ISSN 1335-8715

05-02-2004   Juraj Karpiš   EUtópia   verzia pre tlač

Falošné eurá

Počet zhabaných falošných eurobankoviek, či euromincí bol podľa Európskej centrálnej banky (ECB) v uplynulom roku vyšší než v roku 2002. Podľa správy ECB z 22. januára bolo v roku 2003 zhabaných 551 287 falošných eurobankoviek.

Pridať nový príspevok

Thumb up
autor: R
pridané: 05-02-2004 21:54


Svata pravda.
Euro vs. Dolar
autor: Zolo
pridané: 06-02-2004 13:29


Mily autor. Podla poslednych sprav ked prestupite cez brany nebeske, tak jednou z vyhod je, ze nepotrebujete papierove peniaze. Podobne odborna literatura z cias Adama a Evy nespomina oficialnu menu (ani zlato). Mozno, ze sa platilo jablkami, pripadne sexualnymi sluzbami. Aspon pocet tych poslednych ide zvysit aj znizit.

V kazdom pripade porovnanie ECB s rajom na zemi skonci v neprospech ECB. Je to vsak ferove porovnat pocet penazi v obehu novej meny s miestami, kde mena nie je potrebna?

Co tak porovnat s pocet Eur v obehu s poctom korun, dolarov a libier v porovnani s HDP a zvykom drzat si hotovost pod matracom. Od roku 2002 hodnota tych Eur v porovnani s dolarom narastla. Skoda, ze ich nemam viac.

Tlacit ich nebudem. Su tazsie falsovatelne ako dolar.

RE: Euro vs. Dolar
autor: R
pridané: 06-02-2004 14:55


Autor urcite nema na mysli, ze by nemali byt peniaze.
Ale nech je peniaz bud kryty vzacnou komoditou (napr. zlato, ako tomu bolo do vzniku FEDu v roku 1913), alebo nech je platidlom sama vzacna komodita - napr. zlato. Potom sa centralna banka a stat obohacovat na nas ukor a masivne prerozdelovat bohatstvo v spolocnosti...
Pre informaciu: dolar od vzniku FEDu (1913) infloval o 1800% - za 90 rokov. Predtym viac ako 100 rokov miera inflacie oscilovala okolo 0%..... je k tomu nieco treba dodat?

RE: Euro vs. Dolar
autor: R
pridané: 06-02-2004 14:57


Oprava:
veta "Potom sa centralna banka a stat obohacovat na nas ukor a masivne prerozdelovat bohatstvo v spolocnosti...
"

mala byt:
Potom sa centralna banka a stat nebudu moct obohacovat na nas ukor a masivne prerozdelovat bohatstvo v spolocnosti... zasoby zlata su na Zemi obmedzene, celulozy (papier) produkuje priroda miliardy ton rocne....

RE: Euro vs. Dolar
autor: Dewey
pridané: 06-02-2004 18:38


Bankovky boli vynajdene prave na to aby ona vzacna komodita bola bezpecne ulozena, neznehodnocovala sa pozivanim, aby sa s nou lahsie narabalo, aby sa dala lahsie "delit".
Nuz a komu mozeme okrem Bretton-woodu vdacit za odtrhnutie penazi od hodnoty? Ano nasim velkym bratom z USA, ktori zaplavili svet nekrytymi bankovkami. Nuz a to si veru predstavit neviem ;-)

Piata kolona
autor: Zolo
pridané: 06-02-2004 17:26


Zlaty standard bol zruseny este pred Eurom. Co ma teda clanok spolconeho s Eurom? Nic.

Ale ma vela spolocneho s autorovou snahou chovat sa ako piata kolona EU. My sa potrebujeme konecne naucit pracovat pre spolocny prospech v ramci systemu. Podla americkej politickej terminologie sykat z nasho stanu von nie vo vnutri stanu. Alebo este par mesiacov dokonca z vonku dovnutra. Nezabudnite, ze to kazite aj praviciarom, ktori sa na Slovensku vyskytuju vo velkom pocte.

RE: Piata kolona
autor: Lukas Krivosik
e-mail: amilakvari@hotmail.com
pridané: 06-02-2004 19:58


No vynikajuce: "musime sa naucit pracovat v Unii pre spolocny prospech", to je myslienka hodna socialistu. A prave preto sa EU aj nakoniec rozpadne.

Mna predsa nikto nedonuti aby som uznal akesi europske "naddobro", kazdy sleduje svoj vlastny ciel, aj europsky maliari krajsich europskych zajtrajskov ich sleduju a veselo trestaju tych, ktori (ako Polsko) im stoja v ceste.

Aby sme si rozumeli, zakladny rozdiel je v tom, ci si myslime, ze cela spolocnost (v tomto pripade EU) by ako jeden muz mala nasledovat jeden uslachtili ciel, ako to chcu socialisti. Alebo by kazdemu malo byt umoznone, aby sledoval v zivote svoje vlastne ciele.

Zial, dnesna Europa sa ubera smerom k socializmu a pomaly ale iste sa meni na totalitny stat. Ja nechcem ziadne imperium, ja nepotrebujem zivit ziadnu europsku opachu, Slovensku aj Europe najlepsie prospeje ak bude jej obyvatelom proste dovolene sledovat svoje individualne ciele a naplnat svoju predstavu o stastnom slusnom zivote.

Tu nam ale Brusel hadze pod nohy polena a uzurpuje si stale viac moci. No co! Hlavne ze budeme mat jednotnu Europu.

Ked sa 1. januara 93 delilo Ceskoslovensko moji rodicia ten den prekliali. Ja preklinam den, kedy sa staneme sucastou toho totalitneho zvazku.

A ak sme piatou kolonou v ramci EU, nezostava mi nic ine len povedat, ze som nato hrdy. Znicenie takeho kolosu akym je EU je velkolepy ciel. A pre jeho naplnenie netreba dokonca pohnut ani len prstom.

Sebaznicenie je vprogramovane priamo v jej genoch. Otazka je len, ci nas zhnita eurototalitna konstrukcia pod svojimi sutinami nepochova.

RE: Piata kolona
autor: Zolo
pridané: 07-02-2004 3:34


Uspech kazdej krajiny zalezi na sudrznosti. Ze si to aj komunisti uvedomovali nic na tom nemeni. Zrejme tiez studovali dejiny.

Ti co sa neustale stazuju na EU tusim este v poriadnej krajine nezili, alebo taku nenavstivili. Preto ihned opustaju zemegulu s jej praktickymi problemami a ujdu do vysnenych ideologii, kde opozicia nema vstup.

Takzvane socialisticke a byrokraticke maniere EU vydrzime ak sa nam zlepsi zivot. Ak nie, tak ani Thatcherova nam nepomoze.

Je mozne, ze sebaznicenie je v genoch EU. Cim dalej tym sa viac podoba na USA a naopak. Ale pocas nasho zivota k tomu nedojde. A po smrti na tom nezalezi.

Konstruktivna kritika je zdrava vec. Ale kritizovat pred zacatim predstavenia je chore. Priprav sa na to, ze podla vzoru USA budu nekonstruktivni kritici nakopani do riti. Ako amici hutoria "love it or leave it!".

odpoved autora
autor: karpis juraj
e-mail: juka@eunie.sk
webstránka: http://www.eunie.sk
pridané: 07-02-2004 14:09


Mily Zolo,
neporovnaval som ECB s rajom na zemi.

porovnanie centralnych bank a ich inflovania penaznej ponuky za obdobie od jan.2002 do jula 2003 (do porovnani nezaradujem rast HDP, kedze si o boostovani HDPcka cerstvo natlacenymi papierikmi myslim svoje):

centralna banka, absolutny rozdiel v agregate M1 za obdobie 01/2002-07/2003 v miliardach, rast agregatu v percentualnom vyjadreni
FED, USD 99,8%
ECB, EUR 384,17%
NBS, SKK 218,15%

cenu pre navacsieho zbojnika za toto obdobie vyhrava teda ECB. uvedomujem si vsak obmedzenu vypovednu hodnotu tohto porovnania. USA totiz uz casy najvacsieho nafukovania penaznej ponuky maju za sebou a momentalne znu ovocie tejto politiky. prepad dolara zas na druhej strane stimuluje ostatne centralne banky inflovat o sto sesto, lebo klesajuci dolar perfektne zakryje ich huncutstva. najlepsie sa v tomto smere dari BOJ (bank of japan). ta novych penazi pustila do obehu tolko, ze takmer 30% pad USD sa na krizovom kurze YEN/USD prejavil minimalne.

co ma clanok spolocne s eurom?
asi tolko, ze spolocna mena umoznila ECB ochudobnovat nafukovanim penaznej ponuky 300 milonov ludi naraz. kym si v europe konkurovali viacere centralne banky, najvacsi zbojnik sa medzi nimi odhaloval omoc lehsie ako teraz, ked su na svete len 3 velki zbojnici. preto je podla mna celkom zaujimave vsimat si, co sa deje s peniazmi, ktore nam chcu nasi politici zaviest.

ked som nieco pokazil praviciarom je mi to luto. no zle svedomie z toho mat nebudem, kedze pisem len to, co si myslim, co je v mojom filozoficko-svetonazorovom systeme povazovane za spravnu vec.

"Priprav sa na to, ze podla vzoru USA budu nekonstruktivni kritici nakopani do riti."

co dodat. snad len to, ze to nie je ani tak davno, co sa "nekonstruktivni kritici" kopali do riti aj v tomto regione.

RE: odpoved autora
autor: Dewey
pridané: 07-02-2004 15:14


Pocas obdobia, na ktore sa odvolavas dochadzalo k postupnej nahrade EUra a narodnych mien. Pocas tohoto obdobia platili paralelne. Zvysoval sa pomer tranz. penazi v Eurach a znizoval sa objem tranzakcnych penazi v narodnych menach.
Aka bola metodika pri stanovovani tej delty?
Zdroj?

RE: odpoved autora
autor: karpis juraj
e-mail: juka@eunie.sk
webstránka: http://www.eunie.sk
pridané: 07-02-2004 16:19


po systeme pevnych kurzov sa 01/2002 euro pod dohladom ECB stalo oficialnou menou krajin EMU. 02/2002 prestali platit lokalne meny v hotovostnych transakciach(v bezhotovostnych sa od 1.1. pouzivalo vylucne euro), a dali sa zamenit uz len v banke, neskor uz len v centralnej banke.

absolutny rozdiel v agregate M1 za obdobie 01/2002-07/2003 = M1 07/2003- M1 01/2002

rast agregatu v percentualnom vyjadreni= ((absolutny rozdiel v agregate M1 za obdobie 01/2002-07/2003) / M1 01/2002)*100

zdroj podkladovych dat pre vypocty - MONTHLY BULLETIN ECB, FEDERAL RESERVE STATISTICAL RELEASE, MENOVY PREHLAD NBS

RE: odpoved autora
autor: Dewey
pridané: 07-02-2004 17:08


Sorry v rychlosti som prehliadol ze 7/2003 myslel som ze 2002...
Ale nech pocitam ako pocitam vychadza mi to na 10% ... tu mas tabulky
http://www.ecb.int/stats/mb/eastats.htm

RE: odpoved autora
autor: Dewey
pridané: 07-02-2004 17:09


cize 110%
RE: odpoved autora
autor: karpis juraj
e-mail: juka@eunie.sk
webstránka: http://www.eunie.sk
pridané: 08-02-2004 0:04


takze podrobnejsie.
Tvoj link ako moje zdroje sa zhoduju v udaji M1 07/2003=2553 miliard.
Tvoj link uvadza pri 01/2002 M1=2233 ja mam udaj M1 01/2002=2168miliard. kedze toto cislo mam v excelsheete z niektoreho starsieho bulletinu ECB, je pravdepodobne, ze statistici ECB minulost reevidovali. anyway s mojimi udajmi je ta zmena 17.7% a s Tvojimi 14.3% ,
10% mi nevychadza ani tak ani onak.

RE: odpoved autora
autor: Dewey
pridané: 09-02-2004 9:49


Ja som pisal o rocnom raste(ako sa to normalne robi), ktory sa pohyboval priblizne na urovni 10% pocas celeho tohoto obdobia(v tej rychlosti som si neuvedomil, ze som to neuviedol do spravneho kontextu.
Ale spat, mrzi ma, ze si nevies priznat chyby. Ty si pisal o 3XY %. Zaujimala ma preto metodologia, ci je to o pohyboch cistej "euro" masy(co by bolo udivujuce, ale este vysvetlitelne), alebo vratane narodnych mien. Zjavne v tomto pripade to druhe.
Keby si sa skor ako si tie nezmyselne cisla pustil do vetra zamyslel, tak by Ti muselo byt jasne co by 400% narast tranzakcnych penazi znamenal do dosledkov.
Miesto priznania si chyby si ma zacal chytat za percenta(v tomto pripad opravnene vzhladom na moju nedoslednost) a spochybnovat
metodiku ECB. Docerta, mas tam metodologiu(dolezite aj pre pochopenie toho cisla ako celku), zdroje, vsetko co patri k vecnej statistike. Porovnaj to s tym, co si mi ponukol. Bohapustu a nezmyselnu spekulaciu.
Nezobral si do uvahy ani jedno zo zakladnych
kriterii(teraz hovorim o poslednom prispevku), ktore v monetarnej politike ovlyvnuju potrebu narastu M1(napr. hospodarsky rast) a frajersky si vyniesol sudy. Miesto svojich interpretacii a podobnych spekulacii(ak sa s tym clovek dlhsiu dobu nestretava, zabuda) Ti radsej odporucim, aby si utekal do prveho knihkupectva a kupil si poriadnu knizku o menovej politike resp. hospodarskej politike.
A podobne by sa dala spochybnit vacsina anti EU fobijnych clankov na tej vasej stranke.
Nevadi mi kritika a nie nasilna a nezmyselna.

RE: odpoved autora
autor: karpis juraj
e-mail: juka@eunie.sk
webstránka: http://www.eunie.sk
pridané: 09-02-2004 14:51


prestavam Ti rozumiet.
"Ty si pisal o 3XY %"
kde?

k metodologii.
myslim ze som uviedol jasne, obdobie, agregat, metodiku vypoctu percentualneho rastu, zdroj.

jedinou chybou, ktoru vidim na mojej strane je , ze som si neskontroloval ako statistici ECB v poslednych vykazoch zreevidovali udaje o M1 za minule roky. ak Ta pomylilo prave to, tak sa ti ospravedlnujem.

"tak by Ti muselo byt jasne co by 400% narast tranzakcnych penazi znamenal do dosledkov."

neviem o akych 400% hovoris.

"Nezobral si do uvahy ani jedno zo zakladnych
kriterii(teraz hovorim o poslednom prispevku), ktore v monetarnej politike ovlyvnuju potrebu narastu M1(napr. hospodarsky rast)"

kedze to bol moj prispevok, uviedol som udaje, ktore ja povazujem za zaujimave. ak mas na to iny nazor, mozes si dat tu namahu a uviest tu aj udaje, ktore su dolezite podla Teba.
neviem preco by na rast HDP bolo treba viac penazi. ale to tu asi nevyriesime.

"Ti radsej odporucim, aby si utekal do prveho knihkupectva a kupil si poriadnu knizku o menovej politike resp. hospodarskej politike."
dik.
"A podobne by sa dala spochybnit vacsina anti EU fobijnych clankov na tej vasej stranke."
ak je to tak, tak sa nemame coho obavat.

RE: odpoved autora
autor: Dewey
pridané: 09-02-2004 15:43


“kde?”
TU - Nerob zo mna prosim blbca – este ze sa tie prispevky nedaju mazat
“centralna banka, absolutny rozdiel v agregate M1 za obdobie 01/2002-07/2003 v miliardach, rast agregatu v percentualnom vyjadreni
FED, USD 99,8%
ECB, EUR 384,17%
NBS, SKK 218,15%”

”myslim ze som uviedol jasne, obdobie, agregat, metodiku vypoctu percentualneho rastu, zdroj.”
Ja som hovoril o vztahu k tym – 384,17% - v prvom prispevku. Toto cislo je na prvy pohlad nezmysel. (zdroje boli z mojho hladiska nedostupne, tak som si musel najst svoje)

”neviem o akych 400% hovoris.”
Prepac…384,17%

”neviem preco by na rast HDP bolo treba viac penazi. ale to tu asi nevyriesime.”
Jednoducho. Koli deflacii. Kedysi tuto ulohu nahrazal “prirodzeny” prirastok drahych kovov v obehu.{nebol velky, lebo sa opotrebovavali, ale aj tak sa obcas v casoch objavu velkych nalezisk vyskytli problemy}

”ak je to tak, tak sa nemame coho obavat.”
To som nepovedal.

RE: odpoved autora
autor: karpis juraj
e-mail: juka@eunie.sk
webstránka: http://www.eunie.sk
pridané: 09-02-2004 18:15


ahaaaaa,
uz to mam:

centralna banka................, absolutny rozdiel v agregate M1 za obdobie 01/2002- 07/2003 v miliardach,.................... rast agregatu v percentualnom vyjadreni

FED,................... USD 99............,8%
ECB,................... EUR 384...........,17%
NBS,................... SKK 218...........,15%?



"Jednoducho. Koli deflacii."

deflacia nie je podla mojho ekonomickeho vzdelania zlo samo o sebe. v pocitacovom priemysle je "deflacia" uz niekolko desatroci.
peniaze su len mierka. ako napr. centimeter. viac penazi nezaruci viac produktov. menej penazi neznamena menej produktov.

RE: odpoved autora
autor: Dewey
pridané: 09-02-2004 19:08


Aha, zle som to pochopil.

"deflacia nie je podla mojho ekonomickeho vzdelania zlo samo o sebe."
Niektore teorie hovoria, ze v urcitych situaciach "zlom" su. Nechce sa mi to rozvadzat. Opat odkaz na literaturu. Bez ohladu na makroekonomiku, ked sa nad tym zamyslis, pochopis, ze tak ako inflacia okrada beznych pracujucich, ktory nemaju nastroj ako efektivne kazdorocne zvysovanie platu s urovnou inflacie, tak moze byt deflacia problemom pre firmy z opacnej strany, z hladiska uverovej politiky ..

"v pocitacovom priemysle je "deflacia" uz niekolko desatroci."
Nerozumiem.

"peniaze su len mierka. ako napr. centimeter. viac penazi nezaruci viac produktov. menej penazi neznamena menej produktov"
Predpokladam, ze hovoris o peniazoch v obehu. Ano a mne to vysvetlovat nemusis. Skus to ale vysvetlit kamosovi Miklosovi a Kanikovi, ked sa zacnu ohanat starnucou populaciou pri obhajobe dochodkovej reformy.

RE: odpoved autora
autor: Dewey
pridané: 09-02-2004 19:11


oprava...miesto "," malo byt "aj" - teda : aj napr. z hladiska uverovej politiky ...
RE: odpoved autora
autor: Dewey
pridané: 09-02-2004 19:40


Este jeden dodatok, zabudol som sa - aj ked to mohlo byt zrozumitelnejsie napisane - ospravedlnit. Zle som tie cisla pochopil.
Nebolo potrebnych vobec tolko slov.
Aspon sme si ich upresnili.

RE: Piata kolona
autor: Dewey
pridané: 07-02-2004 11:23


Ten nazor absolutne ignoruje realne vychodiska. Ak je politicka moc najdolezitejsim nastrojom na riesenie problemov, tak branit vzniku primeranych politickych mechanizmov v rovine vychodisk, ktore su zasadne a z pozicie narodnych statov ovlyvnitelne len minimalne, povazujem za pochabe.
Cely ten konzervativny odpor voci EU sa opiera skor o obavy o potlacenie vplyvu cirkevnych noriem. Pseudoargumenty, ktore sa vytahuju su len sprievodnym javom, nie vychodiskom o ktore by sa ten odpor opieral.

dewey
autor: R
webstránka: http://www.EUnie.sk
pridané: 07-02-2004 14:46


Opozicia voci EU ma uplne iny background ako uvadzas.
Ak neveris, pozri si www.EUnie.sk
Nabozenstvo s tym ma pramalo spolocne.

RE: dewey
autor: Dewey
pridané: 07-02-2004 15:01


Uz som mal moznost citat nejake clanky na tej sranke. Prepac, ale dopatrat sa k tak koncentrovanym nezmyslom chce velku namahy.
RE: dewey
autor: R
webstránka: http://www.EUnie.sk
pridané: 07-02-2004 15:06


V pohode :)
deweyho nezmysli
autor: Lukas Krivosik
e-mail: a@p.ls
pridané: 07-02-2004 16:29


Jadine nezmysli tu hlasas Ty, Dewey. Co ma udrziavanie cirkevnych zaujmov spolocne napr. s kritikou M. Thatcher voci EU? To ako anglikanska protestantka Thatcherova branila svojim odporom k EU nejake zaujmy katolickej cirkvi??? Sa uz preber zo svojho ruzoveho sna.
To mi pripomina dnesnu debatu s mojim starym otcom, ktory voli SDKU a povedal mi ze EU mi vadi, lebo som vraj nacionalista.
Pritom vobec nekritizujem Uniu z pozicii nacionalizmu, ale skor z pozicii individualizmu. EU najviac svojimi opatreniami poskodzuje nie narody ako celok, ale podnikatelov a jednotlivcov.
A Zolo, co sa Teba tyka, tak sa mylis a uplne zle chapes podstatu konzervativnej kritike Euro-soviet-unie. "Predstavenie" predsa bezi na Zapade uz pol storocia a navyse doverne poznam jeho obsah. A pani, uvidite tu vlnu euroodporu potom, ktora k nam pride za takych par rokov.

RE: deweyho nezmysli
autor: Lukas Krivosik
e-mail: a@p.ls
pridané: 07-02-2004 16:50


Inak Zolo, vies ako mi pripada cela debata s laviciarmi?

Predstav si ze v krcme sedia spolu laviciar a praviciar. Praviciar drzi nad zemou pohar piva a tvrdi, ze ked ho prestane drzat, padne na zem a rozbije sa.

Laviciar nesuhlasi! "Nie, nie, nie! Ked ten pohar prestanes drzat, tak vyleti smerom nahor, narastu mu kridla a on sa vznesie k vysinam!"

Nato, praviciar pusti pohar a on sa rozbije. "Co som ti hovoril?" Opyta sa svojho lavicoveho kolegu. Ten premysla, vezme do hrsti celu racionalisticku filozofiu a po chvili tvrdi, ze to, ze sa pohar rozbil raz este neznamena, ze sa rozbije znovu.

Vypita si teda dalsi pohar s pivom a pusti ho k zemi. Pohar sa... ake prekvapenie znovu rozbije. Laviciar teda zopakuje experiment este devatdesiatsedem krat a pohar sa po upusteni vzdy znovu rozbil.

Na devatdesiatyosmy krat sa sice pohar znovu rozbil ale laviciar zacne svojho pravicoveho kolegu presviedcat, ze "trochu predsa len vzlietol". Praviciar toho ma uz dost.

Po dalsich desiatich rozbitych poharoch uz v krcme ziadne nie su. "Musime zmenit krcmu a skusit to v inom pajzli", navrhuje laviciar, lebo sak fyzikalne zakony su vsade ine. Odidu teda bez zaplatenia, krcma skrachuje a laviciar svoj experiment pokracuje v inej krcme.

Po dalsich desiatich poharoch, ktore sa rozbili a ani nahodou sa nevzniesli k vysinam navrhuje laviciar zmenit tekutinu v pohari. Nefunguje to! Ani s Red Bullom to nefunguje lepsie a to v reklame este hovorili ze "dava kridla".

Potom ako laviciar porozbijal vsetky pohare v krcme je dlazka uz cela mokra a klzka, a ostatni chlapi uz zacinaju padat na hubu. Laviciar vstava od stola, chce im pomoct vstat, no sam sa posmykne a zlame si vazy. - Ono Boh ma vzdy posledne slovo, pomysli si praviciar.

RE: deweyho nezmysli
autor: Dewey
pridané: 07-02-2004 17:18


Nuz mne to skor pripada tak, ze ked nie je po ruke normalny argument, tak sa pouzije cokolvek - biblia, nedoktnutelna doktrina pochadzajuca od boha, kazania libertarianov...cokolvek - proste nespochybnitelne pravdy mimo dosah ludskej inteligencie. Aj vyfabrikovana a detinska "prihoda" sa moze hodit.
RE: deweyho nezmysli
autor: Zolo
pridané: 08-02-2004 17:08


Lukas, ak chces diskutovat s laviciarom tak si nejakeho najdi. Alebo diskutuj sukromne sam zo sebou.

Co sa tyka rastu obehu bankoviek Eur je najpravdepodobnejsie riesenie neideologicke. Ide o novu menu a hlada sa optimalne mnozstvo. Mozno ich povodne natlacili prilis malo. Dolar mal vyse dvesto rokov na optimalizaciu. I ked je problem s faktom, ze dolar sa pouziva vo velkej miere aj mimo USA.

Podla mna riesit vsetky domace a zahranicne problemy na ideologickom zaklade je chybne. Riesenie na zaklade diskusie s neexistujucimi vysnenymi oponentami a ich vysnenymi nazormy je prinajmensom chore.

RE: deweyho nezmysli
autor: Dewey
pridané: 07-02-2004 17:14


Tatcherovej prekaza lebo ekonomicke vzdelanie dosiahla v baste libertarianizmu.
Ale Vy ste tu niekolko krat omielali, ze nie este libertariani...ruky prec od nich...
Mimochodom ja osobne minimalne v kritike menovej politiky s niektorymi libertarianmi suhlasim. Ale to je asi vsetko.

RE: deweyho nezmysli
autor: Peter Botev
pridané: 08-02-2004 3:35


"EU najviac svojimi opatreniami poskodzuje nie narody ako celok, ale podnikatelov a jednotlivcov."

Ale predsa ak poskodzuje podnikatelov,poskodzuje aj narod,formou nizsich miezd......

RE: deweyho nezmysli
autor: Lukas Krivosik
e-mail: a@b.c
pridané: 09-02-2004 8:32


Jasne, suhlasim, ide len o to, ze nekritizujem EU z nacionalistickych hladisk, skor sa snazim na problem pozerat cez prizmu maleho cloveka.
Pokial ide o Deweyho, tak kazdu chvilu sa Ty zaskvies s kategorickym vyhlasenim, ktore absolutne nemas potvrdene. Vid. "nicaraguijski contras boli teroristi" alebo "priebezny system dochodkoveho zabezpecenia treba udrzat" a tak by sme mohli pokracovat.
Dalsi nezmysel:"Thatcherova ziskala ekonomicke vzdelanie v baste libertarianizmu...". No a Ty si ho ziskal v baste socializmu, o com to vypoveda??? Mozno preto hlasas co hlasas. Ostatne, uz niekolky krat som si vsimol, ze v suvislosti s nazormi, ktore sa daju oznacit ako klasicky liberalizmus pouzivas pojem "libertarian". Sam seba pritom povazujes za "liberala", hoci Tvoje nazory su tazka lavica. To je typicky priklad pre vyznamovy chaos v slovach, za ktory su zodpovedne iste samodestrukcne prejavy nasej civilizacie zname pod suhrnnym oznacenim "lavica".

RE: deweyho nezmysli
autor: Dewey
pridané: 10-02-2004 9:04


"nicaraguijski contras boli teroristi"
A co ine boli. Mimochodom vytrhol si to z kontextu , ktory bol adresovany Tebe na ktory si sa neunuval reagovat.

“alebo "priebezny system dochodkoveho zabezpecenia treba udrzat" a tak by sme mohli pokracovat.”
Nezavadzaj, argumentov na tuto temu a vecnych tu padlo niekoloko a ani jeden si nedokazal zatial reflekovat.

”Dalsi nezmysel:"Thatcherova ziskala ekonomicke vzdelanie v baste libertarianizmu...". “
Asi netusis, kde studovala Thatcherova, tak si to pohladaj na internete, mozno sa dozvies, kde skoncili aj dalsi jej “spoluziaci” a kde pachali svoje socialnoinzinierske experimenty.

“No a Ty si ho ziskal v baste socializmu, o com to vypoveda???”
Ako vies, kedy a kde som ukoncil svoje studium?

“Mozno preto hlasas co hlasas. Ostatne, uz niekolky krat som si vsimol, ze v suvislosti s nazormi, ktore sa daju oznacit ako klasicky liberalizmus pouzivas pojem "libertarian".”

Ako moze byt to iste nieco co sa lisi v cieloch a v aplikacii tych istych prostriedkov ale na zasadne ine vychodiska. Je to ako by si tvrdil, ze ten co ma zbran je zakonite policajt. Aj vrah je policajt lebo na svoje ciele pouziva ten isty prostriedok – zbran. {tu sa to uz asi inak ako abstrakciami neda}

“Sam seba pritom povazujes za "liberala", hoci Tvoje nazory su tazka lavica.”
Stale sa nevies zmierit, ze delenie na pravicu a lavicu je len jeden rozmer politickeho delenia. Zobud sa z tej rozpravky o cierno-bielom rozpravkovom svete, o boji dobra (pravice) voci zlu (lavici).

“To je typicky priklad pre vyznamovy chaos v slovach”
Nie typicky chaos vnasaju ludia, ktory nemaju tolko slusnosti aby sa skor ako zacnu kazat o liberalizme s liberalizmom zoznamili v celej sirke. Mimochodom, v USA ako koliske liberalizmu{Canade,Australii,Anglicku} je rozlisovanie medzi liberalom a libertarianom uplne bezne.

Prilis rychla ruka...
autor: PeterS
pridané: 09-02-2004 9:40


Za minuleho rezimu sa hlavne o roznych „aktivnych“ ale o to vymazanejsich szmakoch hovorilo: „iniciativny ... horsi ako triedny nepriatel“. Zvecsa ten aktivny szmak urobil aj slusnu karieru. Ked tak citam niektore tunajsie prispevky mam pocit, ako by som videl tu istu psychologiu „iniciativy“ za kazdu cenu, iba podanu inym slovnikom a proti inemu „triednemu nepriatelovi“. Aj v starom rezime by mali tieto osoby urcite velky uspech.
Pan prispievatel zjavne povedal iba „A“ o stave penaznej zasoby M1 a v svetom rozhoceni a zapale proti EU v tom vidi neskutocne prikorie akehosi hniezda socialistickych okradacov, ktore ihned iniciativne pustil do sveta.
Povedzme vsak nieco o pokrokovych sikovnikoch – komercnych bankach, teda „B“.
System totizto funguje tak, ze ECB, resp. kazdej centralnej banke je obecne fuk, kolko penazi vytlaci (teda ak prave nenaplna kasu), vytlaci ich zvecsa tolko, kolko potrebuju komercne banky pozicat. (CB riadi celkovu penaznu zasobu podla momentalnej situacie, raz je dobry prebytok penazi, raz nedostatok. Nedobry nedostatok v KB je napr. ked sa platia dane.)
CB teda co-to povytlaca (autora vzrusuje pocet vytlacenych papierikov), co vsak urobi s papierikmi komercna banka? Pozicia ich. Vsetky? Keby len vsetky, ale asi v malo vzrusujucom pomere od 1:0,1 az po 1:10 a v extremnych pripadach az 1:20. Pocujete dobre, komercna banka u niektorych druhoch vkladov je schopna pozicat bezne az 10-nasobok tohoto vkladu! Tato sranda sa odborne nazyva „multiplikovana expanzia bankovych penazi“. Expanziu treba vnimat ako pracu celkoveho bankoveho systemu. Pri poziciavani penazi zakupenych u CB moze platit pomer 1:0,1, pozicane peniaze sa dostanu do dalsieho obehu, kde uz mozu byt tieto vklady poziciavane v pomere 1:10. Pozrime si priklad opatrneho poziciavania v pomere 1:0,1 pri desiatich kolach. Nech si prva banka pozicia 1 mld. od CB za 6% a nech z tohoto vkladu pozicia 10%, cize 100 mil. za 10%. Ak sa pozicane peniaze dostanu do bezhotovostneho obehu skoncia povedzme u inej banky na 2% uroku, ta si ponecha 90% a 10% pozicia dalej... atd. Po 10 kolach a jednom roku (kvoli urokom per annum) vyzera situacia nasledovne: CB vytlacila 1 mld. papierikov, na ucet komercnej banky pripisala debet 1 mld. + 60 mil. urokov, cize penazna zasoba je 1,06 mld., bankam vznikli postupne vklady z pozicanych penazi na urovni 111.111.111. penazi plus pociatocna 1 mld. Z vkladov, ktore su dalej pozicane vsak chcu banky urok 10% takze aktiva bank su vyssie este o 11.111.111. Sucasne vyplatili na urokoch z vkladov 2.222.222 penazi, ktore ak boli iba pripisane na ucet len zvysuju celkovu penaznu zasobu. Suma sumarum, vdaka CELKOVEMU bankovemu systemu sa rozmnozila penazna zasoba z povodnej 1 mld. na 2.295.555.555 penazi.
Takze tak, a to este nehovorime o dalsich nastrojoch mnozenia CB, ci KB ako akcie, obligacie a pod. Celkom potom zasoba M4 (peniaze KB + fyzicka hotovost) moze vyzerat tak ako v GB, kde za poslednych 20 rokov M4 vzrastla oproti HNP na 200% HNP, zakial co fyzicke peniaze klesli zo 7,4 na 3,6%.
Nech je to akokolvek, povedzme ze sa nas priklad na konci roka vyrovna. Stat (CB) zarobi z tlacenia celkom slusnych 60 mil. minus naklady na tlac. Komercne banky skoncia s hrubou obchodnou marzou celkom bankoveho sektora na urovni 18% (pomer prijatych a vyplatenych urokov, aj s urokom platenym CB ako naklad) co znamena, ze ziskaju 11.111.111 penazi minus 2.222.222 vyplatenych urokov klientom. Celkom teda tento system (CB + KB) vyzera tak, ze don v januari vlezie 1 mld. penazi, tieto prebehnu cez klientov a na konci system ziada svoju povodnu mld. ale aj 60 mil. pre CB a 8.888.889 penazi od klientov celkovo ako uroky (rozdiel prijatych a vyplatenych urokov).
A to je kardinalna otazka, odkial sa tieto prachy vezmu? Len tychto par poziciavacich kol ziada od komercneho sektora 7% novych penazi. (A to sme skutocne ratali ten najminimalnejsi pomer rezerva/pozicka.)
Tato jednoducha zakladna financna technologia vyvolava niekolko zakladnych konzekvencii a aj neprijemnych otazok pre obhajcov „pravicovej“ hospodarskej politiky. Myslim ze keby ste si to chlapci trosku premysleli, svet by nebol taky cierno-biely.
Takze priama odpoved na prispevok je ta, ze ECB vytlaci presne tolko, kolko KB potrebuju. KB potrebuju tolko, kolko ekonomika a obyvatelia stihnu spotrebovat. Dnes uz su povinne rezervy dohadovane s KB individuakne a ak nejaka banka presvedci CB, ze kvoli velkosti a konkurencii potrebuje pomer rezervy 1:10 tak ho proste ma.CB dnes uz riadi celkovu penaznu zasobu zvecsa len cez urok, ked to pre ekonomiku treba, vytlaci viac. (Moze este pouzit tretiu vec, a to statne obligacie, stahuje peniaze z obehu tym, ze sa zadlzi. To je napr. jeden z pseudonazorov na dlh, zadlzenie statu znamena aj stiahnutie penazi. Malokto pri kritike dlhu statu vlastne vie, co skutocne CB robi.) Napr. v troch kolach zdrazovania u nas do roku 1998 sa vytlacilo 600 mld. novych penazi. Aby cely system fungoval, musi zjavne vytvarat peniaze aby mal system co najvyssi zisk. Tieto peniaze vsak chce z komercneho sektora. Aby sa rovnica vyrovnala, mame dve moznosti, bud ekonomika rastie, alebo rastie inflacia. Zvecsa sa pouziva kombinacia oboch. Opet teda drobna oprava, inflacia je zivotne nevyhnutna. Na priklade sme videli, ze system ziada 7% naspet. To znamena, ze pri raste SK ekonomiky na urovni 3% potrebujeme este 4% inflacie. Kedze inflacia je povedzme 10%, KB maju pomer rezerva/pozicka niekde na urovni pol na pol. Hruba obchodna marza komercneho bankoveho sektora (bez CB) stupne na peknych 25%
Druha vec je otazka „trvalo udrzatelneho rastu“, co skor znamena „trvalo udrzatelna spotreba“. Skutocne je otazkou, ci ludia budu stale zvysovat svoju spotrebu? 4 auta, dva domy, pet jedal, tri dovolenky?
Takze, doposial „lavicovy“ system aj v EU, pouzival na udrziavanie tohoto mechanizmu tak inflaciu, tak rast, tak zadlzovanie sa podnikov ale i socialnu pomoc! Transfer obrovskeho mnozstva penazi cez socialne davky v casoch krizy zatial vzdy vyrovnal stagnujucu spotrebu a bol dolezitym faktorom fungovania. Takze s tou cierno-bielou kritikou opatrne. (Pre doplnenie, nebezpecenstvo o ktorom hovorim, je to, ze akonahle sa znizi spotreba, ludia zacnu vyberat vklady, ktore su vsak v pomere 1:10 pozicane cize neexistuju a v momente zlahnu najprv banky a neskor cela ekonomika. Banky su v podstate trpeni prizivnici – islam i katolicizmus zakazuje poziciavanie na urok, lebo si uvedomuju, ze to nuti pytat peniaze, ktore neexistuju. V minulosti, pri kryti zlatom a jeho konstatnom objeme, skutocne bolo potrebne niekomu to zlato zobrat, aby sa urok dal zaplatit.)
Dalo by sa povedat, ze v pripade ak by si doleziti hraci udrziavali skromne potreby, tento system by bol ako tak udrzatelny, ako sme to nakoniec videli v minulych desatrociach.
Nech uz je pricina akakolvek (v podstate pomaly rast ekonomiky zapricineny strukturalnou krizou a pokles hladiny zisku), k slovu sa dostal neo-liberalizmus a jeho „financna paka“. Vlekla ekonomicka kriza vratila cez neo-liberalizmus moc spet frakciam vlastnikov a financiam obecne. Vlastnici su zvecsa oddeleni od riadenia, institucializovanyi su akurat cez financny sektor, preto sa riadenie presunulo na financne institucie a financie obecne a ten pozna iba jeden nastroj riadenia – zisk, resp. financnu paku. Financnemu sektoru uz nestacil rizikovy pomer rezervy voci vkladom pre tvorbu zisku, ktory bol nedostatocny. Svoj rast vidi v urychlovani celeho kolotoca. A ten je zalozeny na rychlej kapitalizacii investicii a naslednych vkladoch, respektive vysokej ziskovosti investicii. Vedlajsim dosledkom je tlak na rast ekonomiky ale o ten v podstate vobec nejde. Proste a jednoducho, zakladom je co najrychlesi a najvecsi prevod zisku na financie, to znamena:
- ziadne zbytocne dlhodobe investicie, investicie co najstihlejsie – ziadne investicie do socialnej oblasti, pracovnikov, ekologie, outsourcing
- rychle vyberanie zisku – teda okamzita navratnost
- nizka kapitalova narocnost vyroby – teda zvysovanie produktivity, technologie
- premenenie vsetkych nepenaznych vztahov na penazne – zdravotnictvo skolstvo, susedske sluzby a pod.
- ziadne dane – nepodporovat ziadne spolocenske investicie, znizuju konecny zisk
- otvorenie vsetkych trhov pohybu kapitalu – „slobodny obchod“
- prienik penazi do vsetkych oblasti, zmena vymennych vztahov na penazno-penazne
- nove manazerske styly, pracovny trh s pracovnikmi na jedno pouzitie ci na lizing...
A pod. nechce sa mi to teraz rozoberat, len chcem na ilustraciu uviest, ze vami tu obhajovana „sikovnost“ a „spravodlivost“ „ludi prace a cinu“ ma uplne prozaicku pricinu. Ziadny spravodlivejsi svet „kazdemu podla podnikavych zasluh“ ale jednoducha mechanicka pricina vyplyvajuca z vyvoja systemu. Ak chcu vlastnici zastavit svoje „chudobnenie“, musia ich peniaze prinasat co najviac dalsich penazi a teda financny sektor (ubity v 30 a 70 tych rokoch) expandovat tak musi zvysovat objem a rychlost toku penazi, teda tych virtualnych. A sucasne musi tuto rychlost cez spotrebu udrziavat. Kazda splatena pozicka je pre banku tragediou, pretoze vlastne znizuje jej aktiva...
Samozrejme s tym su spojene iste pozitivne efekty ako technologie, produktivita ci nove manazerske styly. V podstate je to blazinec, pretoze v konecnom dosledku ide o chimeru. Honba za ziskom nutne vedie k devalvacii hodnot a aj k devalvacii zisku. Drobny investor sa musi poriadne obracat, aby tych par drobnych prehadzoval z podniku do podniku (vid. bohaty Bill, pred par rokmi mal skoro 100 mld., dnes ma okolo 40 mld. vezmite si, ze mate dnes 100 tisic a zajtra 40 tisic, slusny rozdiel) a udrzal nejaku mieru zhodnotenia. A do toho zub 10% inflacie. Najlepsie skusit nejaku ropnu vezu, to je zatial celkom dobra investicia. Neoliberalizmus len predlzuje vleklu krizu ekonomiky za jej hranice.
Este styri drobne poznamky.
1. Doprajte EU cas na rozvoj, neoliberalny smer sa urcite prejavi. Za kazdu cenu chcete byt strasne mudri, kuknete do US a zacnete hned pindat na EU. Ide nakoniec o spolok uhlia a zeleza s tazkou „socialistickou“ mechanizaciou a vystavbou. Neoliberalizmus vznikol na pozadi technologickych zmien a miluje pruzne investicie. Pockajte az v EU vyrastie generacia financnych zralokov, ktora prestahuje doly uhlobaronom do Afriky a donuti niekoho robit za dva dolare na den (alebo aj na Slovensko).
2. To ze uz EU zacala so svojim switchovanim rezerv z dolara na euro, to vam tiez nevonia. Tak co potom chcete? Oportunizmus za kazdu cenu? Ved jednym z lejtmotivov tazenia do Iraku bolo aj to, ze Saddam switchol predaj ropy z fiat-dolarov na euro. A toto sa zacalo sirit ako mor. EU, Rusko, Iran, S.Korea, Venezuela, staty OPEC, vo vstekych tychto statoch zacali centralne banky menit rezervy z dolarov na euro, pretoze ropa sa zacala predavat za euro. To v US zamrzol usmev na tvari. Predsa to znizuje aktiva US bank a FED a znizuje prilev investicii!!! Fiat-dolare (poukazky) sa pouzivaju na nakup ropy, tie nakupujuci nakupi za dolare a zaplati nimi ropu. Sejk si tieto fiat dolare moze vymenit spet za nejaku hodnotu. A tou je – o presibane US, bud akcie US podnikov, alebo US nehnutelnosti alebo vymenne ucty. Krasny system ako US prichadzaju k investiciam. Proste sejk MUSI investovat v US alebo musi dat peniaze spet do US banky, inak ma v rukach bezcenne poukazky – fiat-dolare. A keby nahodou nie, ako zlocinny Saddam, tak pomozu delove clny. Este je moznost napr. Japonska, kde mu US nechceli po vojne vobec priznat moznost dovozu ropy a petrochemickej vyroby. Dnes je to kompromisne. 90% ropy musi Japonsko doviest cez US firmy. Odhad poklesu US ekonomiky, ak by OPEC switchol dolare na euro tak, ako chcel (1/3) sa pohyboval na urovni 40%. Tot US ekonomicky zazrak, dielo pracovitych ruk, podnikoavej mysle a odvahy. Keby tam netiekli prachy pod hlavnami delovych clnov, tak by ste teraz spievali ody na EU, aka je to uzasna ekonomika. (Predpokladom je, ze do 10 rokov sa EU spameta z tovarovej vyroby pre US, prejde na neoliberalne maniere a stare socialisticke maniere budu ta-tam. Otazkou je, ci to nebude, tentokrat uz otvoreny konflikt medzi EU a US. Aby som sa vyvaroval cierno-bieleho videnia, musim poznamenat, ze tuto tovarovu vyrobu ma EU z US ako pomoc po vojne co je ocenitelne, EU si v tom mechanizacnom nadseni dlho hovela, vykaslala sa na technologie, ako US a dnes sa snazi dohnat zameskane. Aj ked je to asi opravnene pre vas smiesne, pretoze stara lavica sa snazi navliect si pol kabata lavicoveho a socialneho a pol kabata financneho zraloka. Do toho im nadava nova lavica – to su ti, co ich vidiet ako rozbijaju McDonaldy a obvinuje starych dedkov, ze v 60-70 rokoch rozbijali tiez a dnes stratili svoju revolucnu lavicovu iskru. Dnes uz dedkovia-vytrznici ako Jozka Fischer sa vsak nechcu asi vyfarbit ako bezcharakterni prezliekaci socialistickeho kabata na kapitalisticky (ako US hippies-yupies) a tieto svoje lavicove dietky zatial este nerozprasili nejakou tou strelbou ako na US univerzite. Zatial.)
Po ropnej krize v 70 rokoch sa po zvyseni cien a ziskov z ropy mohli US banky oprcat z penazi co tam sejkovia museli navlacit. Len saudi tam rocne lifrovali 700 mld. Preto vznikli tie skvele napady s pozickami juhoamerickym statom. Absolutne sa im to vypomstilo. (Inak pre prehlad: zo 6.000 (az 8.000 mld.) kolujucich penazi vo svetovej ekonomike je 1,5 trilionov nezakonnych, z toho 500 mld. su narkopeniaze (doslova, kazda US bankovka dnes ma na sebe mikroskopicke ciastocky kokainu). 200 mld. drog konci v US co je 1/3 importu. Okrem toho okolo 4.000 mld. penazi caka v bankach a roznych fondoch na svoje ocistenie.)
3. Absolutne zabudate na skryty system distribucie sanci a rizik. Napr. ak si obyvatelstvo zvoli, ze chce riesit distribuciu rizika nedostatku pri nudzi, napr. nezamestanost, tym, ze distribuuje toto riziko na vsetkych a pouzije pri tom stat, tak preco nie? Tak sme sa rozhodli a ja s tym suhlasim. Platim positenie do fondu zamestnanosti, cize suhlasim s touto distribuciou. Pre mna ide o socialnu hodnotu. Ked vy nesuhlasite s touto hodnotou, tak si zalozte spolocnost, kde to nebude. Naco silou mocou ostatnych presviedcat o inom, nakoniec ked aj tak v konecnom dosledku ide len o zvysenie zisku v systeme?
Dtto zdravotnictvo a skolstvo, ja suhlasim s distribuciou podobnych sanci na zaklade vzdelania a som za bezplatne skolstvo. Co je na tom zle, ak si i nemajetni mozu nieco vystudovat a ja im tu sancu zaplatim? Ako sa bez vzdelania vyhrabu zo svojej chudoby? To tie prachy si radsej necham a pojdem do bordelu? Osobne nie som taky chrapun, ze mi bude chybat par korun, aby sa nejake decko naucilo pisat a citat, alebo mu vyliecili rakovinu. Francuzska revolucia odstranila stat postaveny na nerovnom zaklade panovnka + cirkev versus poddani a zalozila tradiciu „bratstva“ ako vlady samym sebe. A v tomto bratstve by rozhodne nemali prevladat ekonomicke zaujmy financnej paky (podobne dogmaticke nabozenstvo v institucii hladajucej poznanie – skole, ako si myslim, ze by podla greckych tradicii skola mala fungovat. Ved je to trosku smiesne, tam kde sa ma hladat poznanie, ucit, ze poznanie je uz „raz a navzdy zapisane“ dokonca tak, ze pisuci videl do sna postavy, ktora zila par sto rokov pred nim alebo pisuci pisal o udalosti kde nikto nebol, a tento mechanizmus sa vedecky nevysvetli. Alebo ze by bolo mozne teraz na hodinach „vychovy“ kriticky skumat vysledky hlasovania nicejskeho koncilu v roku 325, kde si dal cisar Konstantin odhlasovat podobu noveho nabozenstva v pomere hlasov 162 ku 159? )
4. Asi vam uniklo, ze obdobou socialnych transferov v US su rucenia statu za poskytnute uvery na spotrebu. Kedze spotreba domacnosti v US tvori 70% celkovej spotreby a tato je drzana kreditmi a ziadna vlada neriskne znizenie spotreby, US vlada podporuje banky v poziciavani na spotrebu tym, ze prebera zaruky za uver. Z dani.

Takze, to co vy tu vidite cierno-bielo, rozhodne nie je cierno-biele, ekonomika ma svoje pravidla a tie budu v tych ci onych odtienkoch priblizne podobne. Vypichnut par veci je zbytocne ucelove. Mozno to vynesie nejake to potlapkanie po pleci od ideologickych kamaratov, ale v istom veku a istych skusenostiach vam uz tato horlivost bude smiesna. Tiez som sa hadal so svojim otcom o vseliecitelnosti vlastnej poctivej slobodnej iniciativy. Dnes vidim, ze svet je o nieco zlozitejsi a kazda ideologicka neprijatelnost ma svoju historiu i pevne miesto. Jej vytrhnutie este neznamena, ze system bude fungovat lepsie. Preto by nebolo od veci zostat trosku chladnejsim a pozriet sa na systemy z odstupu. Potom sa zivot pochopi nie ako zlodejina lavice ale ako tvorba mozneho, ci loz nemozneho.

Osobne, ja mam vieru, ze EU tuto morovu ranu neoliberalzimu v pohode zvladne, na rozdiel od znacnej casti sveta. Tak ako u nas na Slovensku, tak i v EU coskoro novi financni zraloci pozeru starych korporatnych kapitanov priemyslu a bude zadelano. Trosku sa povysmievame, trosku si zakopeme do mrtvol, pokecame o smetisti dejin a niekoho to mozno vynesie medzi nich.

(Nasiel som vam par podrobnosti o tom ako otcovia-zakladatelia US ziadali anglickeho krala o to, aby sa stal panovnikom nad US, skoncilo to tak na pol ceste - nejake slusne prachy vyberane ako dane chodia z US kralovskemu dvoru stale pod ruskou akejsi 300 rocnej pozicky. Zaujimave, ale malo cierno-biele, ten svet je nejaky sakra zlozity, tazko ho vtesnat do ideologickych skatuliek. Dnes by to uz bolo off-topic, takze niekedy nabuduce.)

RE: Prilis rychla ruka...
autor: Dewey
pridané: 09-02-2004 10:14


Vela si toho popisal, k niecomu mam vyhrady, ale s mnohym suhlasim.(nemam cas to deailne precitat a este sa popritom zamyslat). Ale ten uvod bol vystizny.(Szm-aci) Uz mnohokrat som tu formuloval nieco podobne, umiernenejsie, ale toto bolo absolutne vystiznejsie.
RE: Prilis rychla ruka...
autor: PeterS
e-mail: peter.seth@post.sk
pridané: 09-02-2004 10:41


Popisal som vela, ale tazko vtesnat to najdolezitejsie info do jednej vety. Iste, odvaha sa ceni, ale ak si niekto trufa posudzovat financie, o com sa popisali stovky knih a stale plati Marxova teza, ze ide stale o POLITICKU ekonomiu (pisanu z pohladu toho komu vyhovuje), je dobre mat nejake to info.
Akurat minuly tyzden som si cital novy zakon o DPH, kde sa v paragrafe 20 nejakej hlavy pise o tom, ze naklady pri nedanovom plneni treba sledovat a vratit DPH z tychto nakladov v pomere podla plnenia. Je to tam priserna vetna konstrukcia, ako nakoniec vsetky ekonomicke zakony, ale ide o to, ze ak v pripade ze podnik pozicia peniaze a ma urok, tak si musi odsledovat naklady spojene s touto cinnostou a DPH za tieto naklady, ak ju zapocitaval, musi vratit. Cize napr. spocitate, ze niekto sedi v kancelarii, ta ma najom, vykuruje sa, potom autom odvezie peniaze a pod. a DPH z tychto nakladov treba vratit (alebo koeficientom z rezie). Je to standardna danova pakaren, ale ine je dolezite.
Nasa neoliberalna ikona asi vobec netusi, ako ta neoliberalna ekonomika vlastne funguje, pre US podniky je tazke sa financovat a dost casto pouzivaju pozicky na dalsie ulozky, ci si poziciavaju medzi sebou. A tu na SK v obdobi burlivej transformacie zlodejskeho centralne planovaneho statu do neoliberalnej ekonomiky je tato cinnost v podstate sankcionovana znizenim odpoctu DPH. Proste sa poziciavat vobec neoplati, naklady na poziciavanie sa zvysuju o 19%.
Pravdu povediac, z textov zakonov a opatreni – teda konkretnych pravidiel a nie kecov v televizii je absolutne nejasne, ake ma vlastne Ikona ciele. V podstate len stale sanuje rozpocet, uz druhy rok.

RE: Prilis rychla ruka...
autor: Dewey
pridané: 09-02-2004 20:03


Ak je to naozaj tak, tak je to pekna pakaren.
{nechceli nahodou zjednodusit danovy system?}

RE: Prilis rychla ruka...
autor: karpis juraj
e-mail: juka@eunie.sk
webstránka: http://www.eunie.sk
pridané: 09-02-2004 14:53



RE: Prilis rychla ruka...
autor: PeterS
e-mail: peter.seth@post.sk
pridané: 09-02-2004 15:39


Uprimne dakujem za otvorenu reakciu, mnohe mi to vratilo spet do pamete a priucilo. Asi ste aj vyjadril jadro pudla (vsetko ostatne je viac menej bez diskusie alebo nepodstatne): ako zrealnit monetarnu politiku?
Vy tvrdite:
„neviem preco by toto mala byt neprijemna otazka pre chlapcov obhajujucich pravicovu hospodarsku politiku. keby boli pravicovy chlapci pri moci tak zrusia kartel CB-KB, privatizuju menu a zrusia zakony o zakonnom platidle (legal tender laws). trhove prostredie by upravilo pomer pozicky/ realne uspory na uveritelnejsiu (nizsiu) uroven. pricom naklady na dlhovu sluzbu by boli hradene z realnych vynosov kapitalu.“
Neprijemna otazka je to pre tych co sa napr. vidia vo FEDe, kde je clenom niekolko stoviek KB, ale dominuje v nom 10 bank co je nakoniec 6 ludi/financnych rodin. (Sucasne sa im podarilo slusne vysmyknut z pod kontroly parlamentu.)
Vy ste asi, ak som to spravne pochopil, za (ten povodne mysleny) system bank slobodne vydavajucich vlastne meny resp. potvrdenia za ulozky vkladov. Vidim v tom vsak jeden problem, teda nie je to moj objav, kritika smeruje k tomu, ze banky budu mat rozne transakcne naklady a casom sa bude system snazit tieto naklady znizit a nasmeruje sa prave k tej nechcenej jednotnej mene. Pripadne vznikne nejaky bankovy Globtel a Eurotel, ktore sa v tichosti dohodnu. Ani dnes pri zdruzeniach typu Bilderberg group, CRF, Round table a pod. nie je problem sa dohodnut o sferach vplyvu.
(PS. nemam cas casto reagovat, tak som si dovolil svoju reakciu viacej okorenit. A to hlasovanie za Konstantina, ...je dobre zostat v strehu, na mnoho mainstreamom prijimanych faktov je mozne najst niekolko serioznych tvrdeni, ktore ten fakt spochybnuju. Pasteur tiez odvolal na smrtelnej posteli svoje objavy, vymyslel to vlastne jeho kolega a ten isiel este hlbsie nez boli mikrozvieratka. Myslite, ze by farmaceuticke firmy boli rady, keby sme si pripustili, ze priciny chorob su este niekde hlbsie? Nase civilizacne vedomie je z velkej casti milosrdnou lzou. Mnohym pomaha ale pri serioznejsej diskusii prekaza.)

RE: Prilis rychla ruka...
autor: karpis juraj
e-mail: juka@eunie.sk
webstránka: http://www.eunie.sk
pridané: 09-02-2004 18:16


Vasa reakcia ma potesila. tolko pochopenia sa mi casto nedostava :)

samozrejme ze si uvedomujem , ze moja predstava o rieseni je momentalne nepriechodna. kto kontroluje menu ma obrovsku moc nad zivotmi ludi a zaroven mesec bez dna. preto ta doslova zbozna ucta k hlave FEDu (mimochodom je to byvaly liberal, ktory sa este v 80. rokoch vyjadroval na adresu centralnych bank dost hanlivo). okolo fedu je taktiez vela skupin ktorym momentalny stav naplno vyhovuje a snazia sa ho za kazdu cenu zachovat. preto FEDu pomahaju osto sesto (napr. operacie J.P.Morgan Chase na trhu zlatych derivatov- koho to zaujima vid. www.gata.org)
napriek tomu si myslim, ze velka kriza dolara je za dverami a sucasny stav je fedom neudrzatelny.

moje navrh ste pochopili spravne.

myslim, ze zrusenie centralnej banky by viedlo k navratu ku komoditnym peniazom - konkretne zlatu. slobodne bankovnictvo (take nieco uspesne fungovalo v skotsku v 18. a prvej polovici 19. storocia az kym im to nezrusila bank of england) by bolo zalozene na konkurencii bank, ktore by emitovali zalozne listy na vlozenu komoditu-bankovky. konkurencia emitentov by zarucila, ze ziadna z bank by si nedovolila natlacit extremne viac bankoviek ako by mala zlata v trezoroch. ak by to skusila- okamzite by sa to prejavilo na kurze jej bankoviek oproti bankovkam konzervativnych bank a zaroven by konkurencne banky rady tuto situaciu vyuzili na znicenie tejto banky tym, ze by neposlusnu banku poziadali o preplatenie premnozenych bankoviek v zlate.

preco si myslim ze nie je nutne obavat sa kartelov
1. kedze budu komoditne peniaze, nemusim pouzivat bankovky ziadnej z bank na platenie. som preto do urcitej miery nezavisly od dohod megahracov v bankovnictve a ak sa mi na bankovom systemem nieco nezda mozem ho obist (co dnes nie je mozne)
2. ak mam pocit, ze existuje kartel, ktory ma neumerne zisky mozem si zalozit vlastnu banku a profitovat tak z existencie kartelu a vysokej profit margin na trhu.
3. kartely vacsinou nevydrzia dlho, snaha o zisk (podrazenim kartelu) je vacsia ako manazerske priatelstva
4. v samotnom skotsku casom pocet bank narastal
5. aj najhorsi scenar (jedina megabanka) je lepsi nez sucasnost (nicim nekontrolovatelna schopnost CB nafukovat ponuku penazi, ktore musia pouzivat vsetci)

RE: Prilis rychla ruka...
autor: Dewey
pridané: 09-02-2004 19:52


Naozaj je to fiktivna predstava, bez urazky, ale naivna ako realny socializmus sam. Vymanme banky a peniaze z pod politickej kontroly a jednotlivci ich ovladajuci nas budu zahrnat svojim dobrodenim. Budu si - neefektivne - konkurovat, zivot sa stane pre nas jednoduchsim, ked bude mat kazda banka vlastnu tlaciarnicku. Obmedzena racionalita nas vsetkych nie je prakazka. Aj BMG bol len dosledok existencie statu, nebyt statu...ziadne BMG by nebolo.
A potom sprivatizujme cesty, jazera, lesy, vodu{co sa uz ciastocne deje} a samozrejme vzduch....Aj zakony sprivatizujme, ked si budu konkurovat navzajom rozny legislativci
zavladne poriadok a ked zakonom nebudeme verit, tak ich nebudeme respektovat {To Vas pani libertariani este nenapadlo? Mal som by asi radsej ticho}
a bude nam fasa, trh vsetko vyriesi, aj koncentraciu ekonomickej moci, aj obmedzenu racionalitu, aj limity prirodneho prostredia, aj zladenie kultu zisku s jedinecnostou kazdej individuality...no proste raj na zemi, kam sa hrabe vizia beztriednej spolocnosti...

RE: Prilis rychla ruka...
autor: Dewey
pridané: 09-02-2004 19:59


FED v porovnani s ostatnymi instituciami stratil kontrolu nad trhom. Derivaty sem, derivaty tam, tlaciarnicka virtualnych penazi nabera na obratkach. A v oblasti investicii sa produktivne investovanie nahradza odcerpavajucim. Kapital sa hromadi. Zhodnocovat je ho tazsie a tazsie. V zalohe caka taky objem vyssich penaznych mas...prinajhorsom bublina praskne...ale kto na to doplati? Ludia, ktori disponuju popri obrovskej sume kvazi penazi aj znacnou velkostou hmotneho majetku? Nie. Ludia s par za cely zivot nasporenymi korunami na ucte, ludia, ktory vrazali investicie do dochodkovych fondov, akcii ...
s CB alebo NB?
autor: PeterS
e-mail: peter.seth@post.sk
pridané: 10-02-2004 14:31


Myslim, ze z predosleho vyplyva, ze sme sa dostali k teme, nad ktorou si lamu hlavu onakvejsie zastupy. Akosi nam to vykrystalizovalo do temy: „monetarna politika s CB (centralna banka), alebo s NB (nezavisle banky)“. Problem sa vsak asi skor bude tocit okolo zakladnejsej otazky: „Je mozne najst platidlo, resp. efektivny vymenny system, v ktorom sa bezpodmienecne udrzi hodnota, ktoru chcem uchovat?“
Keby som vedel, asi by som si uzival niekde inde...
K NB:
Karpis: „samozrejme ze si uvedomujem , ze moja predstava o rieseni je momentalne nepriechodna. kto kontroluje menu ma obrovsku moc nad zivotmi ludi a zaroven mesec bez dna. preto ta doslova zbozna ucta k hlave FEDu“
FED je specifickym vynalezom niekde medzi CB a NB, de jure je FED zavisly – kongres moze kedykolvek odkupit jeho akcie za pociatocnu hodnotu, de facto je nezavisly – cez statnu pokladnu vydava peniaze, ktore predava vlade, zatial sa ho nepodarilo skontrolovat. (jedine – existuje par prezidentskych direktiv, ze v pripade nejakeho emergency stavu FED preberie FEMA – v poslednej dobe USaci radi balansuju so vselijakymi farebnymi levelmi, pravdepodobne niektore direktivy boli aj vykonane (FEMA prebera kontrolu nad vsetkym v krajine, jedno v cich rukach to je – voda, lietadla, zeleznice, auta, peniaze, zasoby, internacia osob... nakoniec ako u nas, tiez je mozne, ze v pripade potreby si armada moze vziat vasu Skodu 120, ci Jawu 350))
De jure je to zdruzenie/akciovka slobodnych NB (KB), de facto je to zoskupenie 10-12 najmocnejsich: Rothschild Bank of London, Warburg Bank of Hamburg, Rothschild Bank of Berlin, Lehman Brothers of New York, Lazard Brothers of Paris, Kuhn Loeb Bank of New York, Israel Moses Seif Banks of Italy, Goldman, Sachs of New York, Warburg Bank of Amsterdam, Chase Manhattan Bank of New York, First National Bank of New York, James Stillman, National City Bank, New York, s tym, ze cela siet naslednych vlastnicko-vlastnickych vztahov konci niekde u Warburgovcov.
Z vyctu vyssie uvedenych akcionarov je jasne, ze mate plnu pravdu, ze vasa predstava je nepriechodna. Pri dnesnych Patriot Actoch vas ani nemusi nahodne zrazit auto, zmiznete uplne legalne.

Karpis: „zrusenie centralnej banky by viedlo k navratu ku komoditnym peniazom - konkretne zlatu“
Problemom je existencia cierneho zlata. Napr. 60.000 ton !!! zlata nakradnuteho Japoncami zostalo na Filipinach. Ulohou prezidenta Marcosa, neskor znameho ako diktator Marcos, bolo toto zlato previest do ruk bankam okolo CRF... nejako ho oslepilo az nakoniec skoncil s bilagom kruteho diktatora niekde v exile. Na Filipinach to zlato uz nie je...
Dtto svajciarske banky a nemecke zlato, kvanta ruskeho zlata ktore skoncilo za komunistov nevedno kde (akysi krymsky tajomnik UV mal v 70-tych doma 2 tony zlata), cierna tazba a pod.
Ako to ustrazit?

Karpis: „preco si myslim ze nie je nutne obavat sa kartelov...“
Tie body 1 – 4 by chcelo vysvetlit. Zakladnou otazkou je, ci bude mozne robit s akymkolvek platidlom financne operacie, ktore porusia jeho hodnotovy vztah ku krytiu.
Okrem toho neverim, ze by velki hraci nenasli sposob ako prevalcovat cokolvek (ustava sa zvecsa neporusi, ked to hrozi, tak sa zmeni...). Vezmime si len znamy hedge fund LTCM, CB a zamestnancom v niektorych KB je zakazane sa zucastnovat tychto podnikov: Merrill Lynch a vsetcia jej executives (123 osob) investovali 22 mil. USD, len chairman David Komansky sam dal 800.000. Dalej Chase, Morgan, Lehman, Bear Stearns, Salomon, Union Bank of Switzerland, Dresdner Bank, Chinatrust, Bank of China, Warburg, Dillon Read, CSFB atd. Nakoniec sanovali stratu 4 mld. A prave frcali s kratkymi poziciami na zlate... (Aj ked myslim, ze vtom bola nejaka ta vyssia politika, viacmenej to bol jeden z utokov na buduce Euro, predtym sa podarilo Sorosovi dostat GB prec od ECU, naopak Moore Capital Investment (a europski financnici v pozadi) sa zase na vznikajucom EURO slusne napakoval, v podstate asi Moore odpichol dnesnu slusnu karieru EURO.)
Ake obchody budu so zlatom, ci sekmi mozne robit?

Dewey: „FED v porovnani s ostatnymi instituciami stratil kontrolu nad trhom. Derivaty sem, derivaty tam, tlaciarnicka virtualnych penazi nabera na obratkach... a nasl.“
Vyssie uvedenym suhlasim s problemom virtualnych penazi, akurat, ze nikto nestratil kontrolu, FED je podnikatelsky subjekt a financie to je biznis a komodita sam o sebe. Zasoba prachov – to je ako ked mate v sklade rychlo sa kaziace potraviny a musite z toho spravit co najviac kolacov... Nejake to znehodnotenie je vlastne odpis v ramci normy.

Dewey: „Vymanme banky a peniaze z pod politickej kontroly a jednotlivci ich ovladajuci nas budu zahrnat svojim dobrodenim.“
V zmysle prispevku plati asi jeho negacia... ale ani kartel CB-KB nie je dobrodenim.

Cize, mne sa nepozdava ani kartel CB-KB, ani slobodny trh NB. Nemam riesenie.

RE: s CB alebo NB?
autor: Dewey
pridané: 10-02-2004 15:38


Nemam dost informacii na to, aby som mohol robit kategoricke zavery ohladom FEDu.{Musim dostudovat} Podla toho co viem, tam FED plni ulohu CB. Vedenie FEDu je navrhovane prezidentom a schalovane senatom. Penazna masa ktorou disponuje je realtivne mala v porovnani so vsetkymi ostatnymi subjektami dokopy na trhu(dokonca aj vo vztahu k niektorym jednotlivym subjektom) a z toho vyplivaju aj moznosti monetarnej politiky.
RE: s CB alebo NB?
autor: PeterS
e-mail: peter.seth@post.sk
pridané: 10-02-2004 16:38


Skuste napr. Thomas D. Schauf v google alebo aj tu je jeho clanok The Enemy From Within II (alebo aj ako The Federal Reserve is PRIVATELY OWNED alebo aj ako Fed up!): http://www.worldnewsstand.net/book/enemywithin/contents.htm
(tato kopia obsahuje aj referencie na str.14, ine verzie stranok ich nemaju)
Priamo FED:
http://www.federalreserve.gov/default.htm
A potom trosku z konspiracnej stranky:
http://theunjustmedia.com/United_states_of_america_history.htm (a odkazy na stranke)

Pre "zabavu" skuste priamo http://theunjustmedia.com/

RE: s CB alebo NB?
autor: Dewey
pridané: 10-02-2004 18:23


Zacal som asi z nespravneho konca..."konspiracnou strankou"...ta potvrdila +- moje zavery, ale skusim aj tie ostatne, v kazdom pripade vdaka.
RE: s CB alebo NB?
autor: Off topic
e-mail: peter.seth@post.sk
pridané: 11-02-2004 16:25



RE: s CB alebo NB?
autor: Zolo
pridané: 12-02-2004 0:30


PeterS,

FED je centralna banka, ako kazda ina. Vo vacsine krajin ma CB najvyssiu budovu v krajine a guverner CB je lepsie plateny, ako hlava statu. Ale ked sa nieco zomelie tak musi CB hajit narodne zaujmy.

Samozrejme, ze pocas nepokojov rozneho druhu bankovky emitovane CB nie su idealnym platidlom. Zlata minca viac zavazi, ako plno suchotavych penazi.

Inak, tvoj zoznam investicnych bank vyzeral zastaraly. Kuhn Loeb neexistuje, Chase odnedavna tiez, Rotschildovci vyzeraju byt rozlezeni po roznych organizaciach, Lazard je maly. Aspon to tak navonok vyzera.

Najvacsia chyba sa robi dnes, ze sa ekonomika povazuje za samostatny, nadradeny a nezavisly subjekt od politickej moci. To je zastaraly koncept este od cias Marxa. Dnes politicka moc dokaze aspon kratkodobo porusit ekonomicke pravidla, a na tom zarobit. Ci to robi dlhodobo... neviem. Ale dlhodobo, ako Keynes hutoril, budeme mrtvi.

RE: s CB alebo NB?
autor: PeterS
pridané: 12-02-2004 10:26



RE: s CB alebo NB?
autor: Dewey
pridané: 10-02-2004 18:32


A k tomu rieseniu. Nuz asi ani Marx ho nepoznal(odporucal Cakanie na Godota), ale jeho tzv. nasledovnici sa domievali, ze ho poznaju a tak to aj dopadlo...
Jedine co tu prichadza do uvahy je politicka kontrola a obmedzovanie financnych operacii. Ale to nam asi moc vonat nebude. Ale napr. v takom Chile po odchode Pinochetovych inzinierov k tomu ciastocne pristupili.

Marx
autor: PeterS
e-mail: peter.seth@post.sk
pridané: 11-02-2004 17:20


Tak ano, je dolezite si uvedomit, v akych podmienkach a co Marx riesil. Ak si Smith predstavuje rajsky svet plny malych remeselnikov a obchodnikov stretavajucich sa na trhu, dzavotavo vytvarajucich optimalnu cenu, tak Marx vidi robotnikov zamestnanych u toho remeselnika dzavotajuc sa dohadujucich o tom ako si rozdelia svoju produkciu.
Marx len pokracuje v intenciach Smitha, Smith zo vztahu produkt/hodnota zospolocenstnil hodnotu cez cenu (cena patri trhu/ucastnikom), zostavajuci produkt Marx logicky zospolocenstnil cez pracu... (produkcia patri pracujucim/produkujucim) Cenu tovaru uplne ignoroval.
Zivot vsak chcel, ze v prvom pripade sa zanedbala podmienka nezavislosti trhov a cenu urcuje najmocnejsi hrac na i vzdialenom najvyznamnejsom trhu, v druhom sa zanedbala podmienka rovnosti a rozdelovanie urcuje najmocnejsia skupina neprodukujucich.
Domnievam sa, ze ak by niekto chcel do zivota presadit cistu Smithovu viziu, asi by to malo podobne dejiny ako "komunizmus".
Smith peniaze potreboval, ale ako platidlo (uchovavatela hodnot) v uzavretom systeme, rozhodne nie ako tovar, nedajboze ako globalne peniaze. Marx ich nepotreboval skoro vobec. (Tu je nakoniec vidiet, ze realny socializmus s tovarovou vyrobou a planovanou cenou uplne zlyhal, Marx predpokladal odstranenie tovarovo-penaznych vztahov, realny socializmus ich konzervoval a planovite deformoval. Chybal dalsi ekonomicky vyskum rovnostarskej spolocnosti.)

RE: Marx
autor: Dewey
pridané: 11-02-2004 19:41


Myslim, ze mi hovorite z duse. Az na tu pasas o “zospolocenstovani”. Tomu priznam sa nie celkom nerozumiem.
Prave Smith formuloval, ze prirodzenou odemenou za pracu je product prace…potom samozrejme nasleduje ale…Marx sa zbavil subjektivne vnimanych uzitkovych vlastnosti tovarov, subjektivnej uzitkovej hodnoty, z toho vyplinulo, ze vymenna hodnota(cena) dvoch tovarov bude zodpovedat proporcii casov(clovekohodin) potrebnych na ich vyrobu.
Cim bude vyssia produktivita prace pri jednom tovare tym mensiu hodnotu bude mat vo vztahu k inemu produktu kde sa produktivita menit nebude.
(z tohoto zakladu odvodil svoje “zakony”)(ale aj Smith o tom v nejakej forme hovoril – 100 rokov pred Marxom, musim to najst). V podstate poukazali na podstatu vymennych vztahov.

”Zivot vsak chcel, ze v prvom pripade sa zanedbala podmienka nezavislosti trhov a cenu urcuje najmocnejsi hrac na i vzdialenom najvyznamnejsom trhu”
Zanedbalo sa toho vela v oboch pripadoch, ale nie je pravda, ze si ani jeden z nich neuvedomoval realitu a ze videl funkcny model v bezhlavom nasledovani modelu.
Smith v modely zanedbal obmedzenu racionalitu, odlisne startovacie podmienky ucastnikov trhu, obmedzenost prirodnych zdrojov, fyzicke prekazky s dosledkom neschopnosti jednotlivca nakupovat na najlacnejsom trhu a predavat na najdrahsom. Podobne aj Marx pocital v modely s absolutnou racionalitou ucastnikov vymeny, obmedzenost prirodnych zdrojov, limity rastu productivity…

”Domnievam sa, ze ak by niekto chcel do zivota presadit cistu Smithovu viziu, asi by to
malo podobne dejiny ako "komunizmus".”
To su zvrhle myslienky jeho niektorych nehodnych nasledovnikov. Ale tu ide skor o ucelovost dokrin vo vztahu k vlastnym zaujmom ako snahu nieco riesit. Dnes su predsa diametralne ine vychodiska akym celil Smith. Ano komunizmus a libertarianizmus(to je ten smer ktory bol postaveny na nepochopeni alebo zneuziti klasickeho liberalizmu) ma vela spolocneho s post Marxizmom – v tom zlom. Napr. ekonomicky determinizmus.
Ale treba povedat, ze oba idely su vo svojej podstate krasne a ze v podstate sa nicim nelisia. Marx ten ideal posunul trochu dalej, resp. este dalej od realnych vychodisk.
Ale vacsina libertarianov, podla mojich skusenosti necitala ani to Bohatstvo narodov, ktore tak radi otrieskavaju o hlavu, lebo keby ano, precitali by si mnohe “ale”, ktore sa naplnili a ktorymi Smith podmienoval svoje niektore svoje zavery, oni ich prezentuju ako nespochybnitelne a nemenne pravdy ale uz bez “ale”.

”Smith peniaze potreboval, ale ako platidlo (uchovavatela hodnot) v uzavretom systeme, rozhodne nie ako Tovar nedajboze ako globalne peniaze. Marx ich nepotreboval skoro vobec. (Tu je nakoniec vidiet, ze realny socializmus s tovarovou vyrobou a planovanou cenou uplne zlyhal, Marx predpokladal odstranenie tovarovo-penaznych vztahov, realny socializmus ich konzervoval a planovite deformoval. Chybal dalsi ekonomicky vyskum rovnostarskej spolocnosti.)”
Marx to predpokladal, ale ako samocinny process popri zvysujucej sa produktivite prace. Zial dusevne potreby su bezhranicna zalezitost ;-) Socializmus, pokrocili socializmus – to su vymysli jeho “nasledovnikov”.
To co predvadzali komunisti a to co chcu libertariani je snaha o podmanenie ludskej individuality ekonomickym pravidlam, uniformizovanie ludi.

RE: Marx
autor: PeterS
pridané: 11-02-2004 20:38


Prepacte, asi som zmiatol vas i seba. Viacmenej som sa pohraval s myslienkami v tom smere, ako ste to vyjadril:

"Ale treba povedat, ze oba idely su vo svojej podstate krasne a ze v podstate sa nicim nelisia. Marx ten ideal posunul trochu dalej, resp. este dalej od realnych vychodisk."

S tym, ze presne, staci si precitat dostupne knizky, ved predsa jedno vychadzalo z druheho, nemozno postavit ci Smitha alebo Marxa ako nejaku totalnu externalitu. Su tam vezby, su tam rozdiely. Velke rozdiely to uz je dielo velkej politiky.
Mate pravdu, Marx sa snazil zbavit tovar istych hodnot - preto som o tom pisal, kedze som nadvezoval na vas prispevok, resp. na temu monetarnej politiky. V tomto vidim jeho achilovu petu. Bola to zbytocna konstrukcia, aby ziskal lepsiu zakladnu pre rozdelovanie statkov. Co by vsak tvrdil dnes, ked manualna, ci mechanizovana praca je niekedy zlomkom celeho procesu a proces vlastne ani nie casovo ale znalostne/informacne drzia technologie? Musela by sa vytvorit dalsia trieda technologov.
Hovori sa o oboch teoriach ako o ich realizacii, ale tak Smith, tak Marx postuloval iste obmedzenia/ramce, v ktorych ich modely mozu fungovat. Nie som odbornik, ale u Smitha by som to vyjadril jednoducho - uzavretostou trhu. Dnes je to presne naopak. Len v roznych kecoch sa uvazuje o akomsi sterilnom, uzavretom trhu.
U Marxa skutocne zlyhalo akekolvek dalsie seriozne teoreticke rozpracovanie.
Dnes sa uz veci pohli niekam dalej a je samozrejme zbytocne plakat nad Marxom ci Smithom, ale bolo by dobre ich ulozit do ramcov tak, aby sa z nich nerobili zbytocne palice na protivnikov.
Nuz, dost uz, k tomu zakladnemu problemu - penazi sa aj tak neviem zmysluplne vyjadrit.

RE: s CB alebo NB?
autor: karpis juraj
e-mail: juka@eunie.sk
webstránka: http://www.eunie.sk
pridané: 12-02-2004 11:56


ad nezavislost FEDu
podla mna formalna nezavislost FEDu od kongresu nie je az taka dolezita. je vcelku jedno ci monopolnu emisiu zneuzivaju sukromne skupiny alebo politici.

ad zlato
podla mojich informacii (world gold council) je na svete 122 000 ton zlata (90 000 ton v rukach sukromnych osob + 32 000 ton v trezoroch centralnych bank).

napriklad za rok 07/2002-07/2003 fed zvysil M1 z 1189 miliard USD na 1278 miliard USD co je narast o 89 miliard - 7%.
ak by boli komoditne peniaze, na to aby sa dosiahlo rovnake znehodnotenie penazi ake sa podarilo za toto obdobie fedu by bolo treba za tento rok najst, alebo vytazit 8540 ton (7 % z 122000ton). celosvetova rocna produkcia zlata za rok 2003 bola 2480 ton.

este jeden zaujimavy udaj, ktory tu uz bol spomenuty. od roku 1913 (vznik FEDu) narastla cenova hladina v USA o 1800%.
jednoducho na zemi (ani v zemi) tolko zlata nie je a ani nemoze byt, aby sa so zlatom podarila taka inflacia penazi aku dosiahli centralne banky a ich tlaciarne za posledne storocie.

ad kartel a slobodne bankovnictvo

koho zaujimaju detaily, odporucam pohladat na www.libinst.cz alebo www.mises.org texty o freebanking

"Zakladnou otazkou je, ci bude mozne robit s akymkolvek platidlom financne operacie, ktore porusia jeho hodnotovy vztah ku krytiu."

platilo by sa vsetkym co by akceptoval predajca ako platbu.

najcastejsie pravdepodobne penazna komodita, alebo zalozne listy na komoditu (bankovky) popr. elektronicke peniaze. pri akceptacii by sa pravdepodobne najviac hladelo na kredibilitu emitenta konkretnych bankoviek a jeho schopnost preplatit dane bankovky na vyziadanie v zlate.
v skotsku si banky zalozili spolocne clearing centrum, kde si vyrovnavali denne operacie. o neustalej kontrole inflacnych praktik konkurencie a tym aj strazenia hodnoty meny svedci fakt, ze bolo normalne, ze banky akceptovali aj bankovky cudzieho emitenta (vyplatili za ne na pockanie zlato v nominalnej hodnote uvedenej na bankovke)

ide o to ze aj velky hraci su zavisli od malych zakaznikov. ti sluzby bank a priori nemusia vyuzivat! dnes musime vsetci pouzivat statne peniaze. v systemem slobodneho bankovnictva, na to, aby som uhradil svoju fakturu, nepotrebujem ziadnu banku ani jej peniaze. jednoducho poslem SBSku so zlatym prutom k dodavatelovi . alebo sa dohodnem s dodavatelom na vlastnom platobnom systeme.je to nakladnejsie ale som nezavisly od akychkolvek bank ci financnych institucii. tak ako nas dnes nevalcuju producenti tenisiek, tak by nas nemohli valcovat poskytovatelia financnych sluzieb.

RE: s CB alebo NB?
autor: Zolo
pridané: 12-02-2004 14:17


Na margo "od roku 1913 (vznik FEDu) narastla cenova hladina v USA o 1800%", ale do roku 1969 bol dolar kryty zlatom a urcite bankovky striebrom.
RE: s CB alebo NB?
autor: PeterS
pridané: 12-02-2004 14:57


Zareagujem iba na to zlato. Asi vas nepotesim, ale urobte si nazor sam (alebo nemusite citat).
(vsetko by bolo OK, keby...)

According to official figures, the present volume of above ground gold stocks is approximately 142,000 metric tonnes. This, it is claimed, accounts for all the gold mined over six thousand years. [5] In contrast to these figures, just one of the many “777” Golden Lily sites would have held, using a conservative estimate, upwards of 90,000 metric tonnes. [6]
Clearly, official figures don’t remotely begin to mesh with the volumes of “black gold” stolen by the Axis powers. One major reason for this is simply that the official statistics have never included gold production in China, Southeast Asia and the former Soviet Union.
Cele na stranke:
http://www.deepblacklies.co.uk/the_spoils_of_war.htm

Je tam aj ocenenie cinnosti GATA co ste spominal
http://www.deepblacklies.co.uk/secret_gold_treaty.htm

Co je vsak najzaujimavejsie je Project Hammer:
http://www.deepblacklies.co.uk/feature_article_listing.htm

Niektore clanky su pristupne, niektore su krute zaheslovane. Preto skuste toto na nexuse, myslim, ze clanky z prvych dvoch odkazov nie su na deepblacklies spristupnene. Najlepsie citat v tomto poradi a potom sa vratit na deep... a docitat co sa da.

http://www.nexusmagazine.com/hammer1.html
http://www.nexusmagazine.com/hammer2.html
http://www.nexusmagazine.com/ProjectHammer1.html
http://www.nexusmagazine.com/ProjectHammer2.html
http://www.nexusmagazine.com/smokemirrors.html

Najdete tam i pikosku z „nasho“ prostredia:
In addition to its authorisation to repatriate dollars dating back to the 1940s and 1950s, as explained by General Cocke, could Project Hammer have had other purposes? For example, could it have been used to finance another project - one that had specific East German connotations and which might explain the Stasi connection more fully?

It is certainly interesting that on 6 February 1989, the French Central Bank, the Banque de France, issued an International Certificate of Deposit for 620,000 kilograms of 99.99% pure gold. At that time, 620 metric tonnes of gold had a market value of about US$7 billion. A king's ransom.

The certificate is almost identical to dozens I have on file and which I have written about and also reproduced in my book, The Secret Gold Treaty. As I explain there, certificates of this nature invariably contain spelling mistakes or other obvious typographical flaws which can be used to deny the validity of the certificate in the event it ever reaches public attention.

In any event, the Banque de France certificate mentioned above was in the name of Erich Honecker, the then East German head of state (see exhibits). Six months later, in a trumpet of media coverage, Honecker was ousted from power. A month after that, the Berlin Wall - the very symbol of Communism throughout the world - was opened. The opening was abruptly followed by its complete demolition at the hands of a euphoric public. Germany, which had been divided for over 30 years, was at last reunified.

(Davnejsie som sem napisal prispevok o sociku, ze vlastne ziaden neexistoval. Chcel som v nom pokracovat obdobim po Stalinovi – tvorbou novej bohatej vladnucej triedy. Toto je jedna z info o prachoch tejto komunistickej burzoazie. V horeuvedenom pripade moze ist pravdepodobne o sucast ustupovej strategie, napr. Gorbacov este v r. 1989 vydal nariadenie o ...zabezpeceni majetkov UV KSSZ ... po zmene „pomerov“... Napr. aj prienik ruskej mafie do US a pod. Co vsetko komunisti ulozili v zapadnych bankach to nevie snad ani boh. Nieco z toho sa vratilo spet vo forme privatizacnych ci investicnych penazi casto kryte serioznym bankovym domom.)

zlato
autor: R
pridané: 12-02-2004 19:20


len podotknem, ze zasoby zlata su na zemi (aspon v horizonte najblizsich par tisic ludskych generacii) konecne, zatial co celulozy Zem rocne vyprodukuje miliardy (biliony) ton. za ten risk to (ak to postavite takto) stoji, nie?
RE: s CB alebo NB?
autor: karpis juraj
e-mail: juka@eunie.sk
webstránka: http://www.eunie.sk
pridané: 12-02-2004 22:36


ad zlato
obavam sa ze nerozumiem.
ze je zlata v skutocnosti viac ako uvadzaju oficialne statistiky?
nie je to vsak len silnejsi argument pre navrat zlatych penazi?
dajme tomu ze zlata je v skutocnosti nie 122 000, ani 142000 ale 300 000 ton.
ale ved potom tych 7% rocneho rastu papierikov predstavuje 21 000 ton co by sme museli rocne vytazit aby sme dostali rovnake znehodnotenie ake spravil fed dolaru zo obdobie 07/2002-07/2003.
pricom minulorocna produkcia bola uz spominanych 2480 ton....

alebo inak. fed nafukol M1 od januara 1959 do decembra 2003 zo 139 miliard USD na 1293 miliard USD cize o 830%.
ak by zlato chcelo zazit to iste znehodnotenie ako americky dolar za toto obdobie a za predpokladu ze ho bolo na svete v roku 1959- 100 000ton (pravdepodobne podhodnotene) do roku 2003 by sa muselo vytazit alebo inak vycarovat 830 000ton (samozrejme bez toho aby sa z tohoto mnozstva mohlo nieco pouzit v priemysle)!!!
takze obavat sa, ze zlata bude pribudat rychlejsie ako dolarov mi pride nepodlozene.

RE: s CB alebo NB?
autor: PeterS
pridané: 13-02-2004 12:00



RE: s CB alebo NB?
autor: karpis juraj
e-mail: juka@eunie.sk
webstránka: http://www.eunie.sk
pridané: 13-02-2004 13:20


"- naznacuju, ze existuje vysoka zasoba zlata z nelegalnych zdrojov ? znamy objem, nezname miesto, postupne sa cisti; neznamy objem, zname miesto, necisti sa, bude sa neskor"
moze byt
"- tvrdia, ze objem vytazeneho zlata a zasob vo vychodnej casti sveta je absolutne neznamy"
mozno vytazeneho v minulosti, sucasna tazba sa odhaduje lahsie (napr. cinske tazobne spolocnosti ziskavaju kapital v amerike alebo kanade)

"- je velmi problematicke spocitat celkovy objem zlata vo svete
- je problematicke fixovat jeho hodnotu k pomere k objemu (zrazu ?najdute? zlato vyvola inflacny tlak)"

podla mojho nazoru nie je treba nic pocitat. spravi to za nas trh. ked sa zlato objavi na trhu ihned sa upravi jeho relativna cena. ziadna fixacia nie je nutna.
inflacne tlaky samozrejme mozu nastat ak sa "objavi" nove zlato (napr. z nejakej tej udajnej "777" lokality. ako vsak uz uvedene porovnania s agregatom M1 ukzali jednalo by sa o radovo nizsiu inflaciu ako pri papierovych peniazoch.

"- z uvedenych obchodov vyplyva, ze zainteresovane vyznamne financne institucie, sluzby a ich vladni protektori a niektore staty en block by s najvecsou pravdepodobnostou akukolvek zmenu systemu nepodporili,"

suhlasim

"- je velmi otazne, ci by hraci naozaj dodrzovali nove pravidla, i dnes si niektori (neviem ci aj na SK) mozu od CB pozicat zlato a skusit s nimi par kseftov a neskor paradoxne kupit nejaky ten statny papier. (Za percento si pozicate zlato, za 6 percent kupite dlhopis, cista ruka 5%, ak vam nejaky dobry Jusko zicne 1 mld. zlata, tak mozete mat 50 mil."

v vsetky tieto zlate podvody nech sa volaju akokolvek :gold leasing centralnych bank (podla odhadov gata 50% centralnymi bankami vykazovanych zlatych zasob v skutocnosti v trezoroch uz nemaju - maju len 15000 ton), gold carry trade, gold hedging a pod. su zalozene na jednej veci- klesajucej cene zlata. ak zlato poskoci tak si tito "velki chlapci" urobia do nohavic (ak napr. vo Vasom priklade zlato za dane obdobie porastie o viac ako 6 percent tak mate problem). preto sa zdrazovania zlata boja ako cert kriza, napadaju cenu zlata ako sa da (derivaty), preto na sa na bubblevision (NBC) nespominaju uspechy zlatych investicii v poslednom roku,aby si to nahodou amatersky masovy investor "joe six pack" (ako ho vtipne nazyva Mr. Pulpava) nevsimol a nepohnal cenu do astronomickych vysok. takze ani ti najvacsi nie su vsemohuci. problemy podla mna onedlho cakaju aj ich.

"Druhym je potreba kapitalu. Ako uvadzate, M1 zavratne rastie, proti tomu vsak stoji inflacia,"

inflacia a rast M1 su pre mna synonyma. rast cenovej hladiny poslusne nasleduje inflaciu.

"takze realny prirastok penazi kryhuci realne hodnoty bude nizky. Ak by sme aj riesili potrebu prirastku kapitalu prirastkom zlata,"

nezastavam friedmanovsky nazor, ze prirastok produktu by mal byt kryty novymi peniazmi. klesajuce ceny by mali byt (a aj boli) podla mna normalnym sprievodnym znakom rastucej produktivity. ak na vyrobu jedneho rozku nepotrebujem 2 clovekohodiny ale vdaka novej masine uz len 1 clovekohodinu je podla mna normalne, ze cena rozku klesn z 2sk napr. na 1.5sk.

"Ak nejaka ekonomika nema dostatok vlastnych penazi/zlata, tak si asi bude moct kratkodobo pozicat menu cudzieho statu, kde je prebytok."

nemusi si poziciavat. relativna cena zlata voci ostatnym komoditam stupne co samo prilaka kupcov komodit a tym nove zlato do krajiny.

"A naopak, nevykonna ekonomika moze tazit z vysokych zasob zlata ako nejaky piratsky ostrov, ci zaliv (o)."

komodita ako komodita. rovnako dnes "tazia" krajiny z toho, ze maju ropu a ine ju nemaju. normalny business v podmienkach vzacnosti.

inak sa mi podla dalej napisaneho zda, ze nase nazory na sucasny system su velmi podobne. uz len tato skutocnost mi pride v prostredi, kde sa na kazdej ekonomickej skole uci nabozenstvo o vsemohucej a spasitelskej centralnej banke ako vynimocna a povzbudiva.

RE: s CB alebo NB?
autor: PeterS
pridané: 13-02-2004 14:41


"inak sa mi podla dalej napisaneho zda, ze nase nazory na sucasny system su velmi podobne. uz len tato skutocnost mi pride v prostredi, kde sa na kazdej ekonomickej skole uci nabozenstvo o vsemohucej a spasitelskej centralnej banke ako vynimocna a povzbudiva."

To je potesitelne, nakoniec, moze to byt aj naopak, ze vy suhlasite...hi. Ale, bohuzial, to stale neznizuje ten "kredit" prostredia ekonomickych skol, som v originale skor programator a az ex post som skocil k ziveniu sa marketingom a, nazvyme to, mikroekonomickymi analyzami.

Asi je pravda, ze aj keby sa prepral objem cierneho zlata rovny 100% znamych zasob, tak je to nic voci dnesnej inflacii. Nakoniec, islo by o mensi objem a jednorazovo. Dalsie "nove" zlato by uz neexistovalo. Mozno by sa po istej dobe dala spravit nejaka korekcia. OK

Co ma este trapi je okamzita potreba kapitalu, teda skor nez prebehne vami uvedene vyrovnanie:
"nemusi si poziciavat. relativna cena zlata voci ostatnym komoditam stupne co samo prilaka kupcov komodit a tym nove zlato do krajiny."
To je vlastne ten problem zo zaciatku diskusie... nez zacnete vyrabat komodity, musite si pozicat kapital. V pripade predoslej rovnovahy medzi zlatom a platidlom vam vlastne system opet musi vydat platidla:
- bud nad ramec krytia (netreba ani tlacit bankovky, staci aby banka pripisala cisielko na ucet), ako dnes
- pripadne by sa udrzovala urcita miera potencialne inflacnych penazi, ktore by sa prisne ucelovo pouzivali len na investicie
- alebo len do vysky vkladov (potrebne vysoke vklady ale znamenaju nizsiu spotrebu, napr. Japonci svedomito ukladali, ale dnesna generacia ide skor na spotrebu)
- alebo si (stat) pozicia (vklady) z inych statov
- alebo by sa do "zastavy" dal nejaky majetok, ci nejaka kolektivna istina (to by mohol konecne zacat ten socik), ktora by kryla vydane platidlo. To by sa neskor zlikvidovalo.

Ja by som popri beznej mene v pripade potreby vytvoril asi aj tu alternativnu ucelovu investicnu menu ako kombinaciu zastavy a kratkodobych inflacnych penazi a inak drzal pozicky na urovni vkladov. V pripade zastavy, resp. kolektivnej zaruky by asi zmizlo kopec dobrodruhov a ostali by iba seriozne zamery.

RE: s CB alebo NB?
autor: Dewey
pridané: 12-02-2004 15:35


Skus aspon stanovit podmienky za ktorych predpokladas svoj navrh funkcny...
RE: Prilis rychla ruka...
autor: Dewey
pridané: 09-02-2004 19:38


Pekne ste to rozbehli pani, len vypichnute, nemam cas...

“tu by som len chcel ilustrovat naivitu mainstreamoveho nazoru, ze medzirocny rast HDP je hlavnym cielom, ktory treba dosiahnut za kazdu cenu- cize aj za cenu neumerneho zvysovania spotreby.”
Zla interpretacia - rast dopytu vyvola zvysenie vyroby. Vyroba - a je jedno ci na spotrebu alebo na dalsie vstupy - spolu so sluzbami je ono HDP.
Ale HDP a rast HDP su same o sebe ciselka znacne fiktivne, pretoze neodzrkadluju kvalitativne kriteria. Druha vec, ako sa rast HDP meria a tu uz prichadza do uvahy aj dosledky monetarnej poltiky...

“vsak tento kapital zacneme spotrebovavat len v zaujme medzirocneho rastu agregatu HDP”
To je nezmysel. Aj ked tovary posluzia ako Kapital, tak budu figurovat v HDP. Problem je niekde inde. Ak sa bude vyrabat priamo na spotrebu a prestane sa investovat do inovacii(produktivity prace) a kompenzovat opotrebenie vyrobneho kapitalu a naopak sa bude vyrabat viac a viac na konecnu spotrebu, tak bude nasledovat situacia podobna tej z pred 89 roku.

“prehnana spotreba nemoze viest k dlhodobemu rastu.”
Nemoze, ale celkom z ineho dovodu. Existuju fyzicke hranice rastu dane prirodnym prostredim – drancovanymi obnovitelnymi aj neobnovitelnymi zdrojmi. Za posledne roky je najsilnejsim zdrojom rastu premena prirodnych zdrojov na tovary, ktore sa rychlo spotrebou premenia na odpady.

“privatizuju menu a zrusia zakony o zakonnom platidle”
Dufam, ze to je bolo myslene ako nevinna fikcia…

RE: Prilis rychla ruka...
autor: finance service
e-mail: paulwilliamsfinance@gmail.com
pridané: 21-06-2016 6:59



Off topic 2
autor: PeterS
pridané: 12-02-2004 15:29



Pridať nový príspevok

 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2017 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group
Webdizajn: amneziak