ISSN 1335-8715

19-07-2004   Peter Frišo   EUtópia   verzia pre tlač

Osedlajme Rosinantu

"Naše civilizace se nečekaně ocitla v rychlém pruhu své nikde, u žádného jasnějšího cíle nekončící dálnice. Ohlédnutí se dozadu umožňuje rozeznat směr jízdy, ve zpětném zrcátku se ale také objevují nečekaní démonové, kteří nás pronásledují a ženou dopředu – možná tím správným směrem ke zlatému městu za dalším obzorem, možná ale do nějakého údolí smrti, nejspíš ale zase nikam.“

(Dušan Třeštík)

Na rozdiel od svojich priateľov, som nebral minulomesačné schválenie euroústavy nijak dramaticky. Pokojne som si čítal o Sókratovi a čudoval sa nad múdrosťou tých čias.

Nakoniec, keď chce mať Európska únia svoju ústavu zbúchanú ľavicovými ideológmi za veľmi krátky čas, nech si ju má. Je však viac než jasné, že dôsledky tohto činu ponesie nielen nový európsky štát, ktorý zákonite vznikne, ale i občania Európskej únie. Málokedy je tak jasne vidieť otvorenie Pandorinej skrinky ako teraz. Málokedy však vieme tak málo, čo z nej vylezie, ako teraz. Darmo, európski politici, zvlášť francúzski a nemeckí nevedia odolať megalomanským víziám. Pritom však asi zároveň aspoň čiastočne platí názor Dušana Třeštíka: „...volajú po víziách, na ktoré vo svojej technokratickej prevádzke nemajú a ktoré by aj tak najskôr málokoho zaujímali.“ Vízia Giscardovho konventu a všetkých ostatných eurofederalistov je prinajmenšom nejasná, skôr je snahou uspokojiť vlastné ambície zapísať sa do dejín, nech už experiment dopadne akokoľvek, hlavne byť pri ňom. Odpoveď, čo bude na jeho konci, nám títo páni nedávajú. Len vlastné ambície napodobniť amerických otcov zakladateľov, ukázať svoju moc, svoju túžbu stvoriť nového a „lepšieho“ človeka, ich poháňajú k budovaniu novej babylonskej veže. Či sa rozpadne v občianskej vojne, či zlikviduje sama seba v prehnanej pažravosti pokrokárskeho euro-človeka, nie je to otázkou pre politické elity európskej 25, tie majú svoju víziu. Je to ďalšia z večných tisícročných ríší.

Kresťanstvo a ústava

„Ak Pán nestavia dom, márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú. Ak Pán nestráži mesto, nadarmo bdejú jeho strážcovia.“ (Ž 127)

Pri ústave sa naplno obnažila ateistická podstata dnešnej Európy, kde pomaly nadobúda na sile akurát islam. Je tiež zrkadlom tzv. kresťanských demokratov, ktorí už dávno stratili právo spájať sa s kresťanstvom, keď vlastné záujmy povýšili nad kresťanské hodnoty a upadli do osídiel európskej politiky bez duše. Kresťanstvo nepatrí do ústavy EÚ a je len dobre, že sa tam neocitlo spolu s nezmyselnými abstrakciami Charty ľudských práv.

Otázka Boha sa však môže stať dôležitou napríklad pre Poľsko. Štát, v ktorom je stále mnoho katolíkov s pevnou vierou, napriek tomu, že mnohé médiá i zahraničie robia všetko pre jeho ateizáciu, by mal ústavu odmietnuť.

A urobilo by tak iste i Slovensko, keby naozaj bolo také kresťanské, ako klamú štatistiky. Pre Slovákov už však Boh nemá čo hovoriť do ich záležitostí, väčšinou mu vyárendovali zopár metrov štvorcových v kostole, kam si ho chodia „pozrieť“ na Vianoce a Veľkú noc, inak nech sa im radšej nepletie do života.

Európsky človek je teda zväčša ľahostajný k Bohu a žije vo svojej ničote, pokojne pritaká rovnako ničotným víziám. Bez Boha verí len jeho náhražkám, až kým neuverí iným náhražkám – až po svoju smrť.

Veľká Británia a ústava

„Za tejto situácie je doteraz iskierka nádeje, veď predsa americká a anglická demokracia, ktoré vo svojich inštitúciách reprezentujú pravdu duše najpevnejšie, sú zároveň existenciálne najsilnejšími mocnosťami. Bude však treba všetkých našich síl, aby sme z tejto iskričky dokázali vykresať oheň tým, že gnostické narušenie potlačíme a tak znovu obnovíme sily civilizácie. V súčasnosti je náš osud stále na vážkach.“

(Eric Voegelin)

Ako nádej pre neschválenie euroústavy sa javí Veľká Británia. Briti sú k ústave viac ako právom skeptickí. Pre Britániu má prijatie ústavy samozrejme aj iné významy ako pre kontinentálnu Európu. Predovšetkým Briti boli vždy „insular“, vždy mali svoje zvláštnosti a s nedôverou sa pozerali na to, čo prichádza z kontinentu. Zrejme pokým neovládli aj Britániu rôzne intelektuálske „elity“, Burkovými slovami „sofisti, počtári a ekonómovia“. Blúznivé predstavy sa tak dostali aj do inak celkom realistickej britskej politiky a Briti zväčša ustupovali tomu, čomu predtým nedôverovali. Pomaly však asi začínajú sami prichádzať k názoru, že Británia by na tom bola lepšie bez Európskej únie. Oveľa dôležitejší je však fakt rozdielneho právneho systému. Ak by Británia prijala euroústavu, pristúpila by na ďalšiu novinku, na písanú ústavu. Británia by sa tak vzdala svojej dlhej ústavnej histórie a pre Európana možno trošku komplikovaného systému nepísanej ústavy. Preto by bolo veľmi prekvapujúce, ak by sa Briti rozhodli poslať svoj právny systém na smetisko dejín a vymeniť ho za kontinentálny paškvil, ktorý sa „vyvíjal“ niekoľko mesiacov. Na rozdiel od britského práva, ktoré má za sebou už niekoľko storočí.

Otázkou ostáva, s akými kúzlami príde mág Blair, zrejme najväčšia „hviezda“, akú medzi sebou kedy Labour Party mala. Dúfajme však, že Briti sa tento krát nedajú oklamať a zatiahnuť do nového experimentu.

U nás za humnami

Nás na Slovensku už nemôže prekvapiť nič. Všetky médiá svorne v jednom šíku pokladajú ústavu Európskej únie takmer za spasiteľské dielo. Keď hovoria o existujúcej možnosti neratifikácie niektorou členskou zemou, hovoria so zvláštne zatajeným dychom. Človek má až dojem, aké obrovské nešťastie by bolo, keby táto ústava nebola prijatá. Ak sa Slovákom zdá, že sa ponúkajú pečené holuby (alebo ak „národniari“ práve súťažia, kto povie viac vulgarizmov do médií) niet tu ani stopy po nacionalizme, alebo po eufemistických „národných záujmoch“.

Len komunisti správne pomenovali onú Chartu: vraj vyzerá, ako keby ju sami napísali. Majú pravdu. Mikuláš Dzurinda, Vladimír Mečiar, Róbert Fico, či súdruh Ševc majú SVOJ dokument a nikto sa nečuduje. Už chýba len bývalý komunista a predstaviteľ našich „elít“ Kusý , ktorý označí KDH za fašistov a bude dokonané. Tak sa veci majú.

Do boja!

Človek sa učí pomaly, ale isto. Euroústava je nebezpečný dokument, ktorý ešte nevieme doceniť. V každom prípade však vytvára štát. Štát, ktorý nikdy nebol potrebný, štát, ktorý je len vyvrcholením centralistických a federalistických snáh. Európa sa vydala na zlú cestu v domnienke, že dejiny môže pokrkvať a hodiť do smetného koša ako obal od žuvačky. Bude ťažké zabrániť, aby sa tak nestalo. Napriek tomu sedlám Rosinantu a vydávam sa do boja.

Peter Frišo

  Kus papiera
   Zolo 19-07-2004 16:43
  RE: Kus papiera
   Lukas Krivosik 19-07-2004 18:04
  Zrusit Pasy
   Zolo 19-07-2004 21:05
  RE: Zrusit Pasy
   Lukas Krivosik 20-07-2004 13:00
  Iny pohlad.
   Zolo 20-07-2004 14:18
  Trochu od veci
   Ludvo 15-03-2006 8:12

   

 

EUtópia

Už roky Slovensko pokorne plní všetko, čo si Európska únia zmyslí. Máme však v sebe dosť hrdosti, aby sme aspoň občas reagovali na vztýčený ukazovák Bruselu vztýčeným prostredníkom? Skončili vstupom do EÚ naše dejiny? Naozaj je integrácia prospešná hospodárskemu rastu? Vyrieši teraz Únia všetky problémy Slovenska za nás? Sú európski byrokrati osvietenejší než naši? Sú europolitici múdrejší a poctivejší, než tí naši? Budú si teraz európske národy nezištne pomáhať a obetujú pre európsku myšlienku aj svoje národné záujmy? A bolo by správne, keby tak urobili? My si nemyslíme, že s Európskou úniou je všetko košér...

Tiráž

Názov

Kontakt Šéfredaktor Redakcia Editor Vydavateľ Zakladateľ

Ďalšie odkazy

Newsletter

Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu. (frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
 

 
Copyright © 2001-2017 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group
Webdizajn: amneziak