ISSN 1335-8715

14-10-2003   Lukáš Krivošík   Index   verzia pre tlač

Chcete pomôcť Slovensku? Nechoďte do politiky!

Hovorí sa, že kto v mladosti nebol ľavičiarom, nemal srdce. Ak by to bola pravda, asi by sme museli skonštatovať, že nám tu v poslednom desaťročí vyrástla generácia s kamenným srdcom - tá totiž väčšinovo nadŕža pravici. Presnejšie by asi bolo, keby sa o mladých hovorilo ako o idealistoch s revolučnými sklonmi a o starých ako o pragmatických reakcionároch.

Mládež sa vždy búri proti existujúcemu spločenskému poriadku, proti jej nespravodlivostiam a nedokonalosti. V západnej Európe túto spoločnosť reprezentujú „buržoázne“ inštitúcie, preto napr. také Nemecko zažíva už desaťročia tichej vzbury ľavicovej mládeže. Kým u nás v posledných voľbách frčala medzi mladými skôr pravica, v Nemecku volili naši rovesníci najmä SPD a Zelených.

U nás vieme, že vláda ľavice neznamená ani tak raj na zemi, ako skôr chudobu, demoralizáciu a korupciu. Ľavica, či už tá komunistická alebo tá mečiarovská tu vládla desaťročia, preto je len pochopiteľné, že pravica tu medzi mladými bola celkom v móde.

Prvovoliči vo voľbách v roku 2006 však zrejme budú fandiť viac ľavici. Pravicová vláda, ktorú tu máme, je totiž len o niečo menej skorumpovaná, než tá predošlá a reformy predstavujú skôr akýsi liberálny dadaizmus, než čokolvek politologicky uchopiteľné. Navyše, dnešných politicky zainteresovaných mladých ľudí (o povrchnej mlčiacej väčšine radšej pomlčíme) strašia skôr nočné mory zlých nadnárodných korporácii, než mokré sny a komu by sa chcelo čítať hrubého Johnsona, keď Korben je oveľa tenší. Už zostáva len čakať, kedy príde do módy Maova Červená knižka, tá je ešte tenšia a polopatistickejšia. Navyše, ani štúdium našinca na americkej univerzite negarantuje normálnosť výuky. Samotní Američania vravia: „Komunizmus je mŕtvy všade, len nie na našich univerzitách!“

Nuž čo, mladé srdce je citlivé na nespravodlivosť a každému chvíľu trvá, kým rozpozná, že receptom na dokonalú spoločnosť nedisponuje ani pravica. Dokonalá spoločnosť totiž nikdy nevznikne, kým bude človek človekom so všetkým svojím egoizmom a zľovôlou.

Zmena?

Cognito ergo BUM! Tak by sa dala popísať ľudská prirodzenosť. Chcieť ju zmeniť, však znamená poprieť pyramídy, renesanciu a tisícročia vývoja! Apropo „vývoj“! Vývoj, teda evolučné riešenia problémov sú jediná „skutočná šanca na Zmenu“. Revolúcia je cestou gilotín a gulagov. Ľudská prirodzenosť je však nezmeniteľná. V mnohých knižniciach našich rodičov sa nachádza kniha Mika Waltariho, Egypťan Sinuhe. Je to dobrá kniha, hovorí o tom, že niektoré veci sa nezmenia ani za tritisíc rokov a tiež, že cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami...

Čo môže robiť mladý človek, sklamaný nastupujúcim dzurindizmom? Čo môžu robiť naši rovesníci, keď chcú niečím pohnúť, niečo zmeniť k lepšiemu?

Poznám mnoho ľudí, ktorí si túto otázku kladú. Väčšinovou odpoveďou je ísť do politiky. Je to však tá najlepšia a najsprávnejšia odpoveď?

Prečo „nie“ politike

Domnievam sa, že riešenie spoločenských problémov cez politiku je tým najhorším spôsobom, ako niečo zmeniť. Jednak politika ovplyvňuje čoraz menej smer, ktorým sa spoločnosť uberá a navyše slovenská politika je už tradične priam zahanbujúco slabá - tak to bolo vždy v dejinách a postoje slovenských politikov k euroagende sú dôkazom, že inak to nebude ani v EÚ. Už za Rakúsko-Uhorska bola slovenská politika skôr trpná, teda dejom zasiahnutá, než dej formujúca.

V mnohých hlavách ešte stále funguje ilúzia o tom, že politika zmení myslenie ľudí. To sa však nedá nanútiť zhora. Takto je Rusko reformované už od čias Petra Veľkého a výsledok je dodnes pochybný. Aj u nás sa robia reformy doslova proti vôli ľudí, ktorí by tu podľa prieskumov verejnej mienky mali najradšej akýsi dubčekovský socializmus, či tretiu cestu medzi komunizmom a kapitalizmom. Takéto prieskumy svedčia len o tom, že nás Slovákov neklame najviac Mečiar, Fico, či Dzurinda, ale náš vlastný sebaklam...

V našej histórii je však riešenie, ktoré poznali naši predkovia, no my sme naň zabudli. Už taký Juraj Fándly vedel, že Slovensko najviac ženie dopredu svojpomoc a to, čo Masaryk nazval „drobná práca medzi ľuďmi“.

Ak chceme zmeniť Slovensko, musíme zmeniť myslenie aspoň istého kritického množstva jeho obyvateľov. Politici to neurobia, nie je to totiž ich úloha. Je to na nás. A spôsobov pomoci nie je málo...

Písanie

To je cesta, ktorú som si vybral aj ja. Nestojí ma to veľa času, a najmä ma to baví. Iste, moje „psaníčka“ nie sú ani Čapek ani Tigrid, ale mám nádej, že keď sa zo sto ľudí, ktorí si článok na Pravom Spektre prečítajú, aspoň u jedného niečo zlomí, má moja činnosť zmysel.

Písať publicistiku však nie je jediný spôsob menenia spoločenskej klímy. Ľudí, ktorých politika nezaujíma si to totiž neprečítajú. Ak je človek dostatočne zručný štylista a fabulátor, môže písať napr. satiru (Gulliverove cesty od J. Swifta, či Farma zvierat), prípadne antiutópie ako Nádherný nový svet, 1984 a podobne... Myslím, že o trendoch súčasnej EÚ by sa dali písať skvelé antiutópie.

Problém písania je len v tom, že ľudia prestávajú vedieť čítať...

Podnikanie

Hovorí sa, že podnikanie je najpraktickejšou formou idealizmu. Podnikateľ, ak je poctivý, je totiž niekoľkonásobným požehnaním pre spoločnosť. Poskytuje tovary a služby ľuďom, čím de facto slúži ich potrebám, platí dane a dáva prácu sebe aj iným. Ak chce Slovensko napredovať, potrebuje viac a nie menej podnikateľov. Žiadna intelektuálčina a ani politika nepomôžu toľkým konkrétnym ľuďom ako práve podnikanie.

K pozitívam podnikania tiež patrí, že je nediskriminačné. Keď si kupujete chlieb, nezaujíma vás, či ho upiekol Maďar, Slovák alebo homosexuál. V podnikaní nejde o rasu, či náboženstvo, ale o zisk. Ak zlyháte v politike, vždy si podnikaním môžete očistiť meno.

Ak v podnikaní zbohatnete, naskytujú sa vám netušené možnosti uplatňovať váš idealizmus ďalej cez podporu bohumilých projektov. Rockefeller bol tvrdým podnikateľom, keď však odišiel do dôchodku, rozdal takmer celý svoj majetok a mnohé z inštitúcii, ktoré založil, existujú dodnes.

Keďže dávať je to najkrajšie, čo môže byť, v USA je filantropia súčasťou podnikateľskej etiky a je na nej postavený celý sociálny systém. Takýto systém, na rozdiel od toho švédskeho, nezabíja prirodzenú solidaritu medzi ľuďmi.

Z vreciek podnikateľov sú financované cirkvi, časopisy, nadácie, politické strany a think-tanky. Existuje bohumilejšia činnosť ako poctivo podnikať?

Think-tanky

Margareth Thatcher bola v podstate len žienka domáca, Ronald Reagan zase len kovboj. Neboli to odborníci na všetko, boli to odborníci na rozhodovanie. Keď chcete rozhodovať, musíte mať aspoň dve možnosti. Reagan s Thatcherovou tieto dve možnosti mali. Prvou bol socializmus, druhou slobodný trh. O detailoch však nepremýšľali oni. Za britskými konzervatívcami i americkými republikánmi stáli v 80. rokoch mozgové trusty, ktoré rozmenili na drobné to, čo nazývame konzervatívna revolúcia rokov osemdesiatych. Dôvod, prečo je vo Francúzsku a v Nemecku taký problém s alternatívami, je ten, že tam takéto intelektuálne zázemie pre pravicové strany takmer neexistuje.

Dnešné Slovensko profituje z toho, že máme periodiká typu Domino Fórum, že máme Hayekovu nádáciu či Konzervatívny inštitút a že máme ľudí ako Zajac, Pažitný, či Nižňanský, ktorí si reformu zdravotníctva a verejnej správy robili do šuflíka a teraz dostali šancu.

Cesta mozgových trustov alebo think-tankov je ideálna pre odborníkov, ktorí celý život pôsobia v jednej sfére, ktorej rozumejú a myslia si, že nefunguje, ako by mala. Na nedostatok príležitostí sa u nás nemôžeme sťažovať. Čo takto urobiť nejakú slušnú reformu poľnohospodárstva?

Historia magistra vitae

Povolanie historika patrí na dnešnom Slovensku k najpotrebnejším. Vinou desaťročia trvajúcej komunistickej indoktrinácie je pohľad na naše dejiny značne deformovaný. Existuje tu niečo ako negatívny mýtus holubičieho a plebejského národa, ktorému tí druhí vždy ubližovali.

Priestor pre historikov tu je. Najnovšie ho vytvoril vznik Úradu pre vyšetrovanie zločinov komunizmu, možnosti sa však črtajú aj pri skúmaní starších dejín. Napríklad Matúš Čák Trenčiansky dodnes nie je dokonale preskúmaný, lebo jeden známy slovenský historik si pred dvadsiatimi rokmi povedal, že Matúš Čák bude spracovaný ním a nikým iným, dodnes to však nenaplnil. V slovenskej histórii máme tiež veľa skutočne svetových osobností, ktoré však laická verejnosť nepozná. Nemôžeme sa čudovať, že svet o nich nevie, keď ich nepoznáme ani my samotní!

Theodore Roosevelt raz napísal, že „nie ten národ je úspešný, ktorý nemá dejiny, ale ten, ktorý má slávne dejiny“.

Solídna faktografická báza by tiež umožnila intelektuálnym elitám, aby vytvorili niečo ako pozitívny historický mýtus. Každý národ totiž mýtus potrebuje. Ten český o demokratickom humanizme od Husa až k mladočechom vytvoril Masaryk. V USA je to zase mýtus amerického sna o človeku, ktorý sa vypracoval z chudobných pomerov. U Fínov zohráva veľkú úlohu národný epos Kallevala.

Evanjelium úspechu

M. Thatcher raz napísala, že ľudia v postsocialistických krajinách sú ako vtáky, ktorým po dlhom čase otvoríte dvere klietky. Majú krídla, ale tie sú dlhým nepoužívaním ochabnuté a vtáky potrebujú istý čas, aby opäť vzlietli.

Mnohí ľudia dnes na Slovensku nevedia, ako tie krídla využívať, poprípade ani netušia, že tie krídla majú. Čo s tým?

Slobodný trh u nás asi nefunguje dosť dobre, inak by sa u nás už dávno objavili v ponuke pre širokú verejnosť semináre o tom, ako byť úspešný v medziľudských vzťahoch, zarobiť viac peňazí, nájsť v sebe skryté zdroje a podobne. Zatiaľ nájdeme takúto ponuku len v kníhkupectvách a zahŕňa paletu autorov od úspešných podnikateľov, ktorí sa o svoj úspech podelili (napríklad Robert Kiyosaki: Bohatý táta, chudý táta) cez hlboko inšpiratívne ľudské príbehy (Slepačia polievka pre dušu), komunikačné príručky psychológov (Pospíšilova Asertivita) až po sektársku New Age literatúru typu L. Ron Hubbard, či Celestínske proroctvo.

Treba si len vedieť vybrať a vyhnúť sa rôznym pseudonáboženským a ezoterickým titulom. Kniha však nezmení človeka tak ako „live“ seminár s interakciou študent-prednášajúci.

Takáto literatúra kedysi vychádzala aj u nás. V roku 1946 napríklad vyšla vo veľkom náklade maličká knižočka Pôjde to! O praktických krokoch, ktoré v tejto oblasti urobili Štúr, prípadne Milan Hodža ani nehovoriac.

Motivačná, alebo svojpomocná literatúra vznikla v USA. Už Benjamin Franklin napísal kniha „Cesta k úspechu“. Alexis de Tocqueville neskôr písal o tom, že v „Amerike kňazi v kostoloch viac kážu o blahobyte na tomto svete, než o tom posmrtnom“.

Klasikou sú dnes knihy Dalea Carnegieho Ako si získať priateľov a pôsobiť na ľudí, či Ako si prestať robiť starosti a začať žiť. Z vlastnej skúsenosti môžem odporučiť knihu Oga Mandina Najväčší obchodník na svete.

Aby nedošlo k omylu, napríklad Carnegieho nadácia a iné organizácie podobného zamerania pôsobia aj u nás. Ich ponuka sa cenovo orientuje len na manažmenty firiem. Semináre pre bežných ľudí, ako v Amerike, sa u nás nekonajú. Pritom práve chudobní a slabí, tradičný nástroj odborov a iných demagógov by takéto kurzy potrebovali najviac. Ale práve to je parketa pre mladých psychológov, či nezamestnaných učiteľov. Prečo nevypracovať rozumný projekt a nezačať pre ľudí robiť prednášky, kde by sa im povedalo, ako dosiahnuť, po čom túžia. Teda v zásade po solídnych medziľudských vzťahoch a peniazoch.

Recept na úspech je vždy ten istý: rozhodnutie zmeniť svoj údel, viera, nádej, usilovnosť, korektnosť a vytrvalosť. Mnohé z toho poznali už naši predkovia.

Koniec-koncov, ak čakáte, že vám peniaze do peňaženky nasype vláda, Fico, či odbory, môžete čakať do zošedivenia. Ak ste nezamestnaný a neúspešný a viníte za to politikov, vedzte, že skôr zmeníte seba, než politikov!

Lukáš Krivošík

  Stale len prazdne slova a frazy
   Dewey 14-10-2003 16:35
  RE: Stale len prazdne slova a frazy
   Martin Hanus 14-10-2003 19:49
  RE: Stale len prazdne slova a frazy
   Dewey 16-10-2003 10:51
  RE: Stale len prazdne slova a frazy
   Martin Hanus 23-10-2003 18:11
  RE: Stale len prazdne slova a frazy
   Peter Botev 18-10-2003 2:41
  RE: Stale len prazdne slova a frazy
   tomas 19-10-2003 20:07
  RE: Stale len prazdne slova a frazy
   Zolo 19-10-2003 21:57
  RE: Stale len prazdne slova a frazy
   tomas 21-10-2003 22:33
  RE: Stale len prazdne slova a frazy
   Peter Botev 23-10-2003 19:37
  RE: Stale len prazdne slova a frazy
   tomas 23-10-2003 22:26
  RE: Stale len prazdne slova a frazy
   Stano 20-12-2006 6:33
  Tiez si myslim...
   Zolo 14-10-2003 18:38
  Panovi Deweymu
   Brdokoky 17-10-2003 14:47
  RE: Panovi Deweymu
   Dewey 17-10-2003 15:27
  RE: Panovi Deweymu
   tomas 17-10-2003 23:49
  RE: Panovi Deweymu
   Dewey 20-10-2003 9:12
  RE: Panovi Deweymu
   Zolo 21-10-2003 14:46
  RE: Panovi Deweymu
   Dewey 21-10-2003 15:58
  realita
   Peter Botev 18-10-2003 4:14
  RE: realita
   Dewey 20-10-2003 9:16
  RE: realita
   tomas 22-10-2003 22:27
  RE: realita
   Peter Botev 23-10-2003 20:10
  RE: realita
   tomas 23-10-2003 22:31
  RE: realita
   Peter Botev 24-10-2003 14:05
  RE: realita
   tomas 25-10-2003 1:34
  RE: realita
   Peter Botev 26-10-2003 13:28
  RE: realita
   tomas 26-10-2003 16:11
  RE: realita
   Peter Botev 27-10-2003 21:44
  RE: realita
   tomas 29-10-2003 19:28
  RE: realita
   Peter Botev 01-11-2003 0:44
  RE: realita
   tomas 03-11-2003 19:27
  RE: realita
   Peter Botev 04-11-2003 20:59
  Tak sa to nejako toci stale dookola...
   PeterS 21-10-2003 17:22
  RE: Tak sa to nejako toci stale dookola...
   Dewey 22-10-2003 11:08
  RE: Tak sa to nejako toci stale dookola...
   Peter Botev 23-10-2003 20:17
  Deweymu
   Lukas Krivosik 23-10-2003 18:29
  RE: Deweymu
   Peter Spáč 23-10-2003 22:44
  RE: Deweymu
   Dewey 24-10-2003 10:08
  RE: Deweymu
   Peter Spáč 26-10-2003 23:13
  RE: Deweymu
   Dewey 27-10-2003 8:20
  RE: Deweymu
   Peter Spáč 28-10-2003 17:57
  RE: Deweymu
   Dewey 28-10-2003 18:21
  RE: Deweymu
   Dewey 24-10-2003 10:06
  Deweymu
   Lukas Krivosik 24-10-2003 13:08
  RE: Deweymu
   Dewey 24-10-2003 14:59
  nie je o com
   Lukáš Krivošík 24-10-2003 16:17
  RE: nie je o com
   Dewey 24-10-2003 16:39
  čo to?
   Lukáš Krivošík 25-10-2003 19:30
  RE: čo to?
   Dewey 27-10-2003 8:15
  tak
   Amilakvari 27-10-2003 9:00
  RE: tak
   Dewey 27-10-2003 15:59
  oprava
   Lukas Krivosik 27-10-2003 9:03
  re:
   Lukas Krivosik 27-10-2003 19:18
  re:
   Dewey 28-10-2003 19:42
  re:
   Lukas Krivosik 30-10-2003 19:19
  re:
   Dewey 31-10-2003 13:53
  re:
   Lukáš Krivošík 31-10-2003 14:51

   

 

Krédo Pravého Spektra

Napriek tomu, že socializmus a komunizmus skrachovali, pretože ich prevalcovala realita, ich mäkšie deriváty žijú ďalej: politická korektnosť, pozitívna diskriminácia, ľavicový liberalizmus, feminizmus, environmentalizmus, korporativizmus, antiamerikanizmus, antisemitizmus, neznášanlivý sekularizmus, pacifizmus, humanrightizmus, ekonomický antiglobalizmus, europeizmus a iné cvokizmy.

Kým komunizmus chcel zničiť rodinu, náboženstvo a súkromné vlastníctvo priamo a rýchlo, vyššie uvedené -izmy to robia pomaly a subtílne. Nenápadne, ako potkany, ohlodávajú piliere západnej civilizácie, aby napokon privodili jej pád.

Pravé Spektrum chce útočiť proti výstrelkom mravného relativizmu a povzbudzovať dobré a osvedčené konzervatívne hodnoty. Prosperita Slovenska sa dá vybudovať len na zásadách trhovej ekonomiky bez prívlastkov, občianskeho vlastenectva a s vedomím, že skutočná sloboda je predovšetkým silou charakteru. Len na takom základe si môžeme vyberať, čo je morálne správne.

redakcia

Tiráž

Názov

Kontakt Šéfredaktor Redakcia Editor Vydavateľ Zakladateľ

Ďalšie odkazy

Newsletter

Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu. (frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
 

 
Copyright © 2001-2017 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group
Webdizajn: amneziak