ISSN 1335-8715

01-06-2004   Ján Dinga   Slobodný trh   verzia pre tlač

Vzdelanie nie je pre verejné blaho

Na Slovensku sa pomaly stáva realitou to, o čom sa doteraz len hovorilo - spoplatnenie vysokoškolského štúdia. Ľavica sa usiluje postaviť problém tak, že dnes máme funkčné školstvo zadarmo a z ničoho nič bude spoplatnené. Ich dedukciou, ktorá vychádza z tohto mylného predpokladu, je, že mnoho študentov prestane študovať z dôvodu, že na to nebudú mať peniaze.

Pridať nový príspevok

Nebude to asi take ciernobiele
autor: Dewey
pridané: 01-06-2004 13:14


“Ich dedukciou, ktorá vychádza z tohto mylného predpokladu, je, že mnoho študentov prestane študovať z dôvodu, že na to nebudú mať peniaze. Problém je však kdesi úplne inde.”

Myslim, ze islo o vysledky sociologickeho prieskumu a nie dedukciu.

“Pokiaľ sa človek snaží rozpamätať na najznámejšie mená univerzít, väčšinou spomenie názvy ako Oxford, Cambridge, Stanford či Harvard. Všetko sú to špičkové školy, z ktorých vychádzajú budúce elity svojich krajín.”

Len je otazka ci to, ze prave odtialko pochadzaju elity je len dosledok toho, ze tam vedmosti uplatnia len Ti skutocne najnadanejsi, ale su podstatne aj ine factory.

“Možno to niektorých prekvapí, no tieto univerzity sú súkromné. O študentov musia bojovať, pretože štát im pomoc zadarmo neposkytuje. O zoštátnení štúdia v USA alebo v Británii však nemôže byť reč – veď prečo meniť niečo, čo funguje?”

Treba povedat, zda sa ze autor vychadza z nespravneho prepokladu, ze existuju aj univerzity, ktore su “zadarmo”. Su menej kvalitne, neustale financne poddimenzovane, ale nikto, opakujem nikto, v senate si nedovoli nastolit otazku ich zrusenia alebo vyrazneho spoplatenia. Ich “nekvalita” spociva v zdrojoch ale nikde nie je napisane, ze ich kvalita by sa pri vacsom prileve financii z ropoctu nezlepsila.[Mimochodom, toto bol jeden z nastrojom aktivnej snahy urobit po druhej svetovej vojne vyssiu dostupnost studia, aj napr. pre cernochov][Alebo si snad niekto mysli, ze po vecierkoch poflakujuci a opijajuci sa jay double yu patril medzi extremne nadanu elitu, comu by mala zodpovedat prestizna uni ktoru vychodil?]

“Naopak, univerzity v krajinách, v ktorých je štúdium za štátne peniaze, majú neustále problémy so svojim financovaním, a bohužiaľ, často bojujú aj s nízkou úrovňou výuky.”

Nebudeme si nahovarat, tento problem maju dnes aj napr. niektore sukromne gymnazia, co vsak zistili rodicia az prilis neskoro, aby bola moznost bezbolestneho zvratu.

“Otázka o spoplatnení sa v týchto krajinách preto neustále otvára.”
Plati to aj naopak.

"Buď kvalita, alebo štát Môžeme mať buď kvalitné štúdium, alebo štúdium za štátne peniaze.”
To je samozrejme nezmysel. Vacsina europy kvalitne vzdelavacie institucie ma. Socialna podpora je stale vysoka aj tam, kde je stadium priamo spoplatnene. A odkial su dotovane stipendia, rozdavane socilane a prospechove stipendia, ak nie z verejnych financii? Ale mrknite sa toto do Polska co bezhlave otvorenie priestoru pre sukromne vzdelavacie institucie narobilo...

“Toto je skutočná dilema, o ktorej by sa malo diskutovať. Naše školstvo sa totiž už roky potáca v obrovských problémoch. Tieto však nevyrieši jedna, dve či desať miliárd korún, ale úplná zmena neschopného socialistického systému vytvárajúceho len dlhy na systém, ktorý prosperuje a kam netreba zasahovať.”
Pri vsetkej ucte, pan manager neveri vlastnym pedagogom a spolustudentom, ze dokazu zabezpecit v ramci samospravy - pri troche snahy postavit skolstvo ako rozpoctovu prioritu - efektivne spravovanie? A ak nie, po spoplatneni sa o chod skoly budu starat snad ine perzony?
“Aj preto sa naša krajina chce vydať cestou súkromného vysokoškolského štúdia.”

Krajina sa nechce, nema volu. Chcu sa jednotlivci a skupiny jednotlivcov, ktori chcu preniest svoj uspech na trhu aj na svojich potomkov a zabezpecit im lahsiu cestu zivotom. No a potomkovia, ktori sa o na takito uspech bliznych svojich chcu spoliehat.

“Efekt vo forme kvalitnejšieho štúdia teda pocítia viac tí, ktorí v súčasnosti študujú ešte len základné školy.”

Kratsie stadium sa uz zavadza a niekde myslim uz niekolko rokov aj funguje, ak som spravne postrehol, problem bol len v akceptovani takychto diplomov v hospodarskej praxi. Cize opat, zavislost od priameho spoplatenia alebo sukromych skol pri realizovani tohoto ciela je len jedna alternativa.

“Po prvé: zmena prístupu k štúdiu. V dnešnom vysokoškolskom systéme existujú odbory, v niektorých prípadoch aj celé fakulty, ktoré školia budúcich poberateľov sociálnych dávok. Motiváciou študentov môže byť akurát vidina päťročných prázdnin.”

Ja by som si taky isty nebol resp. nezovseobecnoval by som to. Teraz skutocne neviem ci autor obhajuje spoplatenie alebo sukromne un. Prazdniny su to akurat tak pre toho, kto ma dostatocne ekonomicke zazemie aby si mohol dovolit dlho a nakladne studovat[napr. 2 vysoke skoly], nebol tlaceny existencnymi problemami byt rychlo dostudovat, alebo si zarabat.

“Takéto odbory a študenti naozaj nemusia byť dotovaní. Trh ich je však schopní prirodzene vyselektovať.”

Ak ich je schopny trh prirodzene vyselektovat[zabudnime na schopnost pruznej reakcie, ktora je vzdy v tejto oblasti velmi obmedzena a vo vztahu k zrychlujucej sa dynamike na trhu sa zacina davat doraz na celozivotne vzdelavanie], tak je to problem tych ludi, ze si zvolili nelukrativny obor a zvolenu sancu pre svoj rozvoj spolocnostou takto premrhali. Samozrejme, nelukrativne sluzby z oblasti, ktore nikdy alebo len ciastocne nebudu trhom dostatocne ocenene[napr. socialna praca] autor ignoruje.
“Ak spoplatnenie niekoho odradí od štúdia, budú to práve tí, ktorí študujú neperspektívne odbory len pre titul, kvôli lacnému ubytovaniu v podobe internátu, či preto, aby sa vyhli povinnej vojenskej službe.”
Povinna vojenska sluzba uz snad problemom coskoro nebude.[je to nezmysel a prezitok]. A studium koli vyhodam sa da lahko eliminovat tvrdsimi pravidlami a vacsou flexibilitou.[Mozete sa zrejme o tom z vasej pozicie pricinit aj sam, skusili ste to?]

“Po druhé: rozšíri sa možnosť študovať pre študentov zo sociálne slabších rodín. Možno to znie paradoxne, ale trochu sa nad tým zamyslime. Už dnes totiž mnoho potenciálnych študentov neštuduje práve z dôvodu, že si to nemôžu dovoliť. Netvárme sa, že dnes je štúdium úplne zadarmo - dochádzanie, internát, strava, skriptá, to všetko niečo stojí. Na spoplatnené štúdium si však budú môcť požičať so štátnou zárukou, ktorá bude garantovať nízky úrok a začiatok splatnosti až po ukončení štúdia.”

Ved to sa da zaviest aj v dnesnom systeme. Dokonca tusim existuju nejake moznosti poziciek a udajne o ne studenti nemaju zaujem.[nuz, nechce sa asi kazdy zadlzit, radsej si to nejako odtrpi na rozkoch a spagetach]

“Dnes sa však rodičia týchto mladých ľudí skladajú na štúdium všetkým, teda aj študentom zo stredných či vyšších vrstiev. Dnešný systém je teda výhodný práve pre nich.”
To je len vec interpretacie. Vyhodne v com? Ze ich deturence musia s inymi sutazit vedomostami a snahou? Asi nie. Ze, ak sa na to pozrieme cez prizmu dani, za menej v absolutnom vyjadreni, ktore odvedu do statnej pokladnice, dostavaju tie iste sluzby ako bohatsi?
“V novom systéme však budú tí bohatší v princípe platiť viac vďaka existencii sociálnych štipendií.”
Som rad, ze to nazyvate bohatsi, pretoze to co som cital o stipendiach daleko neodraza strukturu prijmov na slovensku. Nejaky socialny inzinier zobral meter a povedal…30%, koeficient 1.2, potom zistil, ze niekto ma v parlamente trochu rozumu a povedal, tak 1.5, ale zoberieme pol miliardy z internatov.[Nech to mozeme lepsie predavat] Takze ked to niekoho postihne, tak to bude predovsetkym stedna vrstva a Ti chudobnejsi zostanu zrejme tam kde boli.
A este ma zaujima, ci je, tak ako sa uvazuje v zmysle pouzitej logiky spravodlive, aby sme dotovali pozicku kazdemu, kto o nu prejavi zaujem, alebo aby sme sponzorovali
zakladne ci stredne skolstvo. Ved sa opytajte roma, co ukoncil svoju povinnu dochadzku niekde na druhom stupni ZS
ci to povazuje za spravodlive. Budte naozaj dosledny, ked sa uz hrate na doslednost, principy a "spravodlivost"!

“Keďže štát už nebude školy toľko dotovať, spoplatnenie by tiež malo ísť ruka v ruke so znižovaním daní, o čom sa bohužiaľ hovorí už menej. V konečnom dôsledku sa azda dočkáme aj toho. A zníženie daní zasa zvýši čistý príjem všetkým, z čoho bude mať profit každý pracujúci človek.”

Za podmienky, ze to nebude mat vplyv na znizovanie dostupnosti zakladnych sluzieb, ktore si potom bude musiet platit z vlastneho vrecka.
Pre koho blaho?

“Spoplatnenie štúdia je správne a spravodlivé. Veľká väčšina populácie totiž nikdy na univerzite neštudovala. Prečo by teda mala doplácať na štúdium iným?”

Tu moznost mali a je to len ich problem, ze ju nevyuzili.

“Mladí ľudia totiž neštudujú pre blaho spoločnosti, ale pre svoju vlastnú budúcnosť. “
Nuz, ano myli priatelu, ale len clovek, ktory sa slobodne moze rozvijat a ma na to primerany priestor, bude neskor sledovanim svojich sukromnych zaujmov[a sem nepatria len materialne, ale aj dusevne potreby] najlepsie sluzit spolocnosti.

“Motivácia väčšiny mladých ľudí totiž naozaj až taká vznešená nie je.”

Ja neviem, kde beriete odvahu na teketo tvrdenie, ze by platilo stare– “podla seba, sudim Teba?”.

oprava(v rychlosti, asi tam bude toho viacej,najma gramatiky)
autor: Dewey
pridané: 01-06-2004 13:22


Len je otazka ci to, ze prave odtialko pochadzaju elity je len dosledok toho, ze tam vedmosti uplatnia len Ti skutocne najnadanejsi, ALEBO su podstatne aj ine factory.

Treba povedat, zda sa ze autor vychadza z nespravneho prepokladu, ze NEEXISTUJU aj univerzity, ktore su “zadarmo

Nespravne kladena otazka
autor: Zolo
pridané: 01-06-2004 17:21


Ze vzdelanie je pre verejne blaho sa (ci uz spravne, alebo nespravne) domnievaju od USA po Zimbabwe. V USA z dovodov, ze vidia kazdodenne vyhody vyprodukovane vzdelanymi ludmi. V Zimbabwe si dokazu najst suvislost medzi nevzdelanostou a nizkou zivotnou urovnou.

Inou otazkou je, ako financovat skolstvo. Ako ho financovat, aby dana spolocnost mala co najvyssie blaho z vystudovanych jednotlivcov. Ze jednotlivci maju individualne motivacie, a ze ich individualny prispevok je iba vedlasim produktom na veci nic nemeni. Odrazove zrkadlo bolo vedlajsim produktom pretekov F1, ale to neznamena, ze nie je uzitocne pre nas kazdodenny zivot.

Otazka vsak nie je toereticka, ako si ju kladie autor. Otazkou je, ako dosiahnut, aby kazdy nadany jednotlivec bez ohladu na motivaciu mal moznost sa dostat na studium o ktore ma zaujem. Vedlajsim produktom riesenia tejto otazky je, ze sukromni podnikatelia potrebuju vzdelanych zamestnancov a solventnych spotrebitelov. Na nevzdelanej chudobe sa neda zarobit.

Autor patri medzi vzdelanych ludi. Ale tak ako mnohi dalsi komemntatori nema sajnu o americkom vysokom skolstve. Budicek!!! V USA sukromne vysoke skolstvo neexistuje. Existuje iba zmiesane finacovane skolstvo. Od Harvardu po rovnako kvalitny Kalifornsky statny system - skoly sa spoliehaju na danove ulavy a priame granty od vlady vratane Pentagonu, DARPA a inych organizacii, ktore presne vidia, ze vzdelanie je verejne blaho. Inak za Clintona mala na starosti tie miliardy v podpore univerzitam absolventka Bratislavskej Techniky. Vystudovana za sociku a nikomu vo Washingtone to nevadilo. Nemalo by to vadit ani nam.

diskusia o Deweym
autor: Lukas Krivosik
e-mail: a@b.c
pridané: 02-06-2004 10:44


V tej hadke, co mate na fore k inemu clanku by som chcel pokracovat tu, to druhe forum je totiz uz malo prehladne.

Dewey, ty len neustale kritizujes kapitalizmus a pravicu, ale chcel by som pocut tvoj zasadny nazor, ako by mal svet vyzerat, chcel by som vediet, keby si bol v exekutive, ake konkretne kroky by si urobil, aby si svet "spravil lepsim".

Neustale tvrdis, ze my nevieme, ake mas skutocne nazory a o co ti skutocne ide a preto nam tu prosim ta vyloz aka je tvoja pozitivna vizia.

Zatial totiz len z vysokej intelektualnej urovne vsetko kritizujes.

P. S.: A netvrd, ze rozdelenie na lavicovych a klasickych liberalov je scestne, toto rozdelenie mam aj v skriptach a ty si asi jediny, kto ho spochybnuje.

P. S.2: John Dewey sa samozrejme neoznacoval za lavicoveho liberala. On sa pokusal sprivatizovat si dane pomenovanie a pokial ide o Ameriku, tam sa mu to podarilo a klasicki liberali su v podstate oznacovani ako konzervativci.

RE: diskusia o Deweym
autor: Dewey
pridané: 02-06-2004 11:55


"Dewey, ty len neustale kritizujes kapitalizmus a pravicu, ale chcel by som pocut tvoj zasadny nazor, ako by mal svet vyzerat, chcel by som vediet, keby si bol v exekutive, ake konkretne kroky by si urobil, aby si svet "spravil lepsim".

Nekritizujem ani tak pravicu a uz vobec nie kapitalizmus. Kritizujem skor kokretne kroky a konkretne - podla mna - zvratene myslienky.
Kapitalizmus je urcite usporiadanie vztahov medzi jednotlivcami v ekonomickej rovine[ kde su vsetky vyrobne faktory v sukromnom vlastnictve atd.]. Este je tu politicke usporiadanie vztahov a vztah medzi kapitalizmom resp. trhom a politickym usporiadanim vztahov, teda demokraciou z mojho pohladu a konflikt, ktory medzi nimi existuje povazujem za zasadny problem, ktory sa resi a bude riesit kazdodenne a ku ktoremu treba pristupovat citlivo a z mojho pohladu najma s dorazom na liberalne hodnoty.
[prave riesenie tohoto konfliktu dnes determinuje ich prakticke naplnanie].
Neviem, co chce odo mna pocut, vlastnu stranu nemam, body politickeho programu v zalohe tiez nie a na vsezahrnujuce vnimanie spolocenskej reality vo vztahu k idealom by som asi potreboval rozsah hnihy.

"Neustale tvrdis, ze my nevieme, ake mas skutocne nazory a o co ti skutocne ide a preto nam tu prosim ta vyloz aka je tvoja pozitivna vizia."
Ked napisem knihu, poslem Ti rukopis.
Ja tvrdim, nie to, ze neviete ake mam nazory, ale to ze mi podsuvate nazory, ake by ste chceli, aby som mal. Myslim, ze svoje postoje Vam v diskusiach odkryvam dostatocne na to, aby ste ich pri troche snahy dokazali ohranicit. Zial, Ta snaha o porozumenie mi tu chyba.

"Zatial totiz len z vysokej intelektualnej urovne vsetko kritizujes."
Myslim, ze tu najdes vela prikladov, ked som dal[a hoci aj Tebe] za pravdu. Snazim sa diskutovat, mam na veci svoje nazory a svoje postoje. Ak budem citat nieco s cim budem suhlasit, sotva budem schopny formulovat kritiku a zlepsovat pre vlastne potesenie kriticke myslenie a tazsie identifikovat omyly vo vlastnom mysleni.

"P. S.: A netvrd, ze rozdelenie na lavicovych a klasickych liberalov je scestne, toto rozdelenie mam aj v skriptach a ty si asi jediny, kto ho spochybnuje."

Je to moj nazor. To, ze to mas v skryptach je pekne, ale aj tie pisali smrtelnici, nie bohovia. Aha a rozdelenie na klasickych liberalov a "lavicovych" je uz uplne scestne. Neprekryvaju sa dobou. Mimochodom, k liberalizmu radia niektore politologicke "prirucky" aj Rousseaua, s cim tiez nesuhlasim, resp. suhlasim so zasadnymi vyhradami a len pri urcitom konkretnom chapani pojmu liberalizmus.

"P. S.2: John Dewey sa samozrejme neoznacoval za lavicoveho liberala. On sa pokusal sprivatizovat si dane pomenovanie a pokial ide o Ameriku, tam sa mu to podarilo a klasicki liberali su v podstate oznacovani ako konzervativci. "
Lukas, snad si nemyslis, ze hoci aj svojou velkou autoritou mohol J.Dewey zaviest novy obsah tohoto terminu a snad si nemyslis, ze sa tak stalo aj v krajine s takou liberalnou tradiciou ako Anglicko. Skus si o tom pocitat.

RE: diskusia o Deweym
autor: Filip Glasa
pridané: 02-06-2004 12:49


Aha a rozdelenie na klasickych liberalov a "lavicovych" je uz uplne scestne. Neprekryvaju sa dobou.

Takze ak hovorim o klasik. liberaloch, podla teba su to liberali v starsom stadiu, a dnesni liberali dobou vyrastli do toho co ja nazyvam lavicovym liberalom.Ze myslienka volneho trhu je prekonana, preto ten kto sa k nej radi nie je libral, ale libertarian, pripadne zaspal vyvoj liberalizmu, cize konzervativec.

RE: diskusia o Deweym
autor: Dewey
pridané: 02-06-2004 13:04


"Takze ak hovorim o klasik. liberaloch, podla teba su to liberali v starsom stadiu"
Ano, priblizne by som to ohranicil koncom 19teho storocia. V tomto obdobi sa zasadne menili spolocenske vychodiska. Doktriny formulovane na tych povodnych sa vzdalovali realnym vychodiskam, pretoze boli formulovane prave [do velkej miery] reakcne k nim. Cize takto treba nazerat na liberalizmus a treba ho vnimat v celom a najma historickom kontexte. Inak sa nedaju postoje, ciele, myslenie pochopit.

"a dnesni liberali dobou vyrastli do toho co ja nazyvam lavicovym liberalom."
Neviem ci dobou, liberalne myslienkove hnutie je siroke. Osobne poznam zopar ludi, ktorych by si azda oznacil za liberalov pravicovych, ale stale ich povazujem za liberalov. To co nazyvam liberianizmom vsak stoji uz zasadne inde.

"Ze myslienka volneho trhu je prekonana"
Ano, odstanovanie obmedzeni, o ktore sa snazili klasicky liberali je neaktualne.
My sa bavime o trhovych pravidlach v ramci modernej demokracie.

"preto ten kto sa k nej radi nie je libral, ale libertarian, pripadne zaspal vyvoj liberalizmu, cize konzervativec."
Dalo by sa to, znacne zjednodusene, povedat aj takto.

RE: diskusia o Deweym
autor: Filip Glasa
pridané: 02-06-2004 14:31


Ano, odstanovanie obmedzeni, o ktore sa snazili klasicky liberali je neaktualne.

Paul Johnson niekde pisal, tiez o posune od Adam Smitha ku Keynsovy(s dodatkom ze NewDeal nebol o Keynsovy a Roosvelt nepochopil Keynsa).Ze volny trh nevyriesi krizu(napr. v 30tych),takze predsa treba riadit(makroekonomicky?monetarne?) atd.Lenze tento postoj uz zas odvrhli dalsi konzervativci, pretoze sa vyvojom ukazalo ze volny trh - riesi, riadenie - nie :-).
Tak ak ty pises ze je prekonany volny trh, my si myslime ze je prekonane riadenie a statne zasahy(do urcitej miery- kazdy s inou hranicou).

Diskusia o nicom.
autor: Zolo
pridané: 02-06-2004 15:39


Chalani,

Smith, Keynes ci Johnson nam do vacku nepridaju. Ani ich oponenti, suputnici, paralelni myslitelia a ini darmozraci. Ak chceme nieco dosiahnut, musime vychadzat od nasich zaujmov. Tie zaujmy musia byt definovane na zaklade zdraveho sedliackeho rozumu, menitelne podla situacie a kontrolovatelne z hladiska ich pokroku.

My nie sme advokatmi zastaralych ideologii, ale plnopravni tvorcovia nasej pritomnosti. Serme na roznych ideologov, ci uz lavicovych ci pravicovych. Skusme nieco noveho - zdravy sedliacky rozum. Tak to robia aj v USA. Ideologiu ponukaju na export inym. Vedia preco.

Aj co sa tyka vzdelania. Vzdelavaju seba a nas oblbuju. Nedajme sa. Inak sa to odrazi na nasich podvyzivenych penazenkach. A o to v prvom rade ide. Aj v druhom...

RE: Diskusia o nicom.
autor: Dewey
pridané: 07-06-2004 10:06


Nuz Zolo, mam pocit, ze si jednoduchym jazykom zhrnul odkaz klasickeho liberalizmu, resp. aspon jeho podstatnu cast. Cize, nie je izmus ako izmus.
RE: diskusia o Deweym
autor: Dewey
pridané: 07-06-2004 10:04


Filip ale s Johnsonom na mna prosim nechod.
Ak si dobre spominam[mozno zle], Roosvelt sa neispiroval priamo Keynesom, aj ked de facto
islo o verziu Keynesianskej politiky.

RE: diskusia o Deweym
autor: Filip Glasa
pridané: 07-06-2004 17:57


tym johnsonom som chcel len toto:
ak mylsis ze vizia slobodne trhu je prekonana, nie si to len ty, a nie len lavicovy liberali.Ale aj konzervativec ako on si to myslel- slobodny trh sklamal v krize v 30tych rokoch.Ze nejakym riadenim zvrchu, teda nenechanim na pospas neviditelnej ruky, to uriadis.Akurat ze trebars niektore(mozno novsie) analyzy tejto krizy krizy hovoria, ze prave new deal ju predlzil a prehlbil a nie naopak.Preto je (aj johnosonova) myslienka o prekonanom slobodnom trhu podla mna(nas) prekonana.

RE: diskusia o Deweym
autor: Dewey
pridané: 07-06-2004 18:51


Chapem.[aspon dufam]
Vizia slobodneho trhu je prekonana realnymi vychodiskami. Intenzifikacia vztahov si vyzaduje vacsiu kooperaciu, vacsia kooperacia
si vyzaduje vacsiu centralizaciu. Centralizacia so sebou zase nesie koncentraciu moci. Tu treba poznamenat, ze bystry pozorovatel ;-) mi moze vyhodit na oci, ze masivna pyramidova struktura riadenia velkych celkov sa premiena v mnohych sektoroch sa siete, ktore na prvy pohlad dychaju uvolnovanim vztahov a slobodou. Problemom su vsak "uzly"{stihle spolocnosti s obrovskou mocou, kde ostatne uzly tvoria subdodavatelia}, ktoru im prepoziciavaju napriklad standarty, patentova politika, ale i take veci ako prepojenie na politicku moc a korupcia. Tie potom hybu subdodavatelmi v sieti, ktori su tlaceni k absolutnej "efektivite" tzn. vysoka produktivita za minimalne [mzdove] naklady, k comu su tlaceni schopnostou flexibilne hladat dodavatela kdekolvek na svete cize obrovskou konkurenciou.

Nuz jeden znamy sa bil pred niekolkymi rokmi do prs, ze prostriedkom uspechu je viest sa na chrbte silnych. Povysil postavenie na "vyhodu". Medzicasom tak urobili i dalsi, lebo hlavou mur neprerazis.
Dnes si bije hlavu o stenu, aby mohol, co i len prstom pohnut, musi cvakat, skor, nez cokolvek vyprodukuje. Caka na kost, ktoru mu podhodi zralok. Vie, ze musi skocit po kazdej kosti hlava nehlava a udrzat ju v papuly za kazdu cenu. Hladnych su zastupy. Zralok prenasa riziko jednostranne na krk subdodavatela, ak pokasle nieco zralok, zlizne to subdodavatel. Kalkulacia rizik je zbytocna. Ina kost nemusi prist. treba sa do toho namocit a ked je clovek namoceny, neda sa vystupit.
Nuz a toto ma daleko od klasicej idilky
v podobe rolnikov, remeselnikov... ktory si navzajom konkurovali, vo vymenach vystupovali absolutne slobodne[boli to len kratke idilicke obdobia a len na niektorych miestach na planete], boli[resp. mali byt - podla krajiny] vlastnikmi produktu svojej prace.
Jedinu pekne znejucu odpoved ponukaju komunitaristi(v mnohych variantoch),
vyzaduje si, ako uz mnoho utopistickych planov iba malickost, ludsku dokonalost.

Co sa tyka new dealu, dlhe roky problem nebol, "vsetci" akceptovali, ze bol cestou z krizy iba mala skupina kriklunov a blaznov, ktory v tej dobe boli castovany vysmechom, kdekolvek otvorili usta, tisko cihala na okraji spolocnosti. Ale potom nastupili libertariani a neokonzervativci a "nova" pravda bola na svete.

poplatky
autor: wesley
e-mail: wesley@post.sk
pridané: 02-06-2004 16:30


spoplatnenie VS studia na Slovensku sa moze zdat poctivym pravicovym riesenim iba na prvy pohlad. nech mi niekto ukaze, ktorej statnej institucii pozdvihlo kvalitu nalievanie dodatocnych penazi? ak sa zacne platit za studium na sucanych VS, tak tie prachy skoncia vo vykachlickovanych zachodoch, novych pocitacoch na dekanate a BMW pre rektora. nehladiac na to, ze cely princip socialnych stipendii pre chudobnych spociva v tom, ze studenti z bohatsich rodin sa budu skladat chudakom na studia. ale co ine mozme ocakavat z hlav ministerskych uradnikov? len dalsie zdieranie tych, ktori maju tu smolu, ze maju peniaze. cudujem sa pravicovo orientovanym ludom, ze su ochotni podporovat dalsie zdanenie vo forme poplatkov za vysokoskolske studium. jedine rozumne riesenie je sprivatizovat vsetky skoly, kompletne zrusit skolsku legislativu, zrusit MS SR a zrusit povinnu skolsku dochadzku.
RE: poplatky
autor: Filip Glasa
pridané: 02-06-2004 16:46


nezlucuje sa to s konzervativnym postojom ministra, a uz vobec to nie je realne priechodne.Samozrejme ze spoplatnenie bez znizenia dani je len dalsie prispevok obcana.Lenze ak to dava obcan, tak si to aj moze a chce kontrolovat,kdezto statne prachy su len statne.Okrem toho ak si priplacas este naviac k statnym, znamena to len tolko ze sklostvo ma viac penazi, ale nie na ukor buducich dani(zadlzovanie), nie zo statneho rozpoctu.Ako to ma byt napr. so statnym prispevkom na sukromne skoly(rovnake podmienky?) neviem.
vcelku zaujimava exkurzia smerom do minulosti
autor: Dewey
pridané: 02-06-2004 18:13


http://www.senat.cz/ASCII.en.cgi/zajimavosti/tisky/3vo/stena/195schuz/S195001.ht...

Pridať nový príspevok

 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2024 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group