ISSN 1335-8715

30-08-2004   Ján Dinga   Index   verzia pre tlač

Spravodlivá rovná daň?

Slovensko nedávno zreformovalo svoj daňový systém. Princípom reformy bolo zmeniť boľševické progresívne zdaňovanie a nahradiť ho systémom spravodlivejším, účinnejším a efektívnejším. Dnes teda máme na Slovensku 19% rovnú daň, v našich končinách dosť neobvyklú. Rovná daň je neustále vystavovaná kritike zo strany ľavicových kruhov-označujú ju za nespravodlivú a nesolidárnu. Paradoxne je ale rovná daň kritizovaná aj zo strany niektorých pravicových ekonómov. Ich kritika je pochopiteľne absolútne odlišná. Zatiaľ čo ľavicový výklad pojmov spravodlivosť, solidárnosť, či sloboda je akoby z iného sveta, pravicový pohľad na problematiku daní je omnoho zaujímavejší a prináša mnoho podnetov k zamysleniu.

Dane naše milované

Dane sú nutným zlom, s ktorým sa stretáva každý pracujúci človek. Predstavujú systém povinných platieb, ktoré na občanov a firmy uvalil štát, aby tak pokrýval verejné výdavky. Nikto ich asi neplatí s úsmevom na tvári, ale treba si uvedomiť, že štát a isté minimum jeho inštitúcií sú nevyhnutné na normálny chod spoločnosti-zaistenie bezpečnosti štátu prostredníctvom armády, spravodlivý súdny systém, udržiavanie verejného poriadku pomocou polície, financovanie základného a stredného školstva, či isté garantované minimum zdravotníckej starostlivosti, to všetko sú oblasti, v ktorých je opatera štátu oprávnená.

Dane platiť treba, vláda by sa ale mala snažiť držať ich výšku na najnižšej možnej úrovni. Ľudia totiž majú právo minúť svoj zárobok podľa vlastného uváženia, a do toho, ako s ním naložia, im nemá žiadny byrokrat čo hovoriť. Pokiaľ vláda míňa verejné výdavky na chod inštitúcií alebo programov, ktoré nie sú nevyhnutné, nedá sa to nazvať inak ako legalizované okrádanie vlastného obyvateľstva.

Progresívne zdaňovanie

Progresívne dane spravidla fungujú v krajinách, v ktorých získavajú podporu väčšinou socialistické strany-teda takmer všade. Socialisti tieto dane obhajujú klasicky-prekrútením významu inak vznešených slov spravodlivosť a solidarita. Takáto obhajoba však nie je pravdivá ani relevantná, je iba čistým oblbovaním väčšinového obyvateľstva.

Tento daňový systém je totiž postavený na tom, že človek s vyšším príjmom je zdaňovaný vyššou percentuálnou čiastkou ako človek s príjmom nižším. Inými slovami, človek ktorý zarába viac je za svoju snahu potrestaný legalizovaným okrádaním. Okrem toho, človek s menším príjmom je od snahy zarábať viac odrádzaný, pretože vyšší plat je zdaňovaný aj vyššou percentuálnou čiastkou. V určitom momente teda vyšší príjem neznamená, že viac zarobíte, ale len to, že budete živiť viac štátnych úradníkov. Z pohľadu pravičiara je to nezmysel, z pohľadu socialistu solidarita. Čo je ale solidárne na tom, keď štát niekomu ukradne mnohonásobne viac ako inému, to naozaj neviem. Solidárnosť je vznešená ľudská vlastnosť, ale tá má prichádzať od človeka k človeku. Solidárne je, keď dobrovoľne odovzdáte určitú časť svojho príjmu povedzme charitatívnej organizácií, ale nie pod hrozbou, že ak to neurobíte, tak vás zavrú (presne to totiž hrozí neplatičom daní).

O tom, že progresívne dane sú zo svojej podstaty nespravodlivé nemôže byť pochýb. Zarábať viac ako iní totiž nie je hriechom, ale bežným spoločenským javom. Má azda niekto patent na ekonomickú spravodlivosť? Kto si môže trúfnuť rozdeliť platy do rôznych kategórií, zaťažiť ich rôznymi sadzbami dane a tvrdiť, že takéto zdanenie je spravodlivé? Takéto správanie je klasickým prejavom marxistického myslenia v praxi.

Skutočným dôvodom, prečo sa v mnohých krajinách uchytil progresívny daňový systém nie je nič iné ako obrovská štátna byrokracia. Už počas studenej vojny totiž panoval aj na západe nebezpečný trend-rozmach štátnych dotácií, vznik nových úradov s novými štátnymi úradníkmi, vytvorenie bohatších sociálnych a rozvojových programov podnecujúcich vznik ďalších úradov, ktoré zamestnajú ďalších úradníkov... To, čo sa dnes deje v EÚ, je len pokračovaním tohto trendu. Keďže štátna správa dosahuje v mnohých krajinách dosiaľ nevídané rozmery, vyvstáva tu otázka-kto ju zaplatí? Chudobnejšie vrstvy na to pochopiteľne finančné prostriedky nemajú. Po ruke teda vždy ostáva nesolidárne bohatšie obyvateľstvo.

Zdierať zárobky bohatších sa dá z niekoľkých jednoduchých dôvodov: Je ich podstatne menej ako ostatného obyvateľstva, nemôžu to teda vláde vo voľbách spočítať. Okrem toho môžu byť zdaňovaní prakticky neobmedzene-človeka s príjmom sto tisíc korún mesačne môžete zdaniť aj na 80%, a ešte stále bude mať z čoho žiť. Navyše, šikovný populista (hádajte, na koho myslím) urobí z takejto politiky skôr cnosť než ako čin hodný opovrhnutia.

Progresívne zdaňovanie nemá so spravodlivosťou nič spoločné, je to len napĺňanie marxistických ekonomických doktrín. V praxi umožňuje neobmedzený rast štátnej správy, čo škodí rovnako bohatým, ako aj chudobným. Pokiaľ totiž firmy v byrokratickom prostredí už nevedia prežiť, jednoducho ukončia svoju činnosť a poprepúšťajú svojich zamestnancov. Vďaka socializmu v ekonomike sa tak ľuďom s nízkym príjmom môže omnoho ľahšie stať, že prídu aj o svoj malý zárobok.

Rovná daň

Rovná daň platí od nového roku aj na Slovensku. Pridali sme sa tak k ďalším 33 krajinám, ktoré na tento krok nabrali odvahu pred nami. Najbližšími krajinami za našimi hranicami, ktoré disponujú týmto daňovým systémom sú Estónsko a Švajčiarsko-v stredoeurópskom regióne teda ostávame raritou. Na náš ekonomický vývoj sa so záujmom pozerajú najmä Česi, ktorí o podobnom kroku diskutujú tiež.

Zavedenie rovnej dane je oproti progresívnemu zdaňovaniu nepochybne krok správnym smerom, nie však konečnou stanicou. Rovnou daňou totiž daňová nespravodlivosť úplne nekončí. Tak napríklad, nie je celkom pravda, že všetci pracujúci odvádzajú zo svojho príjmu rovných 19%. Daňový zákon totiž pozná pojem nezdaniteľné minimum - jedná sa o čiastku 80.832,-Sk, ktorá nepodlieha zdaneniu. Znamená to, že prvých 80.832,-Sk, ktoré v roku zarobíte, sa vám nezdaňujú vôbec, a všetko, čo zarobíte nad túto čiastku sa vám zdaní rovnou 19% daňou. Poriadok do tohto mierneho zmätku vnesie nasledujúca tabuľka:

ročný príjem daň percento
80 000 Sk 0 Sk 0 %
160 000 Sk 15 042 Sk 9,4 %
320 000 Sk 45 442 Sk 14,2 %

Ministerstvo financií na svojej oficiálnej stránke ako jeden z argumentov v prospech rovnej dane uvádza, že zachováva progresivitu zdanenia. Tabuľka nám ukazuje, že je tomu naozaj tak. Rozhodne by som to však nevyzdvihoval ako kladnú vlastnosť rovnej dane. Dokazuje to totiž, že rovnou daňou daňová nespravodlivosť nekončí, iba sa zmierňuje. Je to teda spravodlivejší systém, ale nie spravodlivý.

Základným problémom je nezdaniteľné minimum-čím je vyššie, tým vyššie sú aj daňové rozdiely. Rovná daň progresivitu v systéme podstatne znížila (ľudia s najväčšími príjmami boli do jej zavedenia zdaňovaní 38%), ale neodstránila. Ľudia s vyšším platom teda ešte vždy odvádzajú vyššie dane-a to aj v absolútnych, aj v percentuálnych číslach. To, čo sa znížilo, je akurát manévrovací priestor vlády pre zvyšovanie daní. V progresívnom systéme bolo totiž možné zvýšiť dane len pre vysokopríjmové skupiny obyvateľstva. To sa v súčasnom systéme nedá. Ešte vždy tu však hrozí nebezpečenstvo, že v snahe zvýšiť dane by vláda mohla zvýšiť aj nezdaniteľné minimum, čo by v konečnom dôsledku spochybnilo zmysel celého súčasného daňového systému.

Mnohí ekonómia zavedenie rovnej dane privítali so zmiešanými pocitmi. Dôvodom je jej vysoká sadzba. Ministerstvo financií ju zaviedlo na úrovni 19%, aj napriek tomu, že mnoho ekonómov odporúčalo 15%. Jej výška pritom nie je vôbec irelevantná. Pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva sa totiž dane v konečnom dôsledku neznížili, naopak, znížená sadzba DPH stúpla zo 14% na 19%, čo pocítili predovšetkým tieto skupiny. V tomto prípade je kritika, že rovná daň pomohla najmä ľuďom s vyššími príjmami, naozaj oprávnená. 19% rovná daň teda väčšinu ľudí príliš nenadchla. Ministerstvu pritom unikla obrovská príležitosť presvedčiť ľudí o správnosti pravicového pohľadu na ekonomiku. Ak nie sú štátni úradníci schopní robiť poriadne reformy, radšej nech nerobia žiadne. Vysoká sadzba rovnej dane totiž v očiach prostých ľudí vrhá zlé svetlo na celú pravicovú politiku a zvyšuje riziko, že by sa iná vláda mohla vrátiť k progresívnemu zdaňovaniu. Pokiaľ si ľudia za rovnou daňou nebudú stáť, na jej zrušení si môže ľavicová strana pokojne založiť volebný program. Ak však ľudia pocítia pozitíva na vlastnej koži, zmenu daňového systému si nedovolí ani socialistická vláda.

Okrem toho, že pri 15% rovnej dani by pocítili zlepšenie aj tí najchudobnejší, by sa Slovensko stalo krajinou s najnižšími priamymi daňami v regióne, čo by prilákalo viac investorov, a ako sa už pri znižovaní daní presvedčili v iných krajinách, v konečnom dôsledku by sa výber daní zvýšil. Neplatiči daní totiž nie sú nevyhnutne kriminálnici. Často sú to slušní občania, ktorí si jednoducho dane nemôžu dovoliť platiť, lebo by neuživili rodinu. Najskôr sa však štát musí prestať správať k vlastným občanom ako k zlodejom, začať im dôverovať, a až potom od nich môže oprávnene vyžadovať, aby ho aj oni prestali okrádať.

Od ministra Mikloša, ktorý ešte pred voľbami v roku 2002 vyhlásil, že rovná daň je z hľadiska udržateľnosti verejných financií problematická, však zníženie daní v dohľadnej dobe asi nemôžeme očakávať. Nedávno napríklad ministerstvo priznalo, že príjmy štátneho rozpočtu sú vyššie ako hlásili opatrné odhady. S vrátením peňazí občanom sa však nepočíta, naopak, ministerstvo hľadá spôsob ako by mohlo prostriedky (s ktorými nepočítalo) utratiť. Touto logikou sa zníženia nedočkáme nikdy.

Rovnosť pre všetkých

Toto socialistické heslo je paradoxne aj hlavným argumentom pre najspravodlivejší daňový systém-daň z hlavy. Tento systém je charakteristický tým, že každý pracujúci občan bez rozdielu platí štátu mesačne istú konkrétnu paušálnu čiastku (udanú v mene, a nie v percentách), ktorá je pre všetky príjmové skupiny rovnaká. Diskusie o dani z hlavy privádzajú socialistov priam do infarktových stavov. Táto je ale pritom v úplnom súlade s ich hodnotami.

Pri jej obhajobe by som začal ľavicou toľko znásilňovaným pojmom spravodlivosť. Každý občan tohto štátu má nárok na tie isté štátom ponúkané služby. Pokiaľ zavoláte políciu, nezaujíma ich váš príjem, či výška vašich daní, ale len miesto, na ktorom sa nachádzate. To isté platí v prípade, že potrebujete akútnu zdravotnícku pomoc. V prípade ohrozenia bezpečnosti krajiny je tu naša armáda, ktorá má chrániť všetkých ľudí bez rozdielu. Je teda úplne jedno, či je váš príjem desaťtisíc alebo stotisíc korún mesačne, máte nárok na tie isté štátne služby ako ktorýkoľvek iný človek. Bohatí ľudia síce môžu dosiahnuť v mnohých oblastiach vyšší štandard (zdravotníctvo, školstvo), ale za tento si musia priplatiť zvlášť. Z tohto hľadiska teda nutne musíme príjsť k záveru, že je nespravodlivé, aby dvaja pracujúci ľudia platili rozdielne vysokú daň-za rovnakú službu rovnaká platba. Vo svete síce existuje konsenzus na tom, že tí, čo viac zarábajú, by mali do rozpočtu aj viac prispievať, tento názor však stojí na vode. Jeho korene by sme museli hľadať najskôr kdesi v marxistických teóriách. Pred zákonom a pred bohom sme si všetci rovní, preto je správne, aby sme platili aj rovnaké dane.

Daň z hlavy je samozrejme politicky nepriechodná a v politických kruhoch je minimum ľudí, ktorí by sa ju snažili presadzovať. Je totiž vrcholne nepolulárna. V novodobej histórií sa ju pokúsila zaviesť len britská železná lady. Británia mala totiž s touto daňou skúsenosti už skôr. Pokus o jej zavedenie však v roku 1990 vyvolal masové protesty a politickú nevôľu, ktorá Margaret Thatcherovú dohnala k rezignácií.

Daň z hlavy má však niekoľko veľkých výhod. Je to jednoznačne najjednoduchší daňový systém. Daň, ktorú občan platí totiž nepredstavuje imaginárna čiastka (percento), ale konkrétne číslo (uvedené v mene). Pokiaľ napríklad štát povie, že od každého občana požaduje mesačne z jeho príjmu 500,-Sk, máme hneď jasnejšiu predstavu, ako keď povie, že chce 19%-to totiž pre niekoho môže predstavovať päťsto korún, pre niekoho desaťnásobok. V prípade dane z hlavy by každý presne vedel, koľko ho ten štátny byrokratizmus vlastne stojí, a či mu poskytuje to, čo od neho očakáva. Samozrejme, štát takmer nikdy neposkytuje kvalitné služby, preto by sa ľudia domáhali zníženia daní, čo by však viedlo k zoštíhleniu štátnej správy. A toho sa úradníci boja najviac. Na tento daňový systém je preto skoro nemožné zabezpečiť politickú podporu.

Ďalšou výhodou dane z hlavy je to, že ešte ťažšie, ako jej presadenie, je už len jej zvýšenie. To totiž pocítia hlavne početné nízkopríjmové skupiny, a tie by to vláde vo voľbách spočítali. Jej zavedenie by preto nevyhnutne znamelo zoštíhlenie štátnej správy, rušenie nepotrebných ministerstiev, štátnych dotácií, či rozvojových programov. Vo väčšine krajín sa k takýmto krokom neodvážia ani pravicové vlády, pretože aj tieto majú sklony chovať sa v určitých oblastiach socialisticky. Zavedenie dane z hlavy je inými slovami zakonzervovaním nízkeho daňového zaťaženia. To by ale nespočet politikov z povolania prišiel o prácu-národ by už nemal kto spasiť, ľudia by ostali odkázaní sami na seba.

Aj keď je táto daň politicky nepriechodná, predstavuje systém, ktorý si zasluhuje serióznu diskusiu. Práve Slovensko by sa malo snažiť vyťažiť z toho, že je krajinou malou. V európskych inštitúciách je to síce nevýhoda, reformy každého druhu sa však ľahšie realizujú v menších krajinách. Preto predstava, že by sa Slovensko mohlo stať stredoeurópskou jednotkou nie je čisto fantazmagóriou, aj keď pohľad na naše politické spektrum nám príliš optimizmu nedodáva.

Zaviesť daň z hlavy nemusí byť nevyhnutne našou najvyššou politickou prioritou. Pre začiatok by stačilo znížiť sadzbu rovnej dane a tiež odstrániť viacnásobné zdaňovanie. Príjem totiž nie je ani zďaleka to jediné, čo štát zdaňuje. Potom, čo ľuďom odoberie časť ich platu, ďalej ich okráda zdanením zvyšku príjmu spotrebnými daňami, či zdaňovaním úspor daňami majetkovými. Tu už oprávnenosť či spravodlivosť hľadať ťažko. Keď totiž štát raz povie, že si robí nárok na 19% nášho príjmu, nemal by si z neho nenápadne odoberať viac. Takáto politika je voči občanom vrcholne nepoctivá. S jej nápravou by malo ministerstvo financií začať ešte dnes. Dúfajme, že si túto nepoctivosť všimne aj ekonomický guru SDKÚ. Inak by ho bolo lepšie vymeniť niekým, kto tomu aj trochu rozumie.

Ján Dinga

  pokus o prepisanie historie?
   Dewey 30-08-2004 16:20
  RE: pokus o prepisanie historie?
   Dewey 30-08-2004 16:26
  Planý poplach
   Jano 01-09-2004 16:10
  RE: Planý poplach
   Dewey 02-09-2004 8:23
  Byron
   Allen 17-06-2006 19:22
  Jamie
   Nathanael 30-06-2006 10:54
  Darrion
   Corbin 28-07-2006 15:06
  Spravodliva cena kremesa?
   Zolo 30-08-2004 17:33
  RE: Spravodliva cena kremesa?
   Jano 01-09-2004 16:11
  RE: Spravodliva cena kremesa?
   Dewey 02-09-2004 8:28
  dane
   Lukas Krivosik 30-08-2004 17:37
  RE: dane
   Dewey 30-08-2004 17:53
  RE: dane
   Lukas Krivosik 31-08-2004 10:12
  RE: dane
   Dewey 31-08-2004 12:00
  RE: dane
   Dewey 30-08-2004 19:33
  RE: dane
   Zolo 30-08-2004 21:19
  RE: dane
   Dewey 31-08-2004 8:08
  na margo
   wesley 31-08-2004 21:22
  Pekne
   Peter Botev 01-09-2004 1:48
  RE: Pekne
   Jano 01-09-2004 16:23
  Ficove ciele
   Lukas Krivosik 01-09-2004 16:44
  RE: Ficove ciele
   Peter Botev 01-09-2004 18:15
  RE: Pekne
   Peter Botev 01-09-2004 18:15
  RE: Pekne
   Dewey 02-09-2004 17:59
  dane etc
   Pavol Hardoš 02-09-2004 0:18
  RE: dane etc
   Dewey 02-09-2004 12:47
  RE: dane etc
   Pavol Hardoš 02-09-2004 15:51
  RE: dane etc
   Dewey 02-09-2004 16:59
  RE: dane etc
   Pavol Hardoš 02-09-2004 21:25
  RE: dane etc
   Dewey 03-09-2004 9:52
  RE: dane etc
   Pavol Hardoš 03-09-2004 21:58
  RE: dane etc
   Dewey 06-09-2004 9:07
  Pavol Hardoš -
   liberal 03-09-2004 8:10
  RE: Pavol Hardoš -
   Dewey 03-09-2004 8:14
  RE: dane etc
   Zolo 02-09-2004 15:54
  RE: dane etc
   Pavol Hardoš 02-09-2004 16:11
  RE: dane etc
   Dewey 02-09-2004 17:08
  RE: dane etc
   Pavol Hardoš 02-09-2004 19:08
  RE: dane etc
   Dewey 03-09-2004 8:12
  RE: dane etc
   Pavol Hardoš 03-09-2004 19:39
  RE: dane etc
   Peter Botev 05-09-2004 1:54
  RE: dane etc
   Zolo 02-09-2004 18:38
  RE: dane etc
   Pavol Hardoš 02-09-2004 19:30
  RE: dane etc
   Zolo 03-09-2004 16:11
  RE
   Pavol Hardoš 03-09-2004 19:29
  RE: RE
   Zolo 03-09-2004 22:21
  Z coho prameni odpor k dani na hlavu ?
   liberal 03-09-2004 7:47
  RE: Z coho prameni odpor k dani na hlavu ?
   Dewey 03-09-2004 8:23
  RE: Z coho prameni odpor k dani na hlavu ?
   liberal 03-09-2004 8:38
  RE: Z coho prameni odpor k dani na hlavu ?
   Dewey 03-09-2004 9:56
  RE: Z coho prameni odpor k dani na hlavu ?
   liberal 03-09-2004 9:19
  RE: Z coho prameni odpor k dani na hlavu ?
   Pavol Hardoš 03-09-2004 19:57
  "vsetci maju pravdu" ?
   liberal 03-09-2004 8:26
  RE:
   Dewey 03-09-2004 10:08
  RE:
   liberal 03-09-2004 12:11
  RE:
   Dewey 03-09-2004 13:12
  Prerozdelovanie
   Zolo 03-09-2004 16:27
  ROVNA DAN
   zUSA 03-09-2004 21:55
  RE: ROVNA DAN
   Jano 05-09-2004 20:25
  seda farba ???
   zUSA 03-09-2004 21:56
  RE: seda farba ???
   Jano 04-09-2004 19:42
  Otázky na Pavla Hardoša
   Jano 05-09-2004 20:34
  RE: Otázky na Pavla Hardoša
   Pavol Hardoš 06-09-2004 9:53
  RE: Otázky na Pavla Hardoša
   Alfred Shiler 06-09-2004 12:07
  RE: Otázky na Pavla Hardoša
   Dewey 06-09-2004 14:06
  obrana územia
   Jano 06-09-2004 17:11
  Koby
   Nathanial 21-07-2006 16:07
  Koby
   Nathanial 21-07-2006 16:08
  Jackie
   Denis 03-08-2006 22:46

   

 

Krédo Pravého Spektra

Napriek tomu, že socializmus a komunizmus skrachovali, pretože ich prevalcovala realita, ich mäkšie deriváty žijú ďalej: politická korektnosť, pozitívna diskriminácia, ľavicový liberalizmus, feminizmus, environmentalizmus, korporativizmus, antiamerikanizmus, antisemitizmus, neznášanlivý sekularizmus, pacifizmus, humanrightizmus, ekonomický antiglobalizmus, europeizmus a iné cvokizmy.

Kým komunizmus chcel zničiť rodinu, náboženstvo a súkromné vlastníctvo priamo a rýchlo, vyššie uvedené -izmy to robia pomaly a subtílne. Nenápadne, ako potkany, ohlodávajú piliere západnej civilizácie, aby napokon privodili jej pád.

Pravé Spektrum chce útočiť proti výstrelkom mravného relativizmu a povzbudzovať dobré a osvedčené konzervatívne hodnoty. Prosperita Slovenska sa dá vybudovať len na zásadách trhovej ekonomiky bez prívlastkov, občianskeho vlastenectva a s vedomím, že skutočná sloboda je predovšetkým silou charakteru. Len na takom základe si môžeme vyberať, čo je morálne správne.

redakcia

Tiráž

Názov

Kontakt Šéfredaktor Redakcia Editor Vydavateľ Zakladateľ

Ďalšie odkazy

Newsletter

Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu. (frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
 

 
Copyright © 2001-2017 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group
Webdizajn: amneziak