ISSN 1335-8715

13-04-2004   Peter Frišo   Index   verzia pre tlač

Prečo Hayek nebol konzervatívcom

Vie o tom možno málokto, ale August Friedrich Hayek patrí medzi mysliteľov, ktorí majú v mnohom blízko ku konzervatívcom - už len v tom, že medzi jeho predchodcov patria lord Acton a Alex Tocqueville, Michael Novak by dodal ešte Tomáša Akvinského. Dokonca tak blízko, že ho niektorí konzervatívci pokladajú priamo za svojho. Margaret Thatcherová určite súhlasila s mnohými Hayekovými ekonomickými názormi – korektne však musíme uznať a Hayek to zvlášť prízvukuje, že konzervatívcom nebol, sám sa označil za liberála. No už vtedy badal, aké nebezpečenstvo mu tým hrozí a môžeme si byť istí, že za tých, čo sa dnes nazývajú liberálmi, by sa Hayek nevydával.

Nedorozumenie

Prečo sa Hayek neoznačoval za konzervatívca? Prvý problém je v jeho ponímaním konzervatívca. Podľa neho je konzervatívec ten, čo odmieta všetky zmeny, prakticky v akejkoľvek spoločnosti. Hayek súhlasí, že brzdenie „pokroku“ je nevyhnutné, no paušalizuje, že konzervativizmus nijakú zmenu nepripúšťa. Veľkí konzervatívni myslitelia však nič také nehlásajú: spomeňme aspoň Edmounda Burka ako zakladateľa konzervativizmu, Kirka Russella konzervatívca, ktorého za jeho prínos k politickému mysleniu ocenil Ronald Reagan, Roberta A. Nisbeta, Franka Meyera, Williama Buckleyho, Branta Bozella, Rogera Scrutona, Erica Voegelina, Davida J. Levyho, v praktickej politike zas Margaret Thatcherovú, či Benjamina Disraeliho a mnohých ďalších, ktorí zmeny neodmietali, ich prístup bol absolútne rozdielny od toho, čo tvrdí o konzervativizme Hayek. Ich postoj k zmenám je zaujímavý, celkovo zložitejší a založený nie na odmietaní zmien, ale na opatrnosti voči paušálnym zmenám a poznaní, že nie každá zmena je zmenou k lepšiemu. Konzervatívci navyše odmietajú, aby k takejto zmene prišlo násilne. Musí k nej prísť veľmi postupne a v súlade s prirodzeným transcendentným poriadkom (tento termín, aj ako rozšírený poriadok používa i sám Hayek). Nakoniec mnohí libertariáni majú podobný názor, spomeňme napríklad sira Karla Poppera.

Kirkovo šestoro

Ďalším mýtom je, že konzervativizmus vždy bráni akýsi súčasný stav. To je pre dedičov duchovného odkazu Edmunda Burka absolútne neprijateľné. Hoci konzervativizmus obsahuje široký diapazón ideí, predsa tieto oscilujú okolo základných konzervatívnych zásad. Takto ich definuje Russell Kirk:

  1. Viera v transcendentný, prirodzený zákon, ktorý vládne spoločnosti i svedomiu.
  2. Zaľúbenie v rozmanitosti a tajuplnosti ľudskej existencie – oproti uniformite a rovnostárstvu liberalizmu a socializmu.
  3. Presvedčenie, že civilizovaná spoločnosť potrebuje hierarchiu – každý má v spoločnosti svoje miesto.
  4. Presvedčenie, že sloboda a majetok sú úzko previazané. Ekonomické rovnostárstvo neznamená ekonomický pokrok.
  5. Viera v zvyklosti a nedôvera k sofistom, počtárom a „ekonómom, “ ktorí chcú prestavať spoločnosť podľa abstraktných schém.
  6. Poznanie, že zmena nemusí znamenať úspešnú reformu.

Konzervatívci tak bránia nielen neodôvodneným zmenám, ale aj tieto princípy. Princípy opierajúce sa predovšetkým o vyššie spomenutý transcendentný poriadok (jeho teória je už dnes dostatočne zložitá pre najjednoduchšie vysvetlenie odporúčam knihu Davida J. Levyho Politický poriadok) sú tak to, čo konzervatívec bráni.

Hayek tak zakladá svoje odmietanie konzervativizmu na zlom základe, respektíve na názore konzervatívcov, ktorí nie sú priveľmi relevantní v tomto spoločenskom postoji. Navyše pravdivo tvrdí, že liberáli sa zvyknú pozerať dopredu, a nie dozadu. Hayek sa však paradoxne pozerá vo svojich dielach dozadu priam s vervou konzervatívca. Poprel by tým okrem toho i svoj rozšírený poriadok, ktorý ak nie je postavený na milosti, nemá nijaký základ a je teda len blufom.

Inak Hayek argumentuje tým, že liberál je ten odvážny, čo riskuje, kým konzervatívec je bojazlivý (pre svoje predsudky, dnes málo chápané, no napriek tomu vytvárajúce ochranný val pre človeka) a radšej neriskuje. Teda Hayek nám tvrdí, že máme radšej nechať všetko na hazardérovi, ako na rozumnom uvážlivom človeku, ktorý si všetko najprv dobre premyslí, až potom koná. Samozrejme odvaha je pekná vec, no kam vedú nepremyslené akcie, môžeme si dnes všimnúť na každom kroku. Rovnako Hayek nepostihol, že práve takýto postoj vedie k ním odmietanému projektovaniu sveta novodobými gnostikmi, ktorý povstali z prachu osvietenstva a priniesli svoje klamstvá a utópie.

Hayek správne pripomína, že konzervatívec je spokojný, len keď na reformy dohliada nejaká vyššia autorita. Mýli sa však, keď tvrdí, že tou autoritou je pre konzervativizmus štát - tou autoritou je totiž Boh, či pre ateistických konzervatívcov prirodzený poriadok.

Hayek si tiež protirečí, keď v uvedenom článku tvrdí, že konzervatívci sa bránia prijať dôsledky vyvodené z vedy a v inej knihe sa veľmi správne vysmieva viere vo vedu, ktorá nie je ničím opodstatnená a stala sa len ďalšou modlou, v minulosti zakorenenou pozitivistickými prístupmi.

Hayek sa tiež dopúšťa takých nehoráznych zavádzaní, že dáva do súvisu Edmunda Burka a liberalizmus. Ide o jasný popis, keďže konzervativizmus, to je predovšetkým odpoveď na duchovný odkaz veľkého mysliteľa, boriteľa mýtu o správnosti francúzskej revolúcie a jej ideí. Hayek si správne povšimol, že Burke bol whig, a nie tory. To, čo z toho vyvodil, je však skôr na úsmev. Burke totiž ako zakladateľ nemusel byť tory v tom zmysle, aby bol konzervatívcom, pretože konzervativizmus ako ten postoj, o ktorom hovoríme, vytvoril práve on. Preto odlišovať Burka od konzervativizmu, ba dokonca dávať ich do opozície, je sofistickým nezmyslom. Navyše, konzervatívna strana Británie neskôr Burkov postoj, teda konzervativizmus prebrala, naďalej však nebolo možno stotožniť konzervativizmus a politiku konzervatívnej, či quasikonzervatívnej strany. Hayekovi tiež ušiel minimálny rozdiel, ktorý medzi whigmi a stranou toryov bol. Ten rozdiel bol natoľko malý, že v 19. storočí za vlády sira Peela mali tieto strany k sebe tak blízko, že takmer splynuli v jednu. Rovnako rozdiely boli do tej miery malé, že Gladstone – spomínaný Hayekom – odišiel k whigom len preto, lebo medzi toryovcami sa nevedel presadiť voči Disraelimu. Toto všetko Hayek opomenul a spravil to zrejme preto, že mu Burke do jeho dosť zle vykresleného obrazu konzervatívca priveľmi nesedel. A predsa bez Burka nie je konzervativizmu. Následne sa potom Hayek zmieta v probléme liberalizmu, mnohé, čo sa za liberalizmus označuje, je mu totiž oveľa hnusnejšie ako konzervativizmus. Pritom, ak by si konzervativizmus správne zadefinoval, tak ako ho vidia konzervatívci, bol by mu ešte oveľa bližšie, predovšetkým v pohľade na súkromné vlastníctvo, ktoré patrí medzi dominanty ako Hayekovho myslenia, tak myslenia konzervatívneho.

Takto spravil Hayek značné množstvo chýb vo výklade a v analýze konzervativizmu. Treba priznať, že aj vinou mnohých hlavne kontinentálnych konzervatívcov, ktorí však zrejme nikdy neboli hlavnou konzervatívnou líniou. Väčšina chýb však bola dôsledkom mýtov, ktoré vznikli nepochopením konzervativizmu a je smutné, že ich Hayek prijal. Skutočné postavenie konzervativizmu – akokoľvek je to postoj široký – je pre Hayeka o to prijateľnejší.

Peter Frišo
Autor je podpredseda trnavskej KDMS.

  reakcia
   Dewey 13-04-2004 12:02
  Co je liberalizmus ???
   Liberal 13-04-2004 12:50
  RE: Co je liberalizmus ???
   Lukas Krivosik 13-04-2004 13:53
  RE: Co je liberalizmus ???
   Dewey 13-04-2004 14:32
  RE: Co je liberalizmus ???
   Martin 24-04-2004 12:13
  RE: Co je liberalizmus ???
   Dewey 13-04-2004 14:08
  RE: Co je liberalizmus ???
   liberal 13-04-2004 15:16
  RE: Co je liberalizmus ???
   Dewey 13-04-2004 15:53
  RE: Co je liberalizmus ???
   Dewey 13-04-2004 15:56
  RE: Co je liberalizmus ???
   liberal 14-04-2004 11:00
  RE: Co je liberalizmus ???
   Dewey 14-04-2004 11:28
  RE: Co je liberalizmus ???
   liberal 14-04-2004 11:56
  sito
   Lukas Krivosik 14-04-2004 9:51
  RE: sito
   Dewey 14-04-2004 11:05
  Dewey
   akvinsky 15-04-2004 12:56
  RE: Dewey
   Dewey 16-04-2004 10:49
  Kritika frakcneho systemu
   PeterS 17-04-2004 22:03
  re: Dewey
   akvinsky 19-04-2004 9:52
  re: Dewey
   Dewey 05-05-2004 15:05

   

 

Krédo Pravého Spektra

Napriek tomu, že socializmus a komunizmus skrachovali, pretože ich prevalcovala realita, ich mäkšie deriváty žijú ďalej: politická korektnosť, pozitívna diskriminácia, ľavicový liberalizmus, feminizmus, environmentalizmus, korporativizmus, antiamerikanizmus, antisemitizmus, neznášanlivý sekularizmus, pacifizmus, humanrightizmus, ekonomický antiglobalizmus, europeizmus a iné cvokizmy.

Kým komunizmus chcel zničiť rodinu, náboženstvo a súkromné vlastníctvo priamo a rýchlo, vyššie uvedené -izmy to robia pomaly a subtílne. Nenápadne, ako potkany, ohlodávajú piliere západnej civilizácie, aby napokon privodili jej pád.

Pravé Spektrum chce útočiť proti výstrelkom mravného relativizmu a povzbudzovať dobré a osvedčené konzervatívne hodnoty. Prosperita Slovenska sa dá vybudovať len na zásadách trhovej ekonomiky bez prívlastkov, občianskeho vlastenectva a s vedomím, že skutočná sloboda je predovšetkým silou charakteru. Len na takom základe si môžeme vyberať, čo je morálne správne.

redakcia

Tiráž

Názov

Kontakt Šéfredaktor Redakcia Editor Vydavateľ Zakladateľ

Ďalšie odkazy

Newsletter

Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu. (frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
 

 
Copyright © 2001-2024 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group