ISSN 1335-8715

06-07-2004   Peter Frišo   EUtópia   verzia pre tlač

Prečo sa Marek Hrubčo mýli

Článok Mareka Hrubča Euroskepticizmus ako kontrakultúra som začal čítať s veľkým očakávaním. Zarazilo ma už samotné označenie „kontrakultúra“, ktoré autor používa svojsky. Čo ňou myslí? A čo je potom oná „oficiálna kultúra“, voči ktorej sme kontra? Ak má byť naša kontra-kultúra západnou kultúrou, ktorá podľa Romana Jocha z OI už v Európe zanikla a „oficiálna kultúra“ tým zdanlivo ničím ohraničeným experimentom ničotnosti, ktorý k nám vanie zo štátov Európskej únie, tak môžem s Hrubčom súhlasiť, ako tradicionalista som určite v kontra-vzťahu voči postmodernému vnímaniu sveta.

Mýty a legendy

Úvod k článku mi naozaj pripomína mýtus. Minimálne mnohými svojimi prvkami, od štruktúry po funkcie. Dáva nám odpovede na otázky, ktoré neboli položené a sám si a, bohužiaľ, nesprávne odpovedá. Vychádza z mnohých iných mýtov, ktoré nekriticky prijíma, neskôr nasledujú aj zaklínadlá na ochranu animy mýtu, ktorej aura nesmie byť narušená. Okrem toho celé autorovo vnímanie reality je gnostické, aj s pojmovým aparátom, ktorý používa.

Klasickým príkladom je veta: „... sa západoeurópskym intelektuálom poučeným z neúspešných integračných snáh medzivojnového obdobia konečne podarilo položiť základy trvalého mieru a prosperity.“ Každý, kto sa len trošku zamyslí, alebo pozná povojnové dejiny, nemôže s tvrdeniami autora článku súhlasiť. Samotná veta je totiž skôr vyjadrením viery ako rozumným konštatovaním. Viera a láska sú pre mňa cnosti ďaleko postavené napríklad nad slobodu, predsa však moja viera sa začína aj končí pri Ježišovi. Každá iná viera je skôr nebezpečná, rovnako ako sú nebezpeční intelektuáli, ktorých autor vychvaľuje. Spolu s Edmundom Burkeom tvrdím, že ide o sofistov, počtárov a ekonómov, ľudí, ktorí si chcú postaviť spoločnosť na svoj obraz, využívajú realitu na svoje experimenty bez znalostí ich dopadov. Navyše, všetko dovršujú svojimi planými sľubmi, viac, či menej zodpovedajúcim marxistickej maxime, všetkým podľa potrieb. Rovnako ako pán Hrubčo nepochopili, že politika nie je primárnym prostriedkom na uspokojovanie (predovšetkým sociálnych) potrieb. Zo slov ako trvalá prosperita však na mňa ide naozaj strach – ak je toto cieľom EÚ a európskeho človeka, tak sa máme naozaj čoho báť. Skôr mi to pripadá na nejasný sľub trvalého obžerstva (opäť oného uspokojenia potrieb), súvisiaceho najmä s neúmerným zvyšovaním očakávaní a naozaj vierou, že to bude pokračovať per saecula saeculorum. Rovnako je to aj s trvalým mierom. Je neuveriteľne smiešne, ak mi niekto tvrdí, že akýkoľvek mier (na žiadny trvalý, či Kantov večný neverím) je výsledkom intelektuálnej práce. Dala by sa napísať celá politologická, alebo historiografická štúdia o autorovom omyle, keď prisudzuje mier nejakým intelektuálom.

A čo sa týka, toho, čo nás „živí“, tak mňa ako konzervatívca „živia“ autori ako Scruton, Kirk, Nisbet, Voegelin, Strauss, Weaver, Buckley, Preisner, či Edmund Burke, ktorý je pre mňa zakladateľom konzervatívneho myslenia. Do škatuliek „pravicovo-liberálna a ekonomicko-technická literatúra“ teda príliš nezapadám. Nehovoriac o podliehaní módam. Nehanebne dokonca kladiem otázku, či je modernejší ten, kto stojí za Európou národov, alebo ten, kto velebí internacionálny post-moderný experiment, stierajúci akýkoľvek rozdiel?

Trochu z histórie

Predovšetkým sa mi táto kapitola javí dosť zbytočnou. Koho autor chce poučiť? Ak redakciu Pravého Spektra, tak je to naozaj nadpráca. Naozaj vieme, kto bol Schuman či Adenauer, poznáme procesy a históriu vzniku EÚ. Na historických seminároch (aspoň na tých, ktoré som absolvoval) sa učí, že historik by mal mať dostatočný odstup od udalostí, preto sa mi zdajú niektoré tvrdenia naozaj veľmi silnou kávou, ktoré by som rád prijal, keby ich mal autor z dlhoročného skúmania procesov európskej integrácie a hlbokých analýz vývoja.

Keďže však niekedy okolo roku 1992 nastal v integrácii skutočný prelom (každú chvíľu posiľňovaný ďalšími a ďalšími) je úplne nemožné, aby autor mohol tak jasne reflektovať konotácie, ktoré prepájajú založenie prvých spoločenstiev so všetkými procesmi v EÚ až po Ústavu EÚ. Vyznieva teda dosť smiešne, že pre nás pripravil exkurz do histórie, akoby federalizmus (dokonca európskej 25) bol zakódovaný už v počiatkoch európskej integrácie ako nevyhnutný. Ja si naopak myslím, že nie je ťažké dokázať opak. Ak chce autor vidieť skutočný projekt dnešnej EÚ, nech si vyhľadá Joachima z Fiore, to je skutočný projektant európskej „tisícročnej“ ríše s prvkami imanentne prítomnými v samotnom článku: trvalým mierom a prosperitou, už chýba len trvalé šťastie. Ironicky by som citoval pravdivé slová piesne Mňágu a Žďorpa: „Né, dnes né, až jindy. Né dnes né, až jindy. Tak kdy? A na svatého dindy.“

Čo sa týka Winstona Churchilla, tiež by som nespájal jeho „vízie“ Európy s dnešnou Európou, to by bol nielen obrovský omyl, ale navyše aj vytrhnutý z kontextu obdobia, v ktorom Churchill toto navrhoval. Nepíšme od buka do buka, ale skúmajme súvislosti, lebo napríklad medzi „liberalizmom“ Laskiho a liberalizmom Hayeka je podľa môjho skromného názoru obrovský rozdiel. Nakoniec s citátmi Hayeka či Beverageho, ktoré sme si mohli prečítať, by rozhodne nemal problém ani Marx, Lenin, či Stalin. To čo nám totiž pán Beverage predostrel, je práve jeden z intelektuálskych experimentov z absurdnej ríše. Predstava, že by nejaká nadnárodná inštitúcia a navyše bez použitia moci vynucovala zákon voči Nemecku či Francúzsku, ak by tieto krajiny nechceli tento zákon aplikovať, je nielen hlúpa, ale aj nebezpečná a totálne rovnostárska, tvrdiaca, že existuje jedno univerzálne riešenie na problémy platné kdekoľvek (človek ako človek, všetko jedno). Ríša fantázie vyvierajúca z gnózy a najlepší prostriedok na presadzovanie ideológií. Nehovoriac o nelegitímnosti tohto nápadu.

Záver odstavca je pre mňa úplne nepochopiteľný. Hrubčo nás upozorňuje, aby sme nespájali eurooptimizmus s ľavicou a europesimizmus s liberalizmom. Ja síce nemám blízko ani k ľavici, ani k liberalizmu, naopak sú mi oba cudzie, ale predsa by som chcel upozorniť, že toto spájanie je skôr konštatovaním k dnešnému stavu a nehovorí o Schumanovi (ktorý by sa možno zhrozil, keby videl, že kresťanstvo a Boh sú pre EÚ neprijateľné).

Nie som euroskeptikom vašej vízie

Slovami o vzbure, navyše pubertálnej, ste ma pán Hrubčo takmer dorazil. Táto analógia mi skôr pripomenula, ako Jacopo Belbo, Causabone a Diotallevi vo Foucaltovom kyvadle vymýšľali plán v rámci tézy: „všetko so všetkým súvisí“. Prinajmenšom kvalita ich vymýšľania (teda vymýšľania Umberta Eca) bola lepšia ako tá vaša, lebo ich analógie mali aj vďaka ezoterike v nich skrytej svoj význam.

Zároveň však aspoň dokazujete, ako sa devalvoval pojem autority. Neviem, na základe čoho by mal byť pre mňa autoritou Brusel. Možno mi to vysvetlíte, ale používajúc vaše analógie, „pubertálnou vzburou proti autorite“ by sme pokojne mohli takto nazvať aj disidentov za komunistického Československa. Nestotožňujem sa s vaším ponímaním autority, pre mňa je autoritou otec, kňaz, biskup, pápež, ten, kto má svoju autoritu danú transcendentným poriadkom, múdry a cnostný muž typu Erica Voegelina, či Russela Kirka a ešte Aristotelov spúdaios. A to je pre mňa plus mínus tak všetko. Sú to prirodzené autority, ktoré majú pre mňa opodstatnenie, naopak Brusel pre mňa žiadnou autoritou nie je. Nakoniec dnes o tom, čo nazývate „Brusel“, rozhodujú ľudia, ktorí neveria v autority, maximálne tak v seba samého. A viete, čo o takých ľuďoch hovorí veľký Chesterton v slávnej Ortodoxii?! Ťažko tiež odpovedať na karikatúru dôvodov odmietania ďalšej centralizácie EÚ, normy pre banány sú totiž len dôsledkom chorej politiky EÚ, ale nie podstatou našej kritiky.

Smiešne sa mi tiež zdá robiť z nás amerikofilov. Toho sa pán Hrubčo báť nemusíte. Rovnako by ste si však mohli zistiť, ako to v tej Amerike je. V EÚ totiž nikdy nebudete prisahať na všemohúceho Boha, pretože Európa verí v čokoľvek, naopak Amerika zatiaľ nerezignovala na to, aby Boh bol prítomný v public square (k pojmu ma inšpiroval Richard Neuhaus). Nakoniec v tej vami oslavovanej federálnej Európe je Boh vyárendovaný výhradne do súkromia aj to len preto, aby bol postupne vyhnaný aj odtiaľ.

Žasnem, že ste skeptický názor na EÚ prirovnali k noseniu piercingu, pretože napríklad to, že považujem potrat za brutálnu vraždu, ma vyčleňuje rovnako a nerobím to preto, aby som sa zdal cool. Súhlasím s tým, že občania Slovensku neodmietli voľbami do Európskeho parlamentu ďalšiu integráciu, občania predovšetkým ukázali, že vôbec nevedia, o čo ide. Nehovoriac o smiešnosti EP. Zaujímalo by ma tiež, akej kampane sa dovolávate pán Hrubčo. Zdá sa vám normálne, aby štát bral peniaze od ľudí na to, aby potom financoval kampaň, v ktorej ich bude presviedčať o svojom „správnom“ názore? Ak sa vám zdá niektorý váš názor nesprávny, ja vám rád zoberiem peniaze a budem pred vami hlásať opak.

Pravda a hnutia

Je naozaj potrebné načrieť pod povrchné analýzy, ktoré článok pána Hrubča ponúka. Potreba patriť k skupine je jednou zo základných psychologických vlastností človeka (všimol si ju prinajmenšom Aristoteles), na základe ktorej môžeme zaradiť do jednej skupiny nielen konzervatívcov, antiglobalistov, zelených a červených, ale takmer každého okrem Robinsona a aj toho len do momentu kým si nenašiel Piatka.

Podobne to bude s chápaním pravdy, ktorá sa má vraj zakladať na tom, že sa budem snažiť pochopiť, odlišný názor, čím sa „hrany obrusujú“. To čo nám pán Hrubčo prezentuje, však je veľmi dialekticky ponímaná pravda, ktorá je skôr jej neustálou negáciou. Neviem nakoľko sa toto zlučuje s kresťanstvom, ale ak sa dišputa na tému Ježiš Kristus – Boh medzi kresťanmi, moslimami a židmi skončí obrúsením hrán, či dokonca vzájomným súhlasom (EÚ by zrejme navrhla hlasovať a kto by mal väčšinu, ten by mal pravdu), tak potom pred (podľa mňa) relativistickými a nebezpečnými názormi pána Hrubča zložím klobúk. To by bol koniec pravdy, nie pravda, pred mnohými tisíckami rokov to Platón jasne dokázal. Stálemu obrusovaniu pravdy však, zdá sa, zabrániť nedokázal. Inak povedané: niet už veľkých filozofov, ostali nám len dekonštrukcionisti, ktorí raz zdekonštruujú aj samých seba. Nakoniec tým, že si pán Hrubčo vzal za veľkého hľadača pravdy sifylického šialenca, moje slová len potvrdzuje.

Tradícia čoho? Veľkej francúzskej revolúcie?

V mnohých protirečivých tézach autora najviac vyniká jeho odvolávanie sa na tradíciu. Zrejme totiž ide o jeho osobnú ilúziu, a nie o tradíciu Európy. Nakoniec koniec dôležitosti tradície je práve hlboko zviazaný s kultúrnymi vplyvmi autorom velebených intelektuálov. Cez reformáciu, osvietenstvo, ľavicu a liberalizmus prichádza odmietanie tradície a všetko sú to prvky, ktoré stáli pri kolíske post-modernej euro-ideológie (prosím aby ste tento vykonštruovaný pojem brali s rezervou). Nehovoriac o tom, že Európa bola vždy koncertom rôznych národov (a iných útvarov vrátane gentes, etc.), predovšetkým však obrovskej mnohotvárnosti a nejednotnosti a nikdy nebola centralizovaným štátom, nikdy nemala jeden právny poriadok. Akej tradície sa teda pán Hrubčo dovolávate? Možno tradície Veľkej francúzskej revolúcie – teda zbavenia sa akejkoľvek tradície – a experimentovania so spoločnosťou. V celom vašom článku si neuveriteľne protirečíte, hovoríte, že nie USA, ale že sekulárna a federálna EÚ na čele s Francúzskom nás vedie k nejakému oslobodeniu ducha (nie ste vy hegelián? dávalo by to zmysel). Vidíte v socializme EÚ oslobodenie človeka? A od čoho prosím vás? A k vyhláseniu Václava Klausa ste prečo nepridali to vyhlásenie Joschku Fischera, ktorý už vidí EÚ silnejšiu ako katolícku cirkev? Ak vidíte EÚ ako miesto s najlepšími predpokladmi pre rozvoj náboženstva, tak ste prinajmenšom smiešny, určite neznalý. Všetko, čo v článku vyčítate euroskeptikom ako anti-náboženským (a mnohí takí sú, tí však nie sú v Pravom spektre) je totiž skôr o EÚ a tých intelektuáloch, ktorých do neba vychvaľujete. Ak máme teda prijať „tradíciu“ EÚ, čiže tradíciu gilotíny, volíme si radšej tradíciu západnej židovsko-kresťanskej kultúry, ktorú európski intelektuáli hodili do koša.

Guláš namiesto záveru

Ak bol Hrubčov článok protirečivý a často nezmyselný, tak jeho záver celý prechádzajúci text zďaleka prekonal. Nad vetou o módnom euroskepticizme sa možno len blahosklonne pousmiať, ak je niečo módne, tak nanajvýš nevoliť nikoho. Hovoriť o módnom euroskepticizme v čase, keď sa EÚ možno zmení na jeden štát? Pevne však verím a držím vám palce, pán Hrubčo, že týmto prívalovým vlnám euroskepticizmu odoláte...

Po „výstižnej“ prvej vete prichádza dôvod, prečo by sme sa v búriacich vlnách euroskepticizmu nemali utopiť. Pretože euroskepticizmus nesmierne škodí mieru a navyše aj globálnej vojne proti terorizmu. Ospravedlňujem sa, nepochopil som.

Možno viac pomôže Willy Brandt: „Mier síce nie je všetko, ale bez mieru je všetko ničím.“ Naozaj gratulujem k výberu osobností, ktoré ste si pre potvrdenie vašich názorov vybrali. Willymu Brandtovi totiž tozhodne vďačíme za veľa – keby to bolo len na ňom, dodnes žijeme v záchrannej náruči bratského Sovietskeho zväzu. Naopak taký Ronald Reagan si dovolil povedať, že mier nie je tou najvyššou hodnotou. Kresťanská Americká konzervatívna únia na rozdiel od pána Brandta zas tvrdila, že nič pre ňu nie je veľkou cenou pre pád komunizmu, kresťanskí mučeníci šli tak ďaleko, že si vybrali radšej smrť v aréne, ako zdanie sa viery.

Keď už sme sa dozvedeli, ako narúšame boj proti terorizmu, trvalý mier a prosperitu, prichádza ďalší argument: slabosť demokracie. Pekné konštatovať, že komunizmus (ten síce zväčša nie) a fašizmus sa dostali k moci po schodíkoch pripravených demokraciou, hlbšie poznanie veci by však ukázalo jednotnú podstatu nielen týchto dvoch obludných zločineckých režimov, ale aj ďalších všetko možné sľubujúcich prúdov, ktoré v demokracii veľmi logicky dominujú. A ktoré dominujú zvlášť v EÚ, kde už je miestom pre sľuby aj Ústava so svojim právom na sprostredkovanie práce. Nehovoriac o tom, že som nepochopil, o čo je lepšie ak vyhrá voľby napríklad fašizmus v euroštáte, ako keby vyhral „iba“ v Nemecku. A prosím vás, pán Hrubčo, sankcie, nátlak a väčšinové hlasovanie považujete za nástroje kooperácie? Alebo inak, kde inde je väčší predpoklad sporov i o najmenšie kompetencie ako vo federálnom štáte? V jednom takom sme žili a mnohí sa s ním nevedeli vysporiadať napriek tomu, že mal oveľa lepší základ.

Prípad Hanus

Na záver pomerne rozsiahlej a určite nie dokonalej reakcie (napriek tomu, že si názorovo môžeme byť s pánom Hrubčom dosť blízky, akurát odlišne vnímame realitu) by som napísal pár slov aj k osobe Martina Hanusa, ktorý sa stal hlavným terčom vášho „útoku“ (ktorý ma v konečnom dôsledku veľmi teší) na euroskeptikov.

Nebyť Martina Hanusa, Slovensko nemá – na občasné výnimky – žurnalistu, ktorý by seriózne poukázal na to, že EÚ nie je žiadny raj na zemi, ako to prezentujú v rovnom šíku všetky ostatné médiá. Už pre tento samotný fakt je dobré, že Martin Hanus predstavuje tie negatívne stránky EÚ, na ktorých celkové zhrnutie by nám nestačili desiatky Hanusov a prináša tak aspoň čiastočne iný pohľad na vec. Nezdá sa mi, že by mu to bolo veľkou výhodou, naposledy pán premiér veľmi arogantným spôsobom zmietol Martinove otázky pod stôl s tým, že to je jeho optika. Niet sa čomu čudovať, pán premiér je zdatný obrusovač hrán. Problém bude niekde inde, možno v Martinovej mladosti, možno v tom, že sa nevezie s prúdom prikyvovačov (a pán Hrubčo vydelením dnes už nie je nosiť piercing, ale skôr nepodvádzať svoju manželku, či chodiť denne do kostola). Na rozdiel od EÚ berie vážne princíp subsidiarity a vie, že centralizácia nie je riešením, ale skôr skazou.

Nie je to pubertálna vzbura, je to niečo, čo si zaslúži povedať: vďaka Martin!

Peter Frišo

  Ad: Prípad Hanus
   Jano 06-07-2004 22:10
  RE: Ad: Prípad Hanus
   Nepto 07-07-2004 0:11
  Oficialna kultura?
   Zolo 07-07-2004 16:54
  RE: Oficialna kultura?
   Peter Frišo 08-07-2004 14:01
  Vietor slov Petra Friša
   Marek Hrubčo 07-07-2004 19:40
  RE: Vietor slov Petra Friša
   Peter Frišo 08-07-2004 14:44
  RE: Vietor slov Petra Friša
   Marek Hrubčo 09-07-2004 12:29
  RE: Vietor slov Petra Friša
   Peter Frišo 09-07-2004 17:16
  RE: Vietor slov Petra Friša
   Martin Hanus 09-07-2004 19:20
  RE: Vietor slov Petra Friša
   Peter Frišo 10-07-2004 18:58
  PS a ODM
   Lukas Krivosik 09-07-2004 20:53
  Peter Friso kritizuje selektivne.
   liberal 14-07-2004 12:38
  RE: Peter Friso kritizuje selektivne.
   Peter Frišo 14-07-2004 14:14

   

 

EUtópia

Už roky Slovensko pokorne plní všetko, čo si Európska únia zmyslí. Máme však v sebe dosť hrdosti, aby sme aspoň občas reagovali na vztýčený ukazovák Bruselu vztýčeným prostredníkom? Skončili vstupom do EÚ naše dejiny? Naozaj je integrácia prospešná hospodárskemu rastu? Vyrieši teraz Únia všetky problémy Slovenska za nás? Sú európski byrokrati osvietenejší než naši? Sú europolitici múdrejší a poctivejší, než tí naši? Budú si teraz európske národy nezištne pomáhať a obetujú pre európsku myšlienku aj svoje národné záujmy? A bolo by správne, keby tak urobili? My si nemyslíme, že s Európskou úniou je všetko košér...

Tiráž

Názov

Kontakt Šéfredaktor Redakcia Editor Vydavateľ Zakladateľ

Ďalšie odkazy

Newsletter

Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu. (frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
 

 
Copyright © 2001-2024 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group