 |
|
|
Díler so sociálnym cítenímTýždenník LIVE! zo 6. júla 2004, rozhovor s Robertom Ficom:
LIVE!: „Kto je váš politický vzor?“ Róbert Fico je najväčší díler v republike. Neobchoduje s kokaínom ani s pervitínom. Ba ani s ojazdenými autami. Jeho produktom je sociálna demagógia a ľavicový populizmus, ktorými útočí na emócie a najnižšie pudy voličov. Sociálny štát ako droga Fico je pre tento národ hrozbou. Dôvodom je posolstvo, ktoré šíri medzi ľuďmi. Kým vládna pravica odkazuje ľuďom: „nečakajte na vládu, a vezmite svoj život do vlastných rúk“, Fico občanom odkazuje niečo iné. Nahovára im, že nemusia meniť svoje návyky, stačí voliť jeho a všetko bude ako kedysi. Minulosť sa vráti so všetkými pozitívami a žiadnym z jej negatív. On totiž zastaví zemeguľu, poručí větru i dešti, prinesie svetu mier a nám radosť, šťastie, pohodu! Fico je posledným výkrikom, labuťou piesňou socializmu u nás. Režim, ktorý tu bol pred rokom 1989 Slovákov ťažko poškodil. Stali sme sa závislými na štáte, ako sa narkoman postupne stane závislým na svojej droge. Ľudia začínajú brať drogy, aby sa cítili dobre, neskôr ich však už berú, aby sa necítili zle. A tak je to aj so sociálnym štátom. Zavedie sa s dobrým úmyslom pomoci chudobným. Po čase ale narastie závislosť na ňom do takých obludných rozmerov, že sa od vemena štátu nevieme odtrhnúť až do smrti. Napriek istým výhradám sa dá povedať, že vládna koalícia sa snaží zbaviť Slovensko tejto zničujúcej závislosti a to sa nezaobíde ani bez dočasných absťákov u obyvateľstva, Fico ju však chce udržať. Vie prečo to robí. Ak by Slováci prestali byť sociálnymi narkomanmi, nemuseli by už potrebovať svojho dílera so sociálnym cítením. Predseda Smeru nie je ojedinelý zjav slovenskej politiky. Spolu s V. Mečiarom a M. Dzurindom je odpoveďou na súvekú objednávku voliča. Ten túži (bez ohľadu na stranícku príslušnosť) po modernom politickom Mojžišovi, ktorý ho z „egyptského zajatia“ vyslobodí a dovedie do „zasnúbenej krajiny“, kde je všetkého dostatok. Ľudia u nás sa len líšia podľa politického presvedčenia v tom, čo si dosadia za „egyptské zajatie“, čo za „zasnúbenú zem“, no nikto nechce uznať, že cesta púšťou môže trvať aj štyridsať rokov. Toto čakanie na Mojžiša je naozaj dôsledkom histórie. Dlho sme žili v neslobodných režimoch a náš údel mohol zmeniť len niekto zvonku, každopádne niekto iný ako my. Slovensko sa ale pomaly stáva slobodnou krajinou a dnes je šanca pre pochopenie, že každý dokáže byť svojím vlastným Mojžišom. Ak by sme sa zbavili drogovej závislosti na štáte, spasitelia ako Fico by sa stali nepotrebnými. A práve toho sa tento politik, až chorobne bažiaci po moci, obáva. Ľudia raz prestanú v politikoch vidieť nádejných prorokov, ktorým budú ochotne zverovať stále viac moci, aby riešili ich osobné problémy. Začnú sa na nich pozerať ako na svojich služobníkov. Populista Keď Ficovi, tomuto bývalému členovi komunistickej strany a SDĽ niekto vytkne, že je populista, urazí sa. Čo je vlastne populizmus? Fico sa pýta: „Je populizmus, keď hovorím, čo si ľudia myslia?“ Nie, populizmus je vravieť, čo si myslí väčšina a vedieť, že je to pritom blbosť! Tvrdí sa, že je sociálny demokrat západného strihu. Kedysi sám seba prirovnával ku G. Schröderovi, či dokonca k Tonymu Blairovi. Ak by ale bol skutočným sociálnym demokratom, musel by nadšene aplaudovať všetkým etnickým požiadavkám SMK, v západnej Európe sú totiž práve sociálni demokrati hlavnými hlásateľmi multikulturalizmu a obhajcami menšín. V maďarskej otázke je ale Fico tvrdý nacionalista a svoje preferencie nezriedka zvyšoval aj na protirómskej vlne. Populárne sú jeho verbálne výpady proti korupcii. Zastáva sa trestu smrti a celkovo má v oblasti boja proti kriminalite názory blízke skôr konzervatívnej pravici. Takže, čo je vlastne Fico zač? Médiá ho považujú za ľavičiara, ale takto sa javí len preto, lebo rovnako ako väčšina obyvateľstva má na ekonomiku ľavicové názory. Socializmus, nacionalizmus a odpor proti zločinu – tak by sa dali opísať politické preferencie kritickej väčšiny slovenských občanov. Z konzervatívneho hľadiska je legitímny len posledný bod. Fico teda nehlása to, čo je ľavicové, ale to, čo chce počuť aspoň 50 percent plus jeden občan. Niekedy sa zdá, že rozhodnutia v centrále Smeru vznikajú na základe prieskumov verejnej mienky. Je dosť možné, že ak by na Slovensku zrazu prišiel do módy zen-budhizmus, Fico by si oholil hlavu a svoje tlačovky by zásadne absolvoval odetý v oranžových handrách. Jeho agenda tak stojí na troch pilieroch: prvým je zakonzervovanie sociálneho štátu, prípadne jeho ďalšia expanzia. Druhým je presadzovanie národných záujmov, ako ich chápe on a tretím boj proti korupcii a zločinu. Keď sa však na tieto tri piliere pozrieme zblízka, zistíme, že ide skôr o prehnité drevené stĺpiky. Socializmus s Ficovou tvárou Reči o „ultrapravicových experimentoch na občanoch“ a „vychudnutých tatranských ovciach“ nepochybne mnohým občanom, ťažko nesúcim vládne reformy, znejú ako prísľub návratu starých dobrých čias. Je ale veľmi otázne, či tá sociálna spravodlivosť naozaj vypukne práve vtedy, keď sa Smer dostane k moci. Fico síce v hĺbke duše zostal starým boľševikom ruského strihu, to je ale len jedna stránka Smeru. Asi jediný človek v strane Smer, ktorý by sa dal označiť za skutočného sociálneho demokrata je Boris Zala. Podľa našich informácií je ale jeho postavenie v strane čoraz marginálnejšie. Odvrátenou stranou prostredia Smeru sú cynickí podnikatelia, ktorí často zbohatli pochybnými metódami za Mečiarovej éry, ale boli dosť chytrí, aby vycítili Mečiarov pád a včas vsadili na iného koňa. Je naivné, ak „utrápený ľud“ od takýchto osôb očakáva „sociálne cítenie“ alebo „sociálnu spravodlivosť“. Natíska sa teda otázka, akú politiku bude robiť strana, ktorá má vo svojich radoch takého Murgaša, ktorý školné podporuje, ale aj Čaploviča, ktorý platenie za štúdium striktne odmieta. Mimochodom, odkiaľ chce Fico vziať peniaze na svoje megalomanské projekty? Dane zvyšovať nechce, dokonca chce znížiť DPH... Predstavitelia Smeru tvrdia, že vidia ešte priestor v zadlžovaní krajiny a predseda sa už vyjadril, že napr. kultúra by nebola jeho prioritou. Práve umelci, herci a spisovatelia, ktorí sú tradične orientovaní doľava by to mali mať na pamäti! Silnejšie Slovensko v sociálnej Európe Toto bolo heslo Smeru vo voľbách do Európskeho parlamentu. Pritom prvá časť výroku sa úplne vylučuje s druhou časťou. Unifikácia celoeurópskych sociálnych systémov a presun kompetencií v tejto oblasti do Bruselu sú možné len cez dramatické oslabenie moci členských štátov. Fico zase raz sľubuje všetko všetkým a najlepšie ihneď. Podobne ako ANO je „liberálnou“ stranou len vtedy, keď útočí na cirkev alebo KDH, aj Smer bráni „národné záujmy“ len vtedy, keď treba hrať s maďarskou kartou. Na vzbudenie dojmu to zrejme stačí. Keď tu však hrozí dramatické oslabenie a oklieštenie suverenity SR cez predloženú ústavnú zmluvu EÚ, tam už Smer obhajovať národné záujmy nepotrebuje. To by totiž neprinieslo toľko hlasov ako útoky na SMK. Tvárou Smeru pre zahraničnú politiku je už dlho Monika Beňová. Nedávno sa „vyznamenala“ aj pred novým predsedom Európskej komisie, Barrosom. Na hearingu pred jeho zvolením sa ho spýtala, čo chce robiť s „problémom“ rozdielnych sociálnych štandardov v starých a nových členských krajinách. Pani Beňová by si mala uvedomiť, že sociálne záležitosti sú (ešte stále) v rukách jednotlivých členských štátov a predseda EK s nimi nemá nič spoločné. Navyše ich rozdielnosť nie je problémom, ale našou blahodárnou konkurenčnou výhodou. Je zrejmé, že po prípadnom prevzatí moci Ficom by Slovensko podporilo celoeurópsku harmonizáciu daní a sociálnych systémov. Nuž ale „sociálna (rozumej socialistická) Európa“ je pre túto stranu zrejme dôležitejšia než ono „silnejšie Slovensko“. Komu ide o peniaze Boris Zala s obľubou rozpráva o vplyve americkej ambasády na slovenskú vládu. Je to kuriózne vyhlásenie. Veľa sa totiž vraví o tom, že americký veľvyslanec si novú vládu v roku 2002 predstavoval trochu inak. Údajne chcel, aby sa jej členom stal aj Smer, kvôli spájaniu SDKÚ s korupciou. Dnes však vidíme, že Smer vo vláde nie je, napriek tomu, že americký veľvyslanec jeho účasť zrejme pretláčal. Z toho vyplýva, že americká ambasáda zrejme nekontroluje Slovensko do takej miery, ako tvrdí Zala, či Fico. Zaujímavé je, že Fico v jednej vete odsúdil Spojené štáty zato, že si v Iraku vraj riešia len vlastné ekonomické záujmy, v druhej už obviňuje našu vládu z toho, že Slovensko na tomto biznise nedostatočne participuje. Buď je teda každé zarábanie na vojne odsúdeniahodné alebo nie je. Ale nemožno tvrdiť, že Slovensko má morálnu výnimku zarábať na vojne a USA nie. Predseda Smeru je pritom známy svojimi služobnými cestami do diktatúr, kde chce údajne otvárať dvere slovenským podnikateľom. Jedna z jeho najznámejších „obchodných ciest“ viedla do Bieloruska. Ficovu cestu zneužila domáca vládna propaganda ako dôkaz pre vlastný ľud, že Bielorusko nie je diplomaticky izolovanou krajinou. Túto súdružskú návštevu kritizovala aj bieloruská opozícia. Predseda Smeru sa obhajoval tým, že v Bielorusku podnikajú údajne aj americké firmy, tak prečo by sme nemohli aj my. V Minsku síce môže stáť McDonald, to sú ale možnosti, ktoré im tam nešli vytvárať americkí senátori. Neviem si predstaviť Ala Gora ako v Minsku lobuje za amerických podnikateľov. Navyše, aj keď na to ideme logicky, Fico vlastne urobil naším podnikateľom vo vzťahu k Bielorusku medvediu službu. Bielorusko je polokomunistický režim s neefektívnymi štátnymi fabrikami a určite s minimálnymi možnosťami na dobré investície. Diktátor Alexander Lukašenko (Fico by asi nesúhlasil s mojím hodnotením tohto človeka) raz celkom určite odíde. Opozícia sa chopí moci, Bielorusko začne robiť hospodárske reformy a možno privatizovať. Práve to bude najlepšie obdobie na robenie biznisu. Fico bude v tej dobe možno slovenským premiérom a niektorí slovenskí podnikatelia sa snáď budú chcieť zúčastniť prípadnej privatizácie. Myslíte si, že nová moc, ktorá vzíde zo súčasnej bieloruskej opozície si nebude pamätať Ficovu súdružskú návštevu? ...tak sa bude kradnúť aj naďalej Smer sa už dlhšie profiluje aj ako strana, bojujúca proti korupcii a organizovanému zločinu. Je táto snaha dôveryhodná? Už teraz je jasné, že za Fica sa bude kradnúť minimálne toľko, čo za Mečiara a Dzurindu. Pretrvanie, ba prehĺbenie korupcie vyplýva priamo z ekonomického programu Smeru. Korupcia vzniká jednak tam, kde sa s minimom verejnej kontroly prerozdeľuje obrovské množstvo peňazí a tiež vtedy, keď vznikne mimo trhu dopyt po službe (alebo trebárs aj úradnej pečiatke), ktorý je väčší ako ponuka. Korupcia nie je primárne ani kultúrnym javom, je to jav predovšetkým systémový. Väčšina ľudí má svoju cenu a ak si voliči Smeru myslia, že Fico disponuje nepodplatiteľnými anjelmi, ktorí v zlom systéme nepodľahnú, keď sa náhodou naskytne príležitosť, tak sú naivní. Jediná cesta ako obmedziť korupciu je znižovať mieru prerozdeľovania, rušiť rôzne dotácia a parciálne výhody záujmových skupín, nahrádzať subjektívny prvok v konaní úradníka generálnymi pravidlami, likvidovať vplyv profesných komôr a potláčať korporativizmus. V tomto smere však Smer kráča v protismere. Ich protikorupčný program by sa dal jednoducho opísať takto: policajta na každý roh a potom ešte jedného policajta, ktorí bude dohliadať na toho prvého. To ale nie je cesta! Záväzky typu: štátne garancie na dostavbu Mochoviec, navýšenie subvencií pre agroloby a úplne absurdný nápad, podporovať zo štátneho rozpočtu výrobu v súkromných fabrikách sú najistejšou cestou k rozšíreniu priestoru pre korupciu. Aj boj proti organizovanému zločinu je u Smeru viac teatrálnou záležitosťou. Účinnosť s veľkou pompou prijímaných projektov ako bol farmársky zákon alebo zákon o preukazovaní pôvodu majetku, je medzi odborníkmi spochybňovaná. Navyše Smer nepodporil ani niektoré tvrdšie návrhy ministra Lipšica. Róbert Kaliňák zase raz použil akúsi zvláštnu logiku, keď kritizoval zásadu trikrát a dosť. Jej uplatňovanie by vraj viedlo k väčšej brutalite trestných činov, lebo na tretí krát by už páchateľ vedel, že či niekoho len zmláti alebo rovno zabije, pôjde do basy na doživotie. Táto logika ale predpokladá, že zločinci pri páchaní trestných činov priamo kalkulujú s tým, že budú chytení a dokonca už rozmýšľajú aj nad súdnym procesom a rozsudkom. Ide o veľmi komplikovaný intelektuálny výkon, ktorý tu pán Kaliňák násilníkom pripisuje. Páchatelia trestných činov v skutočnosti rátajú skôr s tým, že ich nechytia a zostanú nepotrestaní. Klony útočia Z iného súdka nie je ani návrh Smeru znížiť DPH na potraviny na desať percent. Hoci principiálne je znižovanie daní správna vec, Fico odôvodňuje svoj návrh tým, že povedie k zníženiu cien potravín. Pritom reálne skúsenosti aj z iných krajín nepotvrdzujú, že by zníženie DPH nevyhnutne viedlo k zlacneniu potravín. Problém tohto návrhu je aj v tom, že zavedenie dvoch sadzieb DPH povedie k tlaku na zákonodarcov, aby aj iné položky preradili do nižšej sadzby. Ak chce Smer naozaj znižovať ceny potravín, nech sa zasadí o zrušenie dotácií. Oni však presadzujú ich navýšenie. Zákon o náhradnom výživnom a snaha o zníženie DPH na potraviny sú predzvesťou toho, čo môžeme očakávať ak sa komunisti pod značkou Smeru dostanú opäť k moci. Fico zrejme rozpúta „veľkú žranicu“, ktorú budú splácať ešte deti našich vnukov. Smer – Tretia cesta je veľký podfuk na voličov, zabalený v lesknúcom sa pozlátku. Denník SME nedávno zverejnil analýzy politikov podľa čŕt tváre. R. Fico bol analytikom označený ako „rodený politik“. A práve v tom tkvie to riziko. Paul Johnson raz napísal, že prekliatím demokracie sú „politici z povolania“. Je tu však ešte zvláštna nádej v onú krutú iróniu osudu, ktorá už raz Ficovi znemožnila nástup do premiérskeho kresla. Ak bude mať Slovensko šťastie, zapracuje aj v roku 2006. |
16-08-2004
Krédo Pravého SpektraNapriek tomu, že socializmus a komunizmus skrachovali, pretože ich prevalcovala realita, ich mäkšie deriváty žijú ďalej: politická korektnosť, pozitívna diskriminácia, ľavicový liberalizmus, feminizmus, environmentalizmus, korporativizmus, antiamerikanizmus, antisemitizmus, neznášanlivý sekularizmus, pacifizmus, humanrightizmus, ekonomický antiglobalizmus, europeizmus a iné cvokizmy. Kým komunizmus chcel zničiť rodinu, náboženstvo a súkromné vlastníctvo priamo a rýchlo, vyššie uvedené -izmy to robia pomaly a subtílne. Nenápadne, ako potkany, ohlodávajú piliere západnej civilizácie, aby napokon privodili jej pád. Pravé Spektrum chce útočiť proti výstrelkom mravného relativizmu a povzbudzovať dobré a osvedčené konzervatívne hodnoty. Prosperita Slovenska sa dá vybudovať len na zásadách trhovej ekonomiky bez prívlastkov, občianskeho vlastenectva a s vedomím, že skutočná sloboda je predovšetkým silou charakteru. Len na takom základe si môžeme vyberať, čo je morálne správne. redakcia
TirážNázov
Ďalšie odkazy
Newsletter
Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách
na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu.
(frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
|