Novoveká ríša stredu

V októbri minulého roku som navštívil najľudnatejšiu a piatu najväčšiu krajinu sveta. O Číne sa už toho popísalo dosť a často z pera ľudí, ktorí by túto krajinu nenašli ani na mape sveta.

V Číne vás prekvapí všeličo. Jediné, čo ma neprekvapilo, bol iba 10 hodinový let - nepríjemný a miestami až neznesiteľný. Po pristátí v hlavnom meste Bejingu (resp. Pekingu) sme zamierili do diplomatickej štvrti, čo je asi jediné bezpečné miesto v tomto 15 miliónovom meste. A to najmä kvôli vojsku, ktoré túto oblasť nepretržite stráži a ostnatému drôtu, ktorým sú obopnuté všetky zastupiteľstvá ako za druhej svetovej vojny. Takéto bezpečnostné opatrenia bránia vstupu emigrantom na ambasády, ktorým by si trebárs zmysleli zažiadať o politický azyl. Mimochodom, počet armády vrátane policajných zložiek presahuje číslo 100,000,000 vojakov. Strávil som tam dva týždne a jediná vec, na ktorú som prišiel, bola, že sa za tak krátky čas nedajú obehať všetky pamiatky, ktoré sa nachádzajú nielen v blízkom okolí, ale aj priamo v Pekingu. A už vôbec nepochopíte miestnu kultúru. Práve čínska kultúra je to hlavné lákadlo pre turistov, ktorí Číne stále chýbajú, a to najmä kvôli režimu, ktorý tam už niekoľko desaťročí panuje. Mnoho z nás si myslí, že je to ten istý druh komunizmu, aký sme poznali aj u nás. Mýlia sa. Tiež som tam išiel s týmto názorom, ale už pri ceste do Pekingu sme museli platiť diaľničné poplatky a clá, ktoré nie sú pre samotný komunizmus práve typické. Ide totiž o komunizmus, ktorý sa formuje už veľa desaťročí a ktorý, prirodzene, brzdí obrovský potenciál Číny. V Číne navyše neexistuje nijaká ani len potenciálna sila na zvrhnutie tohto režimu. Ľudia sú totiž informovaní len prostredníctvom 9 kanálovej štátnej televízie a mnohých iných štátom ovplyvňovaných médií. Niekedy to pripomína ťažného koňa s klapkami, ktorý by sa bez nich možno splašil a možno utekal ďalej. Ľudia tu pôsobia vystrašene. Pri prechádzke mestom pozerali na mňa všetci ako na prízrak a držali sa v značnej vzdialenosti. Táto opatrnosť sa dá vysvetliť len drastickými zákonmi, napríklad trest smrti za krádež. Tento neobyčajne neľudský čin je vykonávaný na novovybudovanom štadióne pre 100,000 ľudí, kde sa obžalovaní prechádzajú v strede dookola s nápisom „zlodej“ a nakoniec ich popravčia čata zastrelí pred zrakmi všetkých ako príklad „zlého“ občana. Nehovoriac o tom, že ženy tu môžu mať maximálne jedno dieťa, inak... každé nasledujúce môžu predať pred jeho narodením za 500 USD zahraničným záujemcom, rovnako ako hocaký iný tovar. To je však len jedna strana mince. Na druhej stane je Čína prosperujúci, vyspelý národ, ktorý si uvedomuje svoj obrovský potenciál a pomaly sa otvára vonkajšiemu svetu. O tom svedčí aj fakt, že len približne jedna desatina obyvateľstva vlastní cestovné pasy. Práve pre početnosť obyvateľstva a lacnú pracovnú silu je Čína označovaná za krajinu s najväčším potenciálom na svete. Čínska vláda zložená zo siedmich najvýznamnejších predstaviteľov komunistickej strany sa stále vehementne drží oprát moci a nedovolí žiadnemu zahraničnému investorovi vlastniť viac než 49% podiel akejkoľvek firmy, ktorá podniká na jej území.

Čína je i napriek komunistickej sterilite nesmierne dynamická krajina. Uvedomil som si to počas mojich dvoch návštev v rozpätí poldruha roka. Prvý krát som tam nevidel nijaké autá s výnimkou čínskych. O ďalší rok neskôr, keď spoločnosť AUDI predala svoje know-how čínskemu investorovi, je už neuveriteľných 14% áut v Pekingu práve AUDI A6. Odráža to i veľkú kúpnu silu obyvateľstva a to aj napriek tomu, že autá sú tu až trojnásobne drahšie ako v Európe. A to sa ešte hovorí, že Peking je vo vývoji približne 30 rokov za Šanghajom a Hongkongom. Napriek tomu sa najvýznamnejšie finančné inštitúcie nachádzajú v Pekingu vrátane nového Čínskeho a Svetového Obchodného Centra (WTC), Čínskej Národnej Banky atď.

Čína je krajina v pohybe, krajina prekvapení, krajina narastajúceho bohatstva, no zároveň krajina strachu a dvojtvárnosti. Verím, že po mojej tretej návšteve budem môcť skonštatovať: krajina slobodných ľudí.

Michal Korauš
autor študuje na gymnáziu

Kosora, jedine kosora, chtela bz sliset pisen mou...		Spitor	23-04-2003 15:02
Kosora, jedine kosora, chtela by sliset pisen mou...		Spitor	23-04-2003 15:02
Netreba tam zmenu režimu		jaro	15-08-2006 23:20