29-07-2004   Peter Frišo   Ideológia   verzia pre tlač

Edmund Burke - prvý medzi konzervatívcami

Burke je v poriadku, ale tá gnóza.. autor: Marek Hrubčo e-mail: hrubco@pobox.sk pridané: 02-08-2004 18:01 Vďaka za veľmi poučný článok. 99% je v poriadku, vyrušuje ma akurát (ako už aj minule) vaše, z hľadiska filozofie náboženstva, nepresné používanie slova „gnóza“ (napr. v súvislosti francúzskou revolúciou). Kde vy tam vidíte gnózu? Kde ste to vyčítali? Možno to napísal váš Voegelin, ale skúste nad tým pouvažovať samostatne. Rovnosť, bratstvo, sloboda. Proti tomu, samému osebe, azda málokto niečo má. Problém francúzskej revolúcie však spočíval v umelom vytrhnutí, v amputácii týchto hodnôt z kresťanstva, akési „očistenie“ týchto hodnôt od kresťanstva a od Boha. Nečudo, že sami osebe tieto hodnoty akosi nefungujú. Ja s vami súhlasím, že táto náhražka nemôže stačiť. Toto odtrhovanie sa od Boha sa v Európe dialo postupne, najmä cez deizmus, osvietenstvo postavené na racionalizme (absolutizácii rozumu) a empirizme (ktosi nazval „skúsenosť“ protijedom na Boha). Ja sa dnes neobávam gnosticizmu (absolutizácie vedenia). Tí ľudia hľadajú, a kto hľadá nájde. To sú asi zbytočné obavy. Teozofické spoločnosti existujú dokonca aj u nás, nie sú nepriateľské voči kresťanstvu (na rozdiel od libertarizmu). „Niet nič nad pravdu“, tvrdí H.P. Blavatska. Čo iné hovorí, než to, že pravda je Boh?? (cf. Katechizmus katolíckej cirkvi 215-217). Poviete si, azda láska. Máte pravdu, o tom to je. Kresťanstvo je proste viac. Ja ale nemôžem súhlasiť s akýmsi nevypovedaným predpokladom, že kresťanstvo je nejaká nedobytná pevnosť jedinej pravdy uprostred „pekla“ ostatných myšlienkových systémov alebo náboženstiev. Skôr by som povedal, že kresťanstvo už v sebe obsahuje čiastočne a v istom zmysle aj Platóna, aj komunizmus, aj liberalizmus, aj budhizmus a aj gnózu PLUS (a to zdôrazňujem) omnoho omnoho viac. Veď aj v kresťanstve je poznanie dôležité. Dokonca sa rozumu pripisuje metafyzické nahliadnutie (inak by sme o Bohu sotva mohli niečo hovoriť, nemyslíte?). Náš rozum nie je slepý. Nepodceňujme ho. Práve ako katolíci by sme ho nemali podceňovať, zatracovať a už vôbec nie zastrašovať sami seba strašiakom gnózy. U protestantov je to pochopiteľné. Martin Luther nazval rozum „děvkou ďáblovou“. Ja s pánom Lutherom a s dnešnými jeho nasledovníkmi v tomto nemôžem súhlasiť. A pritom súhlasím s nimi v mnohom a v mnohom sme si blízki, takmer vo všetkom. Ale zase sa iba vyčlenili z niečoho širšieho. Nie nadarmo znamená grécke „katholikos“, univerzálny, všeobecný. Uvedomme si to, prosím vás. Pre záujemcov prikladám nahrubo preloženú definíciu gnosticizmu z katolíckej encyklopédie (dokonca z tradičnejšej než tradičnej, t.j. pred Vatikánom II.) a z Filitu. Skúste sa na ne pozrieť a potom mi povedzte, či ešte stále sa tak strašne bojíte gnózy. Gnosticizmus (www.newadvent.org) Doktrína vykúpenia skrz poznanie. Táto definícia vychádzajúca z etymológie slova gnosis ("poznanie", gnostikos, "dobrý v poznaní "), je správna, ale je iba charakteristickou črtou gnostických myšlienkových systémov. Kým judaizmus a kresťanstvo, ako aj takmer všetky pohanské systémy sa domnievajú, že duša dosahuje svoj pravý cieľ podriadením mysle a vôle Najvyššiemu princípu (čiže vierou a skutkami), v gnostických systémoch je spása duše výlučne v rukách kvázi-intuitívneho poznania mystérií univerza a magických formúl, ktorými toto poznanie vyjadruje. Gnostici sú "ľudia, ktorí vedia” a ich poznanie ich podľa ich tvrdení dostáva do akejsi vyššej triedy ľudských bytostí a odlišuje od tých, ktorí z akýchkoľvek dôvodov, nevedia. Širšia definícia: Kolektívny názov pre množstvo rozdielnych panteisticko-idealistických siekt, ktoré sa rozšírili už pred kresťanskou érou už od piateho storočia B.C., a ktoré s používaním termínov a niektorých princípov vtedajších najvýznamnejších náboženstiev, najmä kresťanstva, považovali hmotu za skazenie ducha, celý vesmír za spustnutie od Boha, a učili, že konečným cieľom všetkých bytostí je prekonanie primitívnosti hmoty a návrat k Pra-Duchu, ktorý bude sprevádzaný a umožnený božím zjavením spasiteľa. gnosticizmus = gnóza (Filit) - myšlienkový smer rozšírený v prvých troch storočiach nášho letopočtu predovšetkým na Prednom východe. Jeho stúpenci ( gnostici, gr. GNÓSTIKOI) túžili po vyslobodení z tohto sveta a po spáse, t. j. aby sa mohli vrátiť späť, do pôvodného domova všetkého stvorenia (k bohu [gnosticizmus]). Gnosticizmus tvorí súhrn teozofických fantastických špekulácií o pôvode sveta a hriechu, o vykúpení a obnove pôvodnej dokonalosti, na čo nestačí prostá viera (PISTIS), lež potrebné je nevyhnutne vyššie, kozmické poznanie (GNÓSIS) ( L566;5). Gnosticizmus je náboženstvo, ktoré sa objavuje v počiatkoch kresťanskej éry vo forme mnohých oddelenych prudov, ktoré sa niekedy medzi sebou odlišujú. Pre gnosticizmus je typické používanie dvoch mýtov, patriacich vo väčšine prípadov k umiernenému dualizmu: mýtus o ženskom tricksterovi, nebeskej bohyni Sofii, ktorá spôsobí pohromu alebo ťažkosť, ktorá má za následok stvorenie sveta; a mýtus o mužškom tricksterovi, Sofiinom nedochôdčati, ktorý zhotovuje svet buď z akejsi odpornej látky zvanej "voda" alebo z odpadkov či snov, pochádzajúcich zhora, od pravého Boha. Demiurg sveta sa obyčajne stotožňuje s Bohom Starého zákona. Len v málo svedectvách je vyložene zlý; v rade koptských textov, ktoré sa vyskytujú v zbierkach gnostickych papyrusov, z ktorých najvýznamnejšie sa našli v Nag Hammádí v Hornom Egypte r. 1945, je hlúpy a pyšný, "blázon". Vo svedectvách, ktoré vzišli z valentínskej gnózy (jej rozkvet spádá do rokov 140-150), sa nevedomý demiurg kajá a stvorenie sveta sa mu odpúšťa. reaguj RE: Burke je v poriadku, ale tá gnóza.. autor: Peter Frišo pridané: 03-08-2004 12:00 Marek, rád by som počkal, kým bude aj článok o Voegelinovi, ani v najmenšom nespochybňujem, že termín som prebral od neho a nie som si tak celkom istý či ste na tom tak dobre, aby ste vedeli vyvracať to, čo Voegelin zistil za desiatky rokov štúdia, keď prečítal státisíce strán materiálov a popísal tisíce strán o tejto problematike, nehovoriac o tom, že pre pochopenie tejto problematiky nestačí mať povrchné znalosti napr. o gnóze, ale treba byť napr. (jeden za všetkým) odborníkom na fenomenológiu a hlavne rozumieť Voegelinovej teórii vedomia... nakoniec stačí trošku poznať Voegelinov životopis aby bolo jasné, že to bola absolútna svetová špička, človek, ktorý ako prvý Európan získal Rockefellerovo štipendium, vedel množstvo jazykov, študoval na Viedenskej univerzite v čase keď tam bola naozaj najsilnejšia zostava hádam na celom svete a to sú všetko len fragmenty s heslom sloboda - rovnosť - bratstvo osobne mám veľký problém, je to nakoniec rovnako abstraktná utópia ako všetky ostatné prvky francúzskej revolúcie reaguj RE: Burke je v poriadku, ale tá gnóza.. autor: Pavol Hardoš webstránka: http://www.sloboda.blogspot.com pridané: 04-08-2004 15:15 "Rovnosť, bratstvo, sloboda. Proti tomu, samému osebe, azda málokto niečo má." Obávam sa, že nesúhlasím. Mysliaci ľudia už od čias Goetheho, ako rád pripomína Kuehnelt-Leddihn, vedia, že slobodu a rovnosť pod spoločným menovateľom môžu sľubovať len fantasti a šarlatáni. Priznám sa, že netuším, čo je to ten libertarizmus. Poznám liberalizmus (klasický aj progresívny-lavicový) libertinizmus a libertarianimus (klasický l. - minarchizmus a klasický liberalizmus na steroidoch - anarchokapitalizmus). Mohli by ste to rozviesť? reaguj RE: Burke je v poriadku, ale tá gnóza.. autor: Dewey pridané: 09-08-2004 9:10 "slobodu a rovnosť pod spoločným menovateľom môžu sľubovať len fantasti a šarlatáni" Velmi zalezi na tom, ako je chapana rovnost. Rovnost a sloboda sa nedaju od seba oddelit, aspon pokym hladame rovnost a slobodu v priestore pre uplnenie a rozvijanie pestrej individuality kazdeho jednotlivca. reaguj RE: Burke je v poriadku, ale tá gnóza.. autor: PeterS pridané: 09-08-2004 15:27 Pani to asi mysleli tak, ze ak Thurzo vydaval dceru, co by mohla byt doba toho dobreho tradicneho poriadku, za ktorym pani placu, tak predsa nie kazda dedina mohla dat rovnako volov, vajec, muky. Niektora dala 100 volov, niektora 250. A niektora nechcela dat nic a preto ani sloboda nie je dobra... reaguj RE: Burke je v poriadku, ale tá gnóza.. autor: aq pridané: 09-08-2004 19:57 dnes uz ostal len 1 vol reaguj RE: Burke je v poriadku, ale tá gnóza.. autor: aq pridané: 09-08-2004 20:00 ako sa rovnostou rozvija individualita jednotlivca, vsetko co si napisal su nic nehovoriace vety, rovnako abstraktne a mnohovyznamove ako ta tvoja rovnost reaguj RE: Burke je v poriadku, ale tá gnóza.. autor: Dewey pridané: 10-08-2004 8:33 "ako sa rovnostou rozvija individualita jednotlivca" precitaj si to este raz. "vsetko co si napisal su nic nehovoriace vety, rovnako abstraktne a mnohovyznamove ako ta tvoja rovnost" iste, ked tomu nerozumies resp. nechces rozumiet, tak urcite su... potom tu mame po ruke pseudo vykonstruovane a prezite konstrukcie vymedzujuce slobodu, a pseudo uvahy odmietajuce apriory rozmer rovnosti, ktore su zalozene na jednej a velmi uzkej interpretacii pojmu... A samozrejme blizsie nam asi budu rigidne formulacie, nech sa paci: Sloboda: Rovnost: Sloboda vs. Rovnost: staci doplnit. reaguj RE: Burke je v poriadku, ale tá gnóza.. autor: aq pridané: 10-08-2004 19:59 naozaj nerozumiem, resp. nechcem a netuzim sa stat tvojim vykladacom reaguj Burke - jeden z mnohých klasických liberálov autor: Pavol Hardoš webstránka: http://www.sloboda.blogspot.com pridané: 04-08-2004 15:08 Neviem prečo by sa mal Hayek mýliť, keď označil Burka za klasického liberála. Kľudne sa mohol vydať cestou Rothbarda a označiť ho za radikálneho libertariánskeho anarchistu. Risum teneatis. O tom prečo nepovažovať toto dielo: http://oll.libertyfund.org/Texts/LFBooks/Burke0061/Vindication/0339_Bk.htm... za satiru píše Rothbard tu: http://www.mises.org/rothbard/burke.pd... Musíme mať taktiež na pamäti, že zo štyroch revolúcii svojho veku (Francúzska, Americká, a teoreticky Írska a Indická) nepodporoval Burke len jednu, tú jedinú skutočne šialenú. Netvrdím, že Burke nie je prvým medzi konzervatívcami, domnievam sa však, že jeho odkaz je aj odkazom klasického liberála, ktorý cítil, že hodnoty, ktoré zastáva, sú ohrozené. reaguj RE: Burke - jeden z mnohých klasických liberálov autor: Peter Frišo pridané: 05-08-2004 11:34 No, ja so nenapisal, ze Burke nebol klasicky liberal, aj ked je to na povazenie a predsa prvych 100 stran Kirkovho Konzervativneho zmyslania krasne ukazuje, ze oznacit Burka za klasickeho liberala nie je celkom presne, inak sa myslim zhodujeme reaguj RE: Burke - jeden z mnohých klasických liberálov autor: Dewey pridané: 10-08-2004 8:45 Politologia si nevie poradit s jeho zaradenim(podobne napr. ani s Tocquesvillom). Asi je dolezite, ci sa na Burkeho budeme pozerat cez to, co je alternativou liberalnych myslienok resp. liberalneho mainstremu, vznikajucich v jeho dobe alebo to, co je spolocne. Zase spomeniem....Gladstone - povodne clen konzervativnej strany, neskor azda najvacsia liberalna osobnost anglickej politiky 19teho storocia.(podpora pre autonomiu Irska, odpor vodi clam(obilny zakon), ktore zavadzala/chranila konzervativna strana, kedze to bolo v zaujme prevaznej vacsiny jej clenov) V oboch otazkach mal Burke zrejme rovnaky nazor ako Gladstone. reaguj RE: Burke - jeden z mnohých klasických liberálov autor: Peter Frišo pridané: 11-08-2004 10:16 Mne sa hlavne zda, ze velmi dolezite bolo aj to, ze sa Gladstone nevedel presadit voci Disraelimu reaguj RE: Burke - jeden z mnohých klasických liberálov autor: Dewey pridané: 11-08-2004 11:23 K tomu sa neviem vyjadrit, dovod preco odisiel Gladstone je jasny, zasadny nazorovy rozkol v strane... Ale Disreali mal tiez v mnohom podobne nazory ako Gladostone, otazne, ci ho neinspirovala prave obava o zapadnutie prachom k. strany, v podstate sa opieral o nazor, ze stredna trieda ziskala silne postavenie a aristokracia sa v zaujme svojho prezitia musi spojit s nizsou triedou, mal obavu a obaval sa ze k. strana bude povazovana za spiatocnicku. Uspechy, ktore potom zaznamenali konzervativci a ktore narusili, najma vdaka nemu liberalnu dominanciu v druhej polovici 19stor. boli najma vdaka socialnym zakonom(prekvapko, co? ;-) spolu s rozsirovanim volebneho prava(ktore pretlacal aj Gladstone aj on) reaguj RE: Burke - jeden z mnohých klasických liberálov autor: Peter Frišo pridané: 12-08-2004 9:06 Dewey, myslim, ze mas dojem, ze kazdy je tu radikalny ekonomicky liberal, takze prekvapko, to je omyl, predovsetkym podpora tradicnej rodiny je pre mna natolko dolezita, ze ma daleko prednost pred libertarianskymi nazormi, takze ked napises "socialne zakony", nemusi to hned znamenat kontradikciu s konzervativnym nazorom reaguj RE: Burke - jeden z mnohých klasických liberálov autor: Dewey pridané: 12-08-2004 14:27 Ako vietor fuka...tak sa ohyba retorika... "radikalny ekonomicky liberal" Kazdy nie, Marek Hrubco tu minimalne vystupuje ako konzervativec, takmer ucebnicovy.(pripustam, mozno mate ine "ucebnice" ako ja). Ked vnasam do problemov tzv. socialny rozmer a to sa tyka aj rodiny, upozornujem na nezamenitelnu, aspon nie bez katastrofalnych dosledkov, funkciu verejnych sluzieb a urcitej miery prerozdelovania, tak ma idete zozrat ako socialistu, hoci vychadzam z uplne inych ideovych zakladov. Budujete tu obraz akych si "pravicovych" tradicnych konzervativcov, ober, "pravicovych" klasickych liberalov a fuj "lavicvych liberalov"/komunistov/socialistov. Ked clovek upozorni, ze prave pri mnozstve pro socialnej legislativy, a to tak v anglicku ako USA participovali mnohe konzervativne autority a neslo preboha len o rodinu, tak ma idete zozrat. Nevyhovuje to ciernobielemu videniu.(nechcem zovseobecnovat tieto zavery, ale velka cast prispevkou ma spolocneho menovatela) "takze prekvapko, to je omyl, predovsetkym podpora tradicnej rodiny je pre mna natolko dolezita, ze ma daleko prednost pred libertarianskymi nazormi, takze ked napises "socialne zakony", nemusi to hned znamenat kontradikciu s konzervativnym nazorom" Chceme sa pozriet blizsie na tie zakony, ak Ti dokazem ze zdaleka neslo len o rodinu, zalomis rukami nad fuj konzervativnymi socialistami? Myslis napr., ze keby liberali a minoritna skupina konzervativcov nevedeli, ze obilny zakon bol len nastrojom aristokracie na nabalenie sa a ako dosledok nechanie na pospas hladu ovladanych, ze by sa v mene nejakych abstraktnych mechanickych nazorov zasadzovali tak zasadne o jeho zrusenie? Myslis, ze keby neexistencia ciel mala rovnaky dosledok, ze by sa nepokusili ten isty zakon udrzat pri zivote? Fakt budeme ku vsetkemu pristupovat takto ciernobielo? reaguj RE: Burke - jeden z mnohých klasických liberálov autor: Peter Frišo pridané: 13-08-2004 11:43 Opat raz vyrazas otvorene dvere a diskutujes skor s akousi kolektivnou animou praveho spektra ako so mnou... Pri vsetkej ucte k Marekovi Hrubcovi, nerozumiem tomu ako moze byt Kantovec ucebnicovy konzervativec, ale mozno mi to vysvetlis reaguj RE: Burke - jeden z mnohých klasických liberálov autor: Dewey pridané: 13-08-2004 13:43 OK, pripustam, mozno som sa specialne v Tvojom pripade nechal uniest. reaguj Gladstone autor: Peter Frišo pridané: 15-08-2004 20:08 Dewey, ak sa Ti pacil aj Gladstone-ov nabozensky fundamentalizmus tak mas u mna bod :))) naozaj mnohi konzervativci su v tomto daleko za nim reaguj RE: Gladstone autor: Dewey pridané: 16-08-2004 10:12 O akom fundamentalizme to rozpravas? reaguj RE: Gladstone autor: Peter Frišo pridané: 16-08-2004 14:07 No, vidim, ze zas nieco poznas velmi povrchne, asi napisem radsej clanok o Gladstoneovi, tazko najst medzi britskymi premiermi nabozensky netolerantnejsieho (na vynimky) a silnejsou vierou reaguj RE: Gladstone autor: Dewey pridané: 16-08-2004 15:58 "No, vidim, ze zas nieco poznas velmi povrchne, asi napisem radsej clanok o Gladstoneovi, tazko najst medzi britskymi premiermi nabozensky netolerantnejsieho (na vynimky) a silnejsou vierou" Prestava ma bavit diskusia s Tebou, zase si si, ó velky chytracik nieco medzi casom precital a teraz vytvaras obraz tajomneho nedovzdelanca vs. akademickeho supervzdelanca - hoci Gladstonovo meno tu uz padlo predtym niekolko krat a kedy to tak korespondovalo s Tvojimi hlbokymi encyklopedickymi vedomostami, uz by si mi to, poznajuc tvoj pristup, davno vyhodil na oci. Nech sa paci...mas priestor, bez toho nie je co vyvracat, ani nachadzat omyly reaguj RE: Gladstone autor: Peter Frišo pridané: 17-08-2004 15:08 no, mohli sme sa tomu vyhnut keby si neodpovedal na otazku, otazkou, ale o.k. moje encyklopedicke vedomosti pred vseznalym Deweym nemaju sancu... este ze ma prekvapil socialnymi zakonmi reaguj RE: Gladstone autor: Dewey pridané: 17-08-2004 15:19 "no, mohli sme sa tomu vyhnut keby si neodpovedal na otazku, otazkou, ale o.k. moje encyklopedicke vedomosti pred vseznalym Deweym nemaju sancu... este ze ma prekvapil socialnymi zakonmi" Zase prazdne taraniny...(Velmi dobre si skontroluj prispevky a hladaj otazniky) Pisem somariny...napis, ake...ak ma usvedcis z omylu, rad si priznam chybu(ako nieraz aj na tomto fore, ale z druhej strany sa to nenosi, v lepsom pripade zostane za vsetkohovoriace ticho) Chybaju mi vedomosti(aj to je mozne)...napis, ake... stale cakam... Aropo...sorry, ale to co tu predvadzas je dost ubohe...(na dalsie podobne nekonkretne reci reagovat nebudem, je to strata casu, cakam fakty => a apelujem na Tvoj akademicky pristup, pan historik :-) reaguj RE: Gladstone autor: Peter Frišo pridané: 18-08-2004 14:20 hlavne sa mi zda, ze sa rozpravas sam so sebou reaguj konzervativci vs. liberali autor: Jano e-mail: jano@whoever.com pridané: 12-08-2004 21:23 Nazdar Peťo, nedávno som dočítal Hayekovu Cestu do nevoľníctva, prečítal som aj tvoje články o Hayekovi a Burkem... Nuž fakt je, že takí klasickí liberáli majú ku konzervatívcom dosť blízko. Rozmýšľal som kde je medzi nimi vlastne tá deliaca čiara a dospel som k otázke-môže vlatne konzervatívec neveriť v Boha? Resp. neopiera sa viera v prirodzený poriadok práve o jeho existenciu? reaguj RE: konzervativci vs. liberali autor: Dewey pridané: 13-08-2004 8:07 Cesta do nevolnictva to je fakt liberalna klasika ;-) reaguj RE: konzervativci vs. liberali autor: Peter Frišo pridané: 13-08-2004 12:33 su aj neveriaci konzervativci, co sa tyka prirodzeneho poriadku, asi nemusi byt nutne spojeny s vierou Boha, pravda je ze s nou byva spojeny reaguj