 |
|
|
Vzdelanie nie je pre verejné blahoNa Slovensku sa pomaly stáva realitou to, o čom sa doteraz len hovorilo - spoplatnenie vysokoškolského štúdia. Ľavica sa usiluje postaviť problém tak, že dnes máme funkčné školstvo zadarmo a z ničoho nič bude spoplatnené, a navyše tými, ktorí vo svojich časoch študovali za štátne peniaze. Ich dedukciou, ktorá vychádza z tohto mylného predpokladu, je, že mnoho študentov prestane študovať z dôvodu, že na to nebudú mať peniaze. Problém je však kdesi úplne inde. Zoštátniť Harvard? Pokiaľ sa človek snaží rozpamätať na najznámejšie mená univerzít, väčšinou spomenie názvy ako Oxford, Cambridge, Stanford či Harvard. Všetko sú to špičkové školy, z ktorých vychádzajú budúce elity svojich krajín. Možno to niektorých prekvapí, no tieto univerzity sú súkromné. O študentov musia bojovať, pretože štát im pomoc zadarmo neposkytuje. O zoštátnení štúdia v USA alebo v Británii však nemôže byť reč – veď prečo meniť niečo, čo funguje? Naopak, univerzity v krajinách, v ktorých je štúdium za štátne peniaze, majú neustále problémy so svojim financovaním, a bohužiaľ, často bojujú aj s nízkou úrovňou výuky. Otázka o spoplatnení sa v týchto krajinách preto neustále otvára. Slovensko nie je výnimkou. Súkromné univerzity majú svoj osud vo svojich rukách a značné prostriedky na svoju existenciu získavajú aj z úrokov svojho investovaného kapitálu. Štátne školy takúto možnosť nemajú a sú odkázané na štátnu pomoc. Buď kvalita, alebo štát Realita je teda jasná. Môžeme mať buď kvalitné štúdium, alebo štúdium za štátne peniaze. Toto je skutočná dilema, o ktorej by sa malo diskutovať. Naše školstvo sa totiž už roky potáca v obrovských problémoch. Tieto však nevyrieši jedna, dve či desať miliárd korún, ale úplná zmena neschopného socialistického systému vytvárajúceho len dlhy na systém, ktorý prosperuje a kam netreba zasahovať. Aj preto sa naša krajina chce vydať cestou súkromného vysokoškolského štúdia. Ako však pri každej reforme, aj pri tej vysokoškolskej sa výsledky dostavia až neskôr. Efekt vo forme kvalitnejšieho štúdia teda pocítia viac tí, ktorí v súčasnosti študujú ešte len základné školy. Dvakrát plus Isté pozitíva to však prinesie ihneď. Po prvé: zmena prístupu k štúdiu. V dnešnom vysokoškolskom systéme existujú odbory, v niektorých prípadoch aj celé fakulty, ktoré školia budúcich poberateľov sociálnych dávok. Motiváciou študentov môže byť akurát vidina päťročných prázdnin. Koniec koncov, veď oni si to neplatia, no nie? Takéto odbory a študenti naozaj nemusia byť dotovaní. Trh ich je však schopní prirodzene vyselektovať. Ak spoplatnenie niekoho odradí od štúdia, budú to práve tí, ktorí študujú neperspektívne odbory len pre titul, kvôli lacnému ubytovaniu v podobe internátu, či preto, aby sa vyhli povinnej vojenskej službe. Ak neprežijú niektoré fakulty, budú to práve tie, v ktorých nie je žiadne uplatnenie. Dotovanie týchto fakúlt je dnes čistým plytvaním. Naopak, budú sa môcť rozšíriť populárne odbory, čím kvalitné fakulty získajú viac finančných prostriedkov. Po druhé: rozšíri sa možnosť študovať pre študentov zo sociálne slabších rodín. Možno to znie paradoxne, ale trochu sa nad tým zamyslime. Už dnes totiž mnoho potenciálnych študentov neštuduje práve z dôvodu, že si to nemôžu dovoliť. Netvárme sa, že dnes je štúdium úplne zadarmo - dochádzanie, internát, strava, skriptá, to všetko niečo stojí. Na spoplatnené štúdium si však budú môcť požičať so štátnou zárukou, ktorá bude garantovať nízky úrok a začiatok splatnosti až po ukončení štúdia. Dnes sa však rodičia týchto mladých ľudí skladajú na štúdium všetkým, teda aj študentom zo stredných či vyšších vrstiev. Dnešný systém je teda výhodný práve pre nich. V novom systéme však budú tí bohatší v princípe platiť viac vďaka existencii sociálnych štipendií. Keďže štát už nebude školy toľko dotovať, spoplatnenie by tiež malo ísť ruka v ruke so znižovaním daní, o čom sa bohužiaľ hovorí už menej. V konečnom dôsledku sa azda dočkáme aj toho. A zníženie daní zasa zvýši čistý príjem všetkým, z čoho bude mať profit každý pracujúci človek. Pre koho blaho? Spoplatnenie štúdia je správne a spravodlivé. Veľká väčšina populácie totiž nikdy na univerzite neštudovala. Prečo by teda mala doplácať na štúdium iným? Argument, že „vysokoškolsky vzdelaní ľudia dvíhajú úroveň celej spoločnosti, a preto by na nich mala spoločnosť aj doplácať“ je tiež mylný, pretože tento fakt je len akýmsi vedľajším produktom. Mladí ľudia totiž neštudujú pre blaho spoločnosti, ale pre svoju vlastnú budúcnosť. Neznamená to nevyhnutne, že chcú platiť - neviem, kto normálny by na takto položenú otázku odpovedal pozitívne. Nevidím však dôvod na to, aby sa na štúdium každého individuálneho študenta skladali iní. Motivácia väčšiny mladých ľudí totiž naozaj až taká vznešená nie je. Ale ako raz napísal spisovateľ Bernard Mandeville, „súkromné necnosti - verejný prospech.“ Pri univerzitnom štúdiu tomu nie je inak. |
01-06-2004
Krédo Pravého SpektraNapriek tomu, že socializmus a komunizmus skrachovali, pretože ich prevalcovala realita, ich mäkšie deriváty žijú ďalej: politická korektnosť, pozitívna diskriminácia, ľavicový liberalizmus, feminizmus, environmentalizmus, korporativizmus, antiamerikanizmus, antisemitizmus, neznášanlivý sekularizmus, pacifizmus, humanrightizmus, ekonomický antiglobalizmus, europeizmus a iné cvokizmy. Kým komunizmus chcel zničiť rodinu, náboženstvo a súkromné vlastníctvo priamo a rýchlo, vyššie uvedené -izmy to robia pomaly a subtílne. Nenápadne, ako potkany, ohlodávajú piliere západnej civilizácie, aby napokon privodili jej pád. Pravé Spektrum chce útočiť proti výstrelkom mravného relativizmu a povzbudzovať dobré a osvedčené konzervatívne hodnoty. Prosperita Slovenska sa dá vybudovať len na zásadách trhovej ekonomiky bez prívlastkov, občianskeho vlastenectva a s vedomím, že skutočná sloboda je predovšetkým silou charakteru. Len na takom základe si môžeme vyberať, čo je morálne správne. redakcia
TirážNázov
Ďalšie odkazy
Newsletter
Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách
na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu.
(frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
|