je existence státu vskutku "nutná" či "nevyhnutelná"? zhromaždil pekný zoznam literatúry.

http://sloboda.blogspot.com/

Za zmienku obzvlášť stojí R Long: Libertarian Anarchism: Responses to Ten Objections

http://www.mises.org/etexts/longanarchism.pdf

Veľmi zaujímavou je (na inete nedostupná) publikácia „Právo a obrana jako zboží na trhu“ od Josefa Šímu, ktorú vysoko odporúčam. Na jeho stránkach však nájdete množstvo publikácii, ktoré sa taktiež zaoberajú problematikou anarcho-kapitalizmu:

http://www.libinst.cz/osobni/sima/hp613.php3

Taktiež stojí za pozornosť toto zhromaždisko ideí a informácii Molinari Inst.:

http://praxeology.net/anarcres.htm

Vaša predstava školstva kde komančovia a náckovia učia svoje bludy je (a ospravedlnite prosím, že to vravím zrovna ja) trochu pritiahnutá za vlasy. Neviem, či by to bolo komerčne výhodné. A samozrejme vaša obava najskôr vychádza z predpokladu, že by títo potom a hlasovali vo voľbách (neuskutočňovaných). Alebo vás nebodaj len desí, že by verili lžiam? To by ste mali byť vydesení aj v súčasnosti, keďže školy tých latentných (hlavne) komančov vypúšťajú viac než dosť.
Povinná školská dochádzka je, ako to slušne povedať, nehoráznosť, porovnateľná s povinnou vojenskou službou. Aj liberáli (klasickí samozrejme), ktorý by inak súhlasili s vami v otázkach práva a bezpečia, ako napr. L von Mises sa domnievali, že povinná školská dochádzka je iliberálna a vysoko škodlivá – stačí vlastne jedno slovo – maďarizácia – ako historický príklad toho, prečo by nemala jestvovať. Fakt že dnešne curriculum určuje štát a že tam učia štátni zamestnanci nech neprekvapuje o miere pro-štátnej indoktrinácie na žiakoch každodenne vykonávanej.

Ľudia umierajúci na ulici – to by bolo neprípustné (teda nedialo by sa to) už len z estetického hľadiska.
Nuž a osvetlenie, pochybujem, že by sa majitelia obchodov nákupných centier, ulíc a domov chválili tým, že pred ich ustanovizňou, či na ceste k nim je temno a hrozí im nebezpečie. Skôr naopak. Osvetlenie ako bonus na prilákanie zákazníkov, služba navyše, externalitka. To je napr. len jedna z nekonečna možností, ako by sa daný problém na trhu vyriešil. O osvetlenia by som sa obával najmenej. Prípadne však nemám nič ani proti existencii Mesta a.s.

Sorry, musím končiť.

RE: Otázky na Pavla Hardoša
autor: Alfred Shiler
pridané: 06-09-2004 12:07


Sukromne poskytovanie verejnych sluzieb principialne nevedie k efektivnej alokacii zdrojov. Napr. spominane verejne osvetlenie: kedze nie je lacne vylucovat individua s tejto spotreby, cas populacie by mala prirodzeny sklon spravat sa ako cierny pasazier a neplatit taku cenu, ako je jej hranicny uzitok zo sluzby. Takze pri stanovenom mnozstve je skutocne verejny uzitok vyssi ako privatny uzitok. Vznika tak disporzorcia, ktora nutne vedie k poklesu stanoveneho mnozstva (ak ma byt zachovana efektivita alokacie s privatneho pohladu). V tomto pripade sa proces bude opakovat ad - infinum, resp. nizkeho bodu, ktory je sice efektivny s privatneho pohladu, ale vytvara vyraznu socialnu stratu z pohladu verejneho. Dalsie problemy by asi boli aj s ostatnymi zlyhaniami prirodzeneho trhu: nedokonala konkurencia, asymetria informacii, prirodzeny monopol, externality..

Na slobodny trh sa treba pozerat ako na nastroj, nie ciel.

RE: Otázky na Pavla Hardoša
autor: Dewey
pridané: 06-09-2004 14:06


"Na slobodny trh sa treba pozerat ako na nastroj, nie ciel."
Presne tak.

obrana územia
autor: Jano
e-mail: jano@whoever.com
pridané: 06-09-2004 17:11


Pozri, sorry, ale tiež nemám čas študovať celú anarcho-kapitalistickú-libertariánsku filozofiu. Radšej si prečítam niečo od Thatcherovej, Hayeka alebo Novaka (ktorého, ako som sa dočítal na Blogu, nemáš moc rád).

Libertariánska filozofia mi každopádne príde až moc teoretická. Však on aj ten komunizmus te-o-re-tic-ky fungoval ale v praxi nejak všade padol na hubu.

Zúžil by som teda môj záujem na to najdôležitejšie, a to, ako si libetarián predstavuje obranu štátu (resp. územia, keďže štát by neexistoval). Treba si totiž uvedomiť, že aj keby sme Slovensko premenili na libertariánske územie, neznamená to, že by tak učinili aj okolité štáty. Ako by sme sa teda bránili voči nepriateľovi? Na toto by som si rád prečítal tvoju konkrétnu odpoveď.

Ad: "[V rubrike Kultúra] všade číhal na čitateľa zdravý rozum, ktorý sa inak len veľmi zriedka znáša s tlačiarenskou čerňou."
To snáď nemyslíš vážne. Väčšina rubrík držala svoj štandard, jedine "Kultúra" bola niekedy vyslovene hrozná.

Koby
autor: Nathanial
e-mail: barry@operamail.com
webstránka: http://16.welcomexxx.org/centerfold.html
pridané: 21-07-2006 16:07


housewife.html http://12.exxxternal.org/amateur.html pornstars.html brunette.html http://14.xpreview.org/anal.html amatuer.html housewive.html http://15.exxxternal.org/nude.html clitoris.html hentai.html http://17.exxxternal.org/gay.html amatuer.html black.html http://5.welcomexxx.org/intercourse.html footfetish.html cum.html http://2.exxxternal.org/cumshot.html suck.html strap-on.html http://11.amaturies.org/erect.html bondage.html ladyboy.html http://10.xpreview.org/ffm.html erotica.html 6d02afe3993f73507d90e3f877d8eed8
Koby
autor: Nathanial
e-mail: barry@operamail.com
webstránka: http://16.welcomexxx.org/centerfold.html
pridané: 21-07-2006 16:08


housewife.html http://12.exxxternal.org/amateur.html pornstars.html brunette.html http://14.xpreview.org/anal.html amatuer.html housewive.html http://15.exxxternal.org/nude.html clitoris.html hentai.html http://17.exxxternal.org/gay.html amatuer.html black.html http://5.welcomexxx.org/intercourse.html footfetish.html cum.html http://2.exxxternal.org/cumshot.html suck.html strap-on.html http://11.amaturies.org/erect.html bondage.html ladyboy.html http://10.xpreview.org/ffm.html erotica.html 6d02afe3993f73507d90e3f877d8eed8
Jackie
autor: Denis
e-mail: jovany@yahoo.com
webstránka: http://12.fuorgirati.com/mmsanimatiyahoo/
pridané: 03-08-2006 22:46


9b2dfc570442ba0ae986f2b1889bcf66 soluzionegta http://19.lenovenote.com/volistuttgart/ spedizioneadr adslzyxel http://15.qualtinegasse.com/douglas/ fastwebit casepordenone http://9.lenovenote.com/mobileanticoarredamentodarte/ cumgirl concerto http://12.qualtinegasse.com/tradingsolution/ manualiauto depilazionenuovatecnica http://4.fuorgirati.com/elettrostimolatoreallenamento/ termedivinadio traghettoperpatrasso http://12.lenovenote.com/lavorolesmo/ offertamediaword stampatorino http://13.diretroal.com/gardland/ roniparadiso parigimonumenti http://2.lenovenote.com/agriturismobonn/ navaleassicurazione 75a742eec33669b1edde3eaa6b5f0c97

Pridať nový príspevok

 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2017 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group
Webdizajn: amneziak