ISSN 1335-8715

14-12-2002   Martin Pener   Komentáre   verzia pre tlač

Otázka spoločnej česko-slovenskej ochrany vzdušného priestoru

Nedávny summit NATO priniesol (akoby mimo plánu) zaujímavý nápad – spoločnú ochranu českého a slovenského vzdušného priestoru systémom striedania sa leteckých síl oboch krajín. Jedným z argumentom je osvedčené fungovanie obdobného systému v Belgicku a Holandsku.

Som toho názoru, že belgicko-holandský model nemožno mechanicky aplikovať v našich podmienkach. Dôvod pochopíme pri pohľade na mapu. Kým Belgicko a Holandsko sú dve "kompaktne hraničiace" krajiny, Česko a Slovensko tvoria naopak podlhovastý útvar, rozdelený približne v strede spoločnou, nie veľmi širokou hranicou. Čo to znamená? Belgické a holandské F-16 môžu vzhľadom na výhodnú konšteláciu oboch krajín podstatne rýchlejšie zasiahnuť proti útočníkovi. Českí i slovenskí piloti by v prípade bojového nasadenia boli oproti svojím uvedeným kolegom v nevýhode – napríklad v situácii, kedy by mali zasiahnuť Slováci (hoci i štartujúci z Malaciek) nad napr. Plzňou, či Češi (štartujúci z Moravy) nad Košicami.

Uznávam, že pre stroj dvojnásobne rýchlejší ako zvuk je úsek niekoľkých desiatok kilometrov navyše zanedbateľnou vzdialenosťou. Tak isto ale v prípade boja so vzdušným cieľom zohrávajú veľkú rolu minúty až desiatky sekúnd. A potom – povedali sme si pre stroje dvakrát rýchlejšie ako zvuk. To môže byť (po topografických ukazovateľoch) druhým kameňom úrazu.

V českom letectve nadzvukové lietadlá doslova dožívajú, ich náhrada Gripenmi bola oddialená resp. zrušená. Na Slovensku sme na tom vďaka Migom 29 lepšie. Dvadsiatka týchto lietadiel bola síce po rozpade ČSFR rozdelená v pomere 1:1, Česi ich však o niekoľko rokov na to vymenili s Poliakmi za nové vrtulníky.

Spoločná ochrana popísaného územia lietadlami podzvukovými by predstavovala veľmi problematický projekt. Aby nevznikol dojem, že chcem zvaliť vinu na českú stranu – treba priznať, že i na našej strane sú nedoriešené problémy: komunikačným jazykom našich pilotov doposiaľ nie je angličtina, alebo napríklad slovenské "dorozumievacie" prostriedky - nepoužitelné v prostredí vzdušných síl NATO.

Späť ale k nášmu problému. Vyslovím myšlienku pre najmä severnejšie žijúcich občanov Slovenskej republiky ťažko stráviteľnú: z praktického hľadiska je omnoho perspektívnejšia spoločná ochrana vzdušného priestoru Slovenska... s Maďarskom. Slovensko s Maďarskom majú navzájom najdlhšie spoločné hranice, navyše náš južný sused má oproti Českej republike náskok v pláne nákupu novej leteckej techniky.

Tým netvrdím, že by sme mali z prípadnej spolupráce vylúčiť českú stranu. Naopak, zdôrazňujem ale, že višegrádska skupina tvorí celok, pre ktorý by bolo nesmierne výhodne vytvoriť na poli (ak chcete vo vzduchu) vojenskej spolupráce žiadúcu deľbu práce. Tento článok preto nemá byť hromadením argumentom proti medializovanej myšlienke spoločnej česko-slovenskej ochrany vzdušného priestoru. Najbližšie dva roky by podľa môjho názoru mali byť vyplnené dôkladným a intenzívnym rozpracovaním tejto myšlienky odborníkmi. Intenzívnym preto, že by takýto systém mohol začať fungovať spolu s vstupom SR do NATO (odhad 2004).

Záverom vyslovím, ale zámerne nerozvediem, ešte jeden návrh – trvale umiestniť (resp. napr. z Nemecka premiestniť) na Slovensku americkú leteckú základňu.

Martin P. Pener

  Kocúrkovo
   Jozef 19-12-2002 15:07
  airborne
   o'fear 19-12-2002 15:11

   

 

Tiráž

Názov

Kontakt Šéfredaktor Redakcia Editor Vydavateľ Zakladateľ

Ďalšie odkazy

Newsletter

Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu. (frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
 

 
Copyright © 2001-2017 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group
Webdizajn: amneziak