ISSN 1335-8715

05-04-2001   Mária Drímalová   Rozhovory   verzia pre tlač

Rozhovor s doc. Júliusom Filom

Prinášame Vám rozhovor s doc. Júliusom Filom, generálnym biskupom Evanjelickej cirkvi Ausburgského vyznania na Slovensku, ktorý prezentuje postoj evanjelickej cirkvi k interrupciám.

Je interupcia otázkou náboženskou, alebo etickou?

Ja si myslím, že obidve sú otázkou všeobecnej humanity, a teda že všeobecným záujmom je ochrana života už od jeho počiatku. Ale prirodzene nakoľko my kresťania vnímame život ako obrovský Boží dar a v tomto zmysle ako niečo absolútne, jedinečné a dokonalé, niečo čo získava svoju kvalitu z Božej moci, a Božej lásky, tak to pokladáme za svoju náboženskú povinnosť chrániť.

Je veriaci v prípade prijatia liberálneho interrupčného zákona podriadený dvom protichodným právnym systémom? Na jednej strane demokratickému právu krajiny, ktorej je občanom a na druhej strane kresťanskej etike?

Myslím si,že ten liberálny zákon kresťana neohrozuje, vytvára vsak veľký priestor na to, čo si kresťan myslí, že by sa nemalo diať. Ale kresťan sa vo svojom rozhodovaní riadi iným zákonom, prakticky nie je ohrozený týmto zákonom. Kresťan pokladá tento široký rámec za svedectvo o inej kvalite spoločenstva, do ktorého patrí a kresťania by boli radi, keďže naša krajina stojí na kresťanských základoch, aby aj spoločenský poriadok dával tomu výraz. Teda, aby aj spoločenský poriadok chránil život, a aby vsetky zásahy do tohto nádherného mechanizmu boli opatrené ochrannými prostriedkami. A je to naozaj dilema, v akom takto postavenom právnom poriadku kresťan žije, lebo na jednej strane, by sa chcel celou svojou osobnosťou venovať, identifikovať sa so spoločnosťou, tešiť sa z nej. Na druhej strane vidí, že ten spoločenský poriadok sa nepriznáva tomu čomu verí.

Kedy sa ľudský plod stáva človekom, čo možno považovať za vznik života?

Samozrejme je to veĺmi ťažká otázka, nakoľko človek nevie zodpovedať túto otázku s presnosťou. Preto je človek naplnený úžasom a úctou voči tomuto celému dianiu. A myslím si, že nie je možné povedať, kde tá čiara je. Tá úcta patrí celému procesu.

Má, alebo nemá žena zvrchované právo rozhodnúť sa, či chce, alebo nechce dieťa?

Ja sa domnievam že žena by to právo sama nemala mať. V mnohých prípadoch a hovorím z praxe sa manžel, alebo muž nemusí dozvedieť o tom, čo sa udeje. Žena môže sama rozhodnúť o tom, keď dochádza k tomu zásahu. A pokiaľ viem, nežiada sa písomné vyjadrenie manžela. On by mal mať rovnaké právo, aby sa vyjadril k tomu zásahu, podobne ako žena. Existujú prípady, v ktorých je interrupcia principiálne možná. Napríklad ako znásilnenie, zlé ekonomické zázemie rodiny, ťažko poskodený plod.

Táto otázka sa zdá byť ľudskej logike veľmi blízka. Či je vtedy interrupcia indikovaná? Napríklad tie ekonomické otázky sú veľmi relatívne. Ešte nedávno žili naše rodiny v oveľa horších pomeroch. Naši rodičia, ktorí vyrastali v tak početných rodinách sú stále predmetom nášho obdivu a tešíme sa z toho, že boli vychovaní, tak ako boli vychovaní. Teda sú to veľmi relatívne kritéria. A tiež tie ďalšie nie sú veľmi jednoduché. Stáva sa, že z dôvodov zdravia, alebo z takej veľkej deformácie plodu, je možné vlastne konštatovať takú tú základnú hodnotu duchovnú a ľudskú, že lekári odporúčajú možno takéto riešenie. Ja si spomínam pri tom na tie stretnutia s postihnutými ľuďmi. Napríklad v Rakúsku v Ganoikirchene je pamätník pre obete fašizmu, ktoré dali odviezť z ústavu a zlikvidovali práve preto, že boli nekompletní. Pamätník v podobe žulovej kocky, ktorá má odťatý jeden roh. A znázorňuje to práve to , že i keď nie sú títo ľudia celkom v poriadku, tak to neznamená, že ich ľudstvo nepotrebuje. A práve to je výzvou, úlohou, že keď ten plod je nejak zdeformovaný, neznamená to, že by sme to mohli len tak zlikvidovať. Ja sa domnievam že to kresťan asi nedokáže.

Teda interrupcia - áno či nie?

Našou povinnosťou je odrádzať ľudí od toho, aby vykonali interrupciu a zdôvodňovať im to, práve z tej úcty k životu, ktorý vidíme v sebe, v ľuďoch, ktorých máme radi a ktorých milujeme. Jednoducho sa tešíme z toho, že ich máme okolo seba. A ten život, ktorý prichádza my síce nevidíme, ale je rovnako vzácny. A bolo by veľmi krátkozraké, keby sme dokázali povedať : však je to Váš problém či chcete mať, alebo nechcete mať dieťa. Myslím že je to neprimeraný vlastnícky vzťah k životu, ktorý má prísť, je to krádež, ktorú ľudia páchajú, ak sa takto chovajú.

Myslíte si, že je nevyhnutné, aby bol prijatý zákon o ochrane plodu?

Myslím, že by mal existovať zákon o ochrane plodu. To znamená, že ľudia sa nemôžu len tak vzdať úlohy materstva či rodičovstva. Mali by to všetko konzultovať, prejsť procesom konzultácií, kde by dúfam boli odradení od tohto rozhodnutia.

Ak by bol prijatý zákon, mal by byť prijatý s istými obmedzeniami týkajúcimi sa znásilnenia, zlých finančných pomerov, deformácie plodu, s ktorými by bolo možné vykonať interrupciu?

Všetky tieto oblasti výnimiek sú relatívne. Určite by mal exitovať celý rad rozhovorov v tejto oblasti s týmito ľudmi, ktorý by o niečom podobnom uvažovali.

Aké miesto v tejto problematike zohráva osveta? Výchova mladých ľudí už od detstva?

To je to najdôležitejšie. Iste to pokušenie človeka, ktorý sa stáva pánom nad životom, je veľmi veľké. Vychovávať človeka v kresťanskej viere, ale i v duchu všeobecnej humanity. A najmä mladí ľudia by mali v tomto začať.

zhovárala sa Maja Drimalová

  Spolupracovnik
   vito 04-06-2007 18:43

   

 

Tiráž

Názov

Kontakt Šéfredaktor Redakcia Editor Vydavateľ Zakladateľ

Ďalšie odkazy

Newsletter

Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu. (frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
 

 
Copyright © 2001-2017 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group
Webdizajn: amneziak