ISSN 1335-8715

19-02-2004   Lukáš Krivošík   Index   verzia pre tlač

Sociálna spravodlivosť podľa F. A. Hayeka

Keď v roku 1990 postupne ako domček z karát popadali totalitné režimy vo východnej Európe, zdalo sa, že sloboda s definitívnou platnosťou zvíťazila nad diktatúrou, pravda nad lžou, život nad smrťou, a láska nad nenávisťou. Zdalo sa, že nový zápas bude zvádzaný skôr ako boj lásky proti sebaláske, života proti nihilizmu, pravdy proti hmle politickej korektnosti, a zodpovednej slobody s absolútnou voľnosťou.

Dnes je však sloboda opäť v ohrození. Nový nápor neslobody už nejde s bubnom na zajace, je oveľa subtílnejší, a preto nebezpečnejší.

Zvlášť Slovensko je v nebezpečenstve. Prvého mája 2004 totiž vstupujeme do organizácie, pre ktorú Hayekov ideál slobody znamená veľmi málo. Za vytrvalého potlesku slovenskej diplomacie sa pripravuje zradný ústavný dokument, ktorý popri slovenskej vláde vytvára ďalšiu úroveň moci, ktorá je pripravená nás zdaňovať a regulovať.

Po krátkom nádychu slobody sa Slovensko opäť stáva súčasťou akejsi Sowjetunion, len tentokrát s príponou euro- . Valéry Giscard d´Estaing by si možno mal prečítať tretí zväzok Hayekovej trilógie Právo, zákonodarstvo a sloboda. Tento diel je venovaný zneužívaniu moci politikmi. Autor v nej tvrdí, že pre zachovanie slobody občanov je treba udržiavať moc akejkoľvek vlády, i takej, ktorá bola demokraticky zvolená, v čo najviac obmedzenej podobe.

Pri čítaní Giscardovho dokumentu sa však skôr zdá, že hlúpučkého občana treba čo najviac umlčať, aby svojím nekompetentným hlasom náhodou nerušil „osvietený“ projekt nového impéria sociálnej spravodlivosti.

Samozrejme, občan väčšinou hľadí na vlastný záujem, rozmýšľa v horizonte svojho života a nemá nevyhnutne záujem na budovaní superštátu.

Dnešní eurosocialisti robia len to, čo robili socialisti všetkých dôb a všetkých odtieňov: stavajú abstraktné idey ponad slobodu jednotlivých indivíduí.

Zrod génia

Friedrich August von Hayek sa narodil 8. mája 1899 vo Viedni. Od detstva sa pohyboval v prostredí, ktoré bolo intelektuálne veľmi stimulujúce. Väčšina jeho príbuzných sa zaoberala prírodnými vedami, najmä biológiou, chémiou a medicínou. Jeho otec bol profesorom botaniky na viedenskej univerzite. Hayekov agnosticizmus a ambivalentný vzťah ku kresťanskému náboženstvu bol podmienený práve týmto pozadím. Jeho otec mal ešte v živej pamäti Kulturkampf s katolíckou cirkvou v polovici 19. storočia vo veci Darwinovej evolučnej teórie. Myšlienka evolúcie sa v rozvitej forme nachádza aj u Hayeka, najmä v diele Ústava slobody z roku 1950. Konkurencia a súťaživosť vytvárajú selekciu tých najlepších myšlienok, ktoré na seba nadväzujú a formujú sa v dlhom evolučnom procese, vytvárajúc tak istý druh „spontánneho poriadku“ [1].

Zaujímavé je, že Hayekovým bratrancom bol filozof Ludwig Wittgenstein. Obaja sa poprvýkrát stretli až po prvej svetovej vojne, keď sa vracali z frontu domov, v kúpeľnom mestečku Bad Ischl.

Wittgenstein vtedy v batohu niesol rukopis jeho Traktátu, čo sa však Hayek dozvedel až neskôr. [2]

K rodine Hayekovcov už v detstve chodil na návštevy priateľ jeho rodičov, Eugen von Bohm-Bawerk (1851-1914). Tento ekonóm po Carlovi Mengerovi rozpracovával dielo Adama Smitha. Bohm-Bawerk zistil, že veľký škótsky národohospodár zanedbal rolu podnikateľov pri vytváraní bohatstva národov. Hovoril len o všeobecne blahodarnom vplyve deľby práce. Rovnako podstatný je však aj investičný kapitál a jeho vlastníci, kapitalisti. Smith tento stav zanedbal, lebo v čase, keď písal svoje dielo, nebol ešte nový systém celkom vyvinutý.

Hayek bol dlho považovaný za príslušníka a nasledovníka kantovského hnutia [3]. Toto však nie je celkom presné, Hayek totiž Kanta nikdy podrobnejšie neštudoval. Keď mal však asi dvadsať rokov, veľmi ho fascinovali diela Kantovho súčasníka Aloisa Riehla, takže Kantova filozofia mu bola vlastne sprostredkovaná.

Veľký vplyv naňho mala takisto atmosféra viedenskej univerzity po prvej svetovej vojne. Tu sa treba pristaviť pri vari najdôležitejšom vplyve Hayekovho života, pri Ludwigovi von Misesovi. Práve Mises načrtol väčšinu myšlienok, ktoré rozvinul a systematizoval Hayek.

Ten už v roku 1919 v knihe Národ, štát a hospodárstvo tvrdil, že socializmus, hoci sa opiera o pýchu racionalizmu, nikdy nijaké racionálny poriadok vybudovať nedokáže, len chaos a chudobu. Teoretická úvaha sa empiricky potvrdila všeobecným krachom komunistických režimov asi o sedemdesiat rokov neskôr.

Už Mises tvrdil, že rovnosť príjmov ako základný atribút socialistického chápania spravodlivosti je nedosiahnuteľná: „Príroda nikdy neopakuje svoje tvorstvo“ [4]. Človek nesie pečať individuality a jedinečnosti. Každé úsilie ľudstva, aby sme si všetci boli rovní, je odsúdené na zlyhanie. Uznáva len rovnosť pred zákonom: „Nie je možné urobiť z černocha belocha. Černochovi však možno dať rovnaké práva ako má beloch a umožniť mu tak, pri rovnakom výkone aj dosiahnuť to isté, čo beloch.“ [5]

V roku 1940 vyšla v angličtine kniha Omnipotent Government and Bureaucracy, v ktorej Mises dokazuje spojitosť medzi komunizmom a národným socializmom, k čomu sa v roku 1944 vrátil Hayek vo svojej slávnej Ceste do nevoľníctva.

Najdôležitejším zásahom Misesa do vývinu Hayekovej osobnosti bola zrejme jeho kniha Die Gemeinwirtschaft (Socializmus) z roku 1922. Šoková terapia urobila z fabiánskeho socialistu Hayeka klasického liberála.

Mises v nej teoreticky ozrejmuje nemožnosť fungovania centrálne plánovanej ekonomiky, pre absenciu objektívnej tvorby cien. Ceny sú niečo ako nosiče informácií, či indikátory nedostatku. Ničoho nie je nevyčerpateľné množstvo a cena je výsledkom dohody medzi potrebou kupujúceho a ponukou predávajúceho.

V centrálne plánovanej ekonomike objektívna tvorba cien neexistuje, ich výšku určuje štátna byrokracia, čo nevyhnutne vedie k nehospodárnemu využívaniu výrobných zdrojov, teda k mrhaniu a hromadeniu chýb vo výrobnom procese. Keďže sa zdrojmi spoločnosti mrhá, dochádza k neustálemu znižovaniu jej blahobytu.

Komunistické štáty ovládali obrovské zdroje euroázijského kontinentu, no napriek tomu tieto štáty zbankrotovali. Nijaký ústredný orgán totiž nemôže poznať všetky informácie, ktoré sú známe jednotlivcovi. Inými slovami, centrálne plánovaná ekonomika nedáva uspokojivú odpoveď na základné otázky ekonómie: čo, pre koho a ako vyrábať.

Hayek o dojme, ktorý naňho kniha urobila, neskôr povedal: „Keď Die Gemeinwirtschaft v roku 1922 vyšla, dosah, ktorý zanechala, bol hlboký. Systematicky a zásadne zmenila náhľad mnohých mladých idealistov, ktorí sa po prvej svetovej vojne vrátili na svoje univerzity. Viem to, sám som bol jedným z nich. Boli sme povolaní vybudovať lepší svet a bola to práve túžba zrekonštruovať spoločnosť, ktorá viedla mnohých z nás ku štúdiu ekonómie. Socializmus sľuboval splniť naše nádeje pre racionálnejší, spravodlivejší svet. A potom prišla táto kniha. Naše nádeje vyprchali. Die Gemeinwirtschaft nám ozrejmila, že sme hľadali zlepšenie na zlom mieste.“ [6]

Keď sa v roku 1927 Hayek vrátil z USA, presvedčil Misesa, aby spolu vo Viedni založili inštitút pre výskum hospodárskych cyklov. V trhovej ekonomike pred zavedením keynesiánskej regulácie dochádzalo pravidelne, asi každých desať rokov k cyklickým krízam, ktoré zvykli na istý čas ochromiť ekonomiku a k oživeniu konjunktúry dochádza až po určitej dobe.

Hayek s Misesom zistili, že príčinou sú nadinvestície do ekonomiky. Politici zvyknú umelo znižovať úrokové miery pod úroveň, ktorú by zabezpečila neviditeľná ruka trhu. Keď už je raz kríza tu, treba zoškrtať výdavky a nezasahovať do hospodárskeho života. Kríza potom odíde rovnako náhle, ako prišla a jej účinky na trh budú ozdravné.

Výslovne však varuje pred zásahmi do ekonomiky zo strany vlády počas krízy. Štátne programy, ktoré majú oživiť ekonomiku, zvádzajú k investíciám, ktoré vytvárajú nadkapacitu, a tá zase vedie ku kríze dopytu. Každý vládny program, ktorý má oživiť ekonomiku, nakoniec len predĺži krízu.

Hayek takto modelovo predpovedal priebeh veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch, čo mu prinieslo veľkú slávu. Navzdory ľavicovej propagande, New Deal krízu neskrátil, ale predĺžil.

John Meynard Keynes skúmal hospodárske cykly paralelne s Hayekom, dospel však k opačným výsledkom. Obhajoval vládne zásahy s odôvodnením podinvestovanosti ekonomiky. Po roku 1936 Keynesa pozdvihli na piedestál Boha a jeho interpretáciu prebrala väčšina ekonómov. Keynes však na Nový rok 1946 Hayekovi priznal, že sa mýlil a že bude musieť úplne obrátiť verejnú mienku. To sa mu už nepodarilo, o šesť týždňov nato zomrel. [7]

Einstein ekonómie

Zaujímavé je tiež sledovať Hayekov myšlienkový proces, ktorý umožnil kombinovať a usporiadať také veľké množstvo informácii. Hayek bol skutočným Einsteinom spoločenských vied. Vyslovil sa, že jeho myslenie nefunguje v slovách alebo v jazyku: „Často som vedel, že mám na nejaký problém odpoveď, že ju doslova vidím pred sebou dávno predtým, než som ju vyjadril slovami.“ [8]

V jeho mentálnych procesoch hrala dôležitú úlohu akási virtuálna imaginácia, či symbolické abstraktné štruktúry. Takisto každý problém, ktorý skúmal, najprv napojil na to, čo už poznal. Toto môže byť aj zdrojom opatrnosti voči Hayekovmu učeniu. Psychologicky je dokázané, že ľudia s vysokou inteligenciou majú tendenciu stavať svoje svetonázorové pyramídy z akýchsi prefabrikátov vedomostí, ktoré títo ľudia považujú za vnútorne nerozporné.

Zdá sa však, že Hayekove názory sú priamo postavené na skepse voči abstraktným ideám. Navyše ich stále znovu a znovu potvrdzuje empirická prax.

Aká sociálna spravodlivosť?

Problematike sociálnej spravodlivosti sa Hayek venuje v druhom diele trilógie Právo, zákonodarstvo a sloboda. Ako napísal: „Pochopiť význam toho, čo sa nazýva sociálnou spravodlivosťou, bolo jedným z mojich zámerov po dobu desiatich rokov. V tomto úsilí som neuspel, respektíve som dospel k záveru, že v spoločnosti slobodných ľudí nemá toto slovné spojenie žiadny význam.“ [9] Pojem „sociálna spravodlivosť“ pritom patrí k najťažším zbraniam z arzenálu ľavicových ideológov, od tých našich, starokomunistických až po tých „uhľadených“, západoeurópskych. „Sociálna spravodlivosť“ je pritom spochybniteľná zo sémantického i obsahového hľadiska.

Pojem „spravodlivosť“ sa chápe ako morálna koncepcia. Normálne ide o tzv. aritmetickú spravodlivosť, ktorá je istým všeobecne záväzným pravidlom, ktoré platí medzi ľuďmi. Takéto pravidlo dodáva medziľudským vzťahom istotu o konaní iných.

Socialisti tvrdia, že trhová ekonomika je nespravodlivá, lebo jedným dopraje viac, iným menej. Trhová ekonomika však nemôže byť (ne)spravodlivá, lebo nie je živou bytosťou, ale len súborom pravidiel, podľa ktorých hrajú ľudia svoju hru na uspokojenie materiálnych potrieb. Spravodliví, či nespravodliví môžu byť len ľudia.

Aj slovo „sociálna“ zavádza. Kto rozhodne, čo je spoločensky dobré a čo nie? Jedna skupina ľudí môže inej len nanútiť svoju predstavu o tom, čo je sociálne. Takéto nanútenie je však v konečnom dôsledku nespravodlivé, lebo jedna záujmová skupina určuje pravidlá pre všetky skupiny.

„Sociálna spravodlivosť “ je teda protikladom samým o sebe, predpokladá totiž existenciu spoločných a všeobecne akceptovaných cieľov jednej komunity. Jednoducho predpokladá celospoločenský konsenzus nad istými cieľmi, o ktoré sa má povinne usilovať každý. Pojem „sociálny“ je teda vyložene prázdnym slovom, ktoré zbavuje významu každé slovné spojenie, ku ktorému je pripojené ako prívlastok a mení ho na prázdnu frázu. [10]

Obsah bez zmyslu

Po obsahovej stránke je to rovnaké. Hayek prirovnáva trhovú ekonomiku k istému druhu hry. Je nezmysel pýtať sa, či je spravodlivá alebo nie, podstatné je, či je výkonná a plní svoj účel, alebo nie. Jej pravidlá vznikali dlhodobým vývojom myšlienok, ktoré sa ukázali ako najefektívnejšie.

O tom, či bude v rámci fungovania trhu niekto úspešný alebo nie, nerozhoduje kritérium spravodlivosti, ale len to, do akej miery vyhovieme pravidlám hry. Ak nevyhráme pol miliardy v maďarskom lotte, nemôžeme povedať, že ide o nespravodlivosť. Rovnako ako keď človeku zomrie ktosi blízky. V oboch prípadoch ide o smolu, nešťastie, no nie o nespravodlivosť, lebo nikto nespravodlivo nekonal. Nespravodlivosťou by bolo, keby dotyčný vyhral v lotte (zbohatol v trhovej ekonomike) prekročením pravidiel hry.

V rámci pravidiel fungovania trhovej ekonomiky nie je problém príjmová nerovnosť, tú totiž spôsobuje len naša prirodzená nerovnosť v záujmoch, v schopnostiach, a v cieľoch ľudí.

Spravodlivé je, keď majú ľudia rovnakú pozíciu pred zákonom. Spravodlivý je taký spôsob usporiadania spoločnosti, v ktorom môžu ľudia sledovať svoje ciele. V americkej ústave je to vyjadrené ako „právo na šťastie“. V Giscardovom paškvile sa nič podobné nájsť nedá, len samé spoločné ciele a kolektívne podkladanie sa ružovým európskym zajtrajškom.

„Sociálna spravodlivosť“ v duchu sociálnych inžinierov však nepôsobí svojou kradmou rukou na začiatku procesu tvorby bohatstva, ale na jeho konci. Ľudia tvoria majetok podľa spoločných pravidiel, ale ten sa už prerozdeľuje tak, že jednej skupine berie a dáva inej. Je toto spravodlivé?

Ak ale neodoláme a zarovnáme príjmy na približne rovnakú úroveň, aby sme dali viac chudobným, poškodíme najviac práve ich. Ak totiž prerozdelíme kapitál od majetných k nemajetných, spôsobíme nedostatok zdrojov na investície do ekonomiky. Spoločnosť ako celok tak obetuje v prospech rovnosti hospodársky rast.

Príkladom je Švédsko, krajne rovnostárska krajina, ktorá patrí k najbohatším na svete. Je zaujímavé, že táto krajina obetovala svojmu sociálnemu systému skoro 300 percent HDP. Švédsko tak mohlo byť ešte trikrát bohatšie než je dnes. [11]

V Bielorusku sú príjmy takmer vyrovnané. Napriek tomu má priemerný Bielorus sotva viac majetku ako chudobný Američan, príslušník úplne rozvrstvenej spoločnosti.

O tomto je aj situácia na Slovensku, ktorú všetci tak kritizujú. V dôsledku vládnych opatrení narastá majetková nerovnosť. Ľuďom sa zdá, že chudobnejú, lebo vláda púšťa trh pomaly do oblastí, kde doteraz fungoval len štát a korupcia, a zároveň deregulácia spôsobuje, že ľudia platia za veci toľko, koľko aj naozaj stoja. V skutočnosti ide však Slovensko správnym smerom a je otázkou času, kedy sa to prejaví aj na peňaženkách ľudí.

Dôkazom tohoto tvrdenia je aj jedna z najvyšších penetrácií mobilnými telefónmi v Európe. A práve mobil je príkladom toho, ako kapitalizmus mení postupne veci luxusu na veci každodennej potreby. Pred desiatimi rokmi si mobilný telefón mohol dovoliť len málokto. Význam existencie bohatých ľudí spočíva aj v tom, že keď prídu na trh nové technológie, oni si ich môžu kúpiť a dávať tak signál producentom o tom, kam majú alokovať svoje zdroje, ktoré technológie majú šancu a ktoré nie.

Dnes si môžu mobilné telefóny dovoliť aj relatívne chudobní ľudia. A to všetko len vďaka trhovej ekonomike.

Erózia slobody

Hayek tvrdí, že „podpora niektorých morálnych zásad, založená na sociálnom cítení, musí rozvrátiť subtílnu morálku pravidiel, na ktorých je súčasná civilizácia založená a ktorých úlohu len zriedkakedy chápeme.“ [12]

Na tieto myšlienky nadviazal celý rad súčasných (neo)konzervatívnych mysliteľov od Patricka Buchanana, cez Paula Johnsona až po Samuela Huntingtona. Títo definujú faktory, ktoré viedli k úspechu západnej civilizácie a varujú pred ich eróziou zo strany socialistických ideí.

Prečo socialistické idey ohrozujú tie civilizačné? Sociálne myšlienky vznikali ako nápad doslova niekoľkých ľudí, ktorí trpeli pyšným sebaklamom o tom, že dokážu pochopiť celé spektrum medziľudských interakcií. Jednoducho povedané: išlo o myšlienky vyšinutých mozgov. Príkladom je tvrdenie Francúza Fouriera, jedného zo zakladateľov socializmu v 19. Storočí, ktorý celkom vážne tvrdil, že po víťazstve robotníkov v triednom boji s vykorisťovateľmi začne more chutiť ako limonáda.

Tradíciu, na ktorej stojí západná civilizácia, však nevymyslel žiadny mozog, ale organicky sa vyvinula evolučnou cestou. Tradícia je zdedenou múdrosťou predkov, sumou skúseností a riešení, odskúšaných mnohými generáciami.

Je zaujímavé, že politika jedných socialistov vytvára problémy, ktoré na svoju propagandu voči kapitalizmu využívajú iní socialisti. Milton Friedman, Hayekov bývalý kolega z chicagskej univerzity, dokázal svojím výskumom, že za zlý stav predmestských štvrtí v USA môže práve štátna kontrola cien nájomného, ktorá mala chudobným naopak pomôcť. Tento problém priznal aj historik Maurois vo svojich Dejinách Francúzska ako problém svojej krajiny bezprostredne po druhej svetovej vojne.

Takisto neutešená situácia, keď americké stredné a základné verejné školy produkujú pologramotných psychopatov, je dôsledkom mocných učiteľských odborov. Americké univerzity sú naopak najlepšie na svete, a to preto, lebo sú jednoducho súkromné.

Nadnárodné korporácie, proti ktorým broja socialisti a anarchisti, sú produktom protekcionistických praktík a tak by sa dalo pokračovať.

Socialistické nadšenie pre sociálnu spravodlivosť vytvára začarovaný kruh, na konci ktorého je totalitný režim. Dôvod spočíva v rozdielnosti kréda klasických liberálov a socialistov. Keď stojí pred politickým problémom klasický liberál, jeho riešením je viac trhu a keď to nefunguje, ešte viac trhu a deregulácie. Keď stojí pred problémom socialista (alebo eurobyrokrat), riešením je pre neho zvyčajne viac štátnej regulácie a keď to evidentne nefunguje (ako že to nikdy fungovať nebude), výsledkom je ešte viac štátnej regulácie.

Je to cesta do otroctva. Tu je zaujímavý Hayekov názor na rozdiely medzi komunistickým totalitarizmom a západnými sociálnymi demokratmi. Sociálni demokrati na Západe sa vyvíjali v liberálno-demokratickom prostredí, preto aj prijali veľa z liberálneho programu, hoci jeho obsah dôkladne preosiali a dôsledky budú napokon veľmi podobné.

Nemecký nacizmus a ruský komunizmus vznikli v dvoch krajinách so silnou etatistickou tradíciou. Socialisti si tu o demokracii nerobili ilúzie, čelili tu totiž viacerým problémom, ktoré vyvolali iní etetisti, a tak chceli spoločnosť zošnurovať ešte viac. [13]

Názor, že národný socializmus je akousi pravicovo-extrémistickou reakciou na komunizmus, je scestným výmyslom ľavicovej propagandy. Nacizmus je ľavicovou ideológiou! Za nástup nacizmu v Nemecku nemôže ani tak historický pruský militarizmus, ako kolektivistické sklony Nemcov, ktoré prežili bohužiaľ až dodnes.

Tieto sklony pochádzajú ešte z čias spoločností pred neolitickou revolúciou, keď sa ľudia pohybovali v malých kočovných skupinkách lovcov a zberačov. Každý mal v takejto spoločnosti svoje vopred určené miesto a rozdelovanie fungovalo na báze zásluh. Usadením sa a vznikom spoločenskej deľby práce sa však ľudské skupiny začínajú rozrastať a spoločnosť sa stáva príliš komplexnou, než aby mohol niekto vidieť do o pohnútok všetkých jej členov. Spontánne sa vyvinulo to, čo Hayek nazýva „rozšíreným poriadkom“ a čo modernej komplexnej spoločnosti umožňuje prežiť. Takáto spoločnosť je založená na prvkoch ako súkromné vlastníctvo, narastajúca deľba práce, či zmluvné vyjadrenie majetkových vzťahov.

Práve z prehistórie pramení dôvod, prečo sme takí náchylní podľahnúť vábivým heslám o sociálnej spravodlivosti. V civilizácii žijeme pár tisícročí, v týchto tlupách sme však prežili nepomerne dlhšiu dobu. Celá socialistická koncepcia je vlastne veľkým apelom na tieto naše vrodené inštinkty.

Socialisti nám navrávajú, že ich koncepcia je o budúcnosti ľudstva. V skutočnosti je to snaha o návrat k neandertálcom, snaha poprieť pomalú evolúcii ľudských pravidiel. Socialisti sú skutočnými reakcionármi.

„Národný socializmus nevyrástol z tried, ktoré sú podľa pruskej tradície prísne odstupňované, ale z más.“ [14] Je zaujímavé, že nacistický a komunistický režim popreli niekoľko tisíc rokov civilizačnej tradície. Popreli slobodný trh a nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva, popreli židovsko-kresťanskú náboženskú tradíciu, popreli zásady rímskeho práva i antickej filozofie, popreli všetko okrem všemocného a všeobjímajúceho štátu.

A skutočne. Režimy, ktoré vybudoval Hitler v Nemecku a Stalin v ZSSR mali všetky znaky staroorientálnej despocie, len s tým rozdielom, že Egypt a Babylon boli začiatkami ľudskej civilizácie, kým totalitarizmy 20. storočia boli umelým pokusom zvrátiť vývoj naspäť. A ako to nazval Adolf Hitler „kontrarenesanciou“.

Zápas o humanizáciu človeka proti zvieracím inštinktom pokračuje aj dnes. Ako Hayek napísal: „Naše inštinkty nám po prvé hovoria, že našou povinnosťou je uspokojovať viditeľné potreby našich priateľov a známych, po druhé, že najviac uspokojenia nám poskytne činnosť, ktorá sa pripojí k spoločnému úsiliu dosiahnuť spoločné ciele.“ [15]

Pre toto sú socialistické myšlienky medzi ľuďmi také populárne. Pudy, ktoré fungovali v malých skupinách lovcov chceme podvedome využiť v dnešnom nekonečne komplexnom modernom svete.

Nová výzva

Samozrejme, natíska sa otázka ako Hayekove myšlienky čo najlepšie pretaviť do politickej praxe. Príklad anglosaskej konzervatívnej revolúcie 80. rokov hovorí, že najvýhodnejšie je spojiť ekonomický liberalizmus s toryovským tradicionalizmom (príklad britskej konzervatívnej strany) alebo s kresťanskými konzervatívcami (príklad amerických republikánov).

Keď v USA vyšla po vojne Cesta do nevoľníctva, Ronald Reagan si ju prečítal v skrátenom vydaní, ktoré vyšlo v časopise Readers Digest. Margaret Thatcherová si Hayekove diela zase vychutnala celé. Na Slovensku by sa Hayekove ideály dali presadzovať dvojako: buď voľnou alianciou s kresťanskou demokraciou (v Nemecku sa to dialo po vojne vďaka osobe Ludwiga Erhardta), alebo vytvorením silného intelektuálneho zázemia, ktoré by presadzovalo myšlienky ekonomického liberalizmu priamo medzi populáciou a zmenou spoločenskej klímy by tlačilo na zmenu klímy politickej.

Konečným cieľom by malo byť zmenenie Európskej únie. Hoci ak mal Hayek pravdu, Únia sa rozpadne aj sama: popiera totiž hlavný zdroj európskej vyspelosti a tou je, že na geograficky malom území, súťažia o prvenstvo tie najlepšie myšlienky. Pre tento evolučný model, a pre nič iné, si Európa po stáročia zachovávala všestrannú prevahu nad svetom. Konfrontovaní s realitou dneška však musíme priznať, že glajchšaltujúca európska federácia je s týmto evolučným modelom nezlučiteľná a rovnako nezľučiteľná je aj s prosperitou a slobodou kontinentu. Lukáš Krivošík

Poznámky:

[1] www.mehr-freiheit.de/idee/hayek.html
[2] Hayek, F. A. : Autobiografické rozhovory, Brno 2002, s. 68
[3] Grey, J. : Hayek on Liberty, London 1984, s. 30
[4] www.mehr-freiheit.de/mises.html
[5] tamtiež [4]
[6] Kodoňová, M. : Hayekov odkaz dnešku, Domino 41/1999
[7] tamtiež [2], s. 100
[8] tamtiež [2], s. 142
[9] Buttler, E. : Hayek a jeho prínos k mysleniu, Bratislava 1996, s. 8
[10] Hayek, F. A. : Studies in Philosophy, Politics and Economics, Chicago 1990, s. 238
[11] Thatcher, M. : Statecraft, London 2002, s. 301
[12] tamtiež [9], s. 105
[13] Hayek, F. A. : Cesta do nevolnictva, Praha 1990, s. 99
[14] tamtiež [13], s. 24
[15] tamtiež [9], s. 118

  Prevaha?
   Zolo 19-02-2004 15:55
  RE: Prevaha?
   Filip 20-02-2004 10:31
  RE: Prevaha?
   Zolo 23-02-2004 13:55
  RE: Prevaha?
   Kobzay 09-03-2004 15:43
  fundamentalizmus
   Alfred Shiller 20-02-2004 14:04
  RE: fundamentalizmus
   Krestan 20-02-2004 17:28
  RE: fundamentalizmus
   Alfred Shiller 20-02-2004 18:49
  RE: fundamentalizmus
   Krestan 20-02-2004 19:14
  RE: fundamentalizmus
   Alfred Shiller 20-02-2004 20:13
  RE: fundamentalizmus
   PeterS 22-02-2004 12:04
  RE: Ps
   Lukas Krivosik 22-02-2004 12:38
  RE: Ps
   Dewey 24-02-2004 13:29
  Celkom fajn
   oskar 22-02-2004 20:25
  RE: Celkom fajn
   Lukas Krivosik 22-02-2004 21:21
  Na nieco sa zabudlo
   PeterS 23-02-2004 9:28
  RE: Na nieco sa zabudlo
   Lukas Krivosik 23-02-2004 12:35
  RE: Na nieco sa zabudlo
   Zolo 23-02-2004 13:45
  RE: Na nieco sa zabudlo
   PeterS 23-02-2004 13:46
  RE: Na nieco sa zabudlo
   Lukas Krivosik 24-02-2004 12:16
  RE: Na nieco sa zabudlo
   PeterS 24-02-2004 14:02
  RE: Na nieco sa zabudlo
   PeterS 24-02-2004 9:11
  RE: Na nieco sa zabudlo
   Dewey 24-02-2004 9:20
  RE: Na nieco sa zabudlo
   PeterS 24-02-2004 10:52
  RE: Na nieco sa zabudlo
   Dewey 24-02-2004 11:56
  Prazdna oda na Hayeka
   Dewey 23-02-2004 13:58
  Prazdne slova od Deweyho
   Lukas Krivosik 25-02-2004 9:11
  RE: Prazdne slova od Deweyho
   PeterS 25-02-2004 13:34
  IQ politikov
   Lukas Krivosik 25-02-2004 14:22
  RE: IQ politikov
   Dewey 25-02-2004 14:35
  RE: IQ politikov
   Lukas Krivosik 25-02-2004 15:05
  RE: IQ politikov
   Dewey 25-02-2004 15:26
  RE: IQ politikov
   PeterS 25-02-2004 15:33
  RE: IQ politikov
   Lukas Krivosik 25-02-2004 15:52
  RE: IQ politikov
   PeterS 25-02-2004 17:48
  RE: IQ politikov
   Dewey 26-02-2004 8:57
  RE: IQ politikov
   Dewey 25-02-2004 17:29
  RE: IQ politikov
   Lukas Krivosik 26-02-2004 9:07
  RE: IQ politikov
   Dewey 26-02-2004 19:31
  Hayek a homosi
   Lukas Krivosik 25-02-2004 15:00
  RE: Hayek a homosi
   PeterS 25-02-2004 19:35
  Fr. revolucia
   Lukas Krivosik 26-02-2004 18:02
  RE: Fr. revolucia
   Dewey 26-02-2004 19:07
  Fr. rev. a J.J.Rousseau
   Lukas Krivosik 27-02-2004 15:56
  RE: Prazdne slova od Deweyho
   Dewey 26-02-2004 11:32
  Homosexualita
   tomas 26-02-2004 0:06
  RE: Homosexualita
   Lukas Krivosik 26-02-2004 9:12
  RE: Homosexualita
   Peter Spáč 22-04-2004 18:55
  Poznamky pod ciarou
   PeterS 26-02-2004 14:49
  RE: Poznamky pod ciarou
   Dewey 26-02-2004 18:47
  recyklacia skrachovancov
   Lukas Krivosik 01-03-2004 15:39
  RE: recyklacia skrachovancov
   Dewey 01-03-2004 16:54
  RE: recyklacia skrachovancov
   Peter Botev 01-03-2004 21:35
  RE: recyklacia skrachovancov
   Lukas Krivosik 02-03-2004 9:33
  RE: recyklacia skrachovancov
   PeterS 03-03-2004 12:38
  Avizo
   PeterS 27-02-2004 14:14
  Off-topic: Kupte si alobal
   PeterS 04-03-2004 12:46
  RE: Off-topic: Kupte si alobal
   Dewey 04-03-2004 19:30
  RE: Off-topic: Kupte si alobal
   PeterS 05-03-2004 2:24
  RE: Off-topic: Kupte si alobal
   PeterS 05-03-2004 2:37
  RE: Off-topic: Kupte si alobal
   Dewey 05-03-2004 9:29
  RE: Off-topic: Kupte si alobal
   liberal 16-04-2004 9:53
  RE: Off-topic: Kupte si alobal
   PeterS 16-04-2004 10:31
  RE: Off-topic: Kupte si alobal
   liberal 16-04-2004 14:05
  RE: Off-topic: Kupte si alobal
   PeterS 22-04-2004 9:58

   

 

Krédo Pravého Spektra

Napriek tomu, že socializmus a komunizmus skrachovali, pretože ich prevalcovala realita, ich mäkšie deriváty žijú ďalej: politická korektnosť, pozitívna diskriminácia, ľavicový liberalizmus, feminizmus, environmentalizmus, korporativizmus, antiamerikanizmus, antisemitizmus, neznášanlivý sekularizmus, pacifizmus, humanrightizmus, ekonomický antiglobalizmus, europeizmus a iné cvokizmy.

Kým komunizmus chcel zničiť rodinu, náboženstvo a súkromné vlastníctvo priamo a rýchlo, vyššie uvedené -izmy to robia pomaly a subtílne. Nenápadne, ako potkany, ohlodávajú piliere západnej civilizácie, aby napokon privodili jej pád.

Pravé Spektrum chce útočiť proti výstrelkom mravného relativizmu a povzbudzovať dobré a osvedčené konzervatívne hodnoty. Prosperita Slovenska sa dá vybudovať len na zásadách trhovej ekonomiky bez prívlastkov, občianskeho vlastenectva a s vedomím, že skutočná sloboda je predovšetkým silou charakteru. Len na takom základe si môžeme vyberať, čo je morálne správne.

redakcia

Tiráž

Názov

Kontakt Šéfredaktor Redakcia Editor Vydavateľ Zakladateľ

Ďalšie odkazy

Newsletter

Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu. (frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
 

 
Copyright © 2001-2017 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group
Webdizajn: amneziak