ISSN 1335-8715

09-11-2002   Michal Korauš   EUtópia   verzia pre tlač

Niektoré problematické aspekty vstupu Slovenska do Európskej únie

Ako je známe, EÚ schválila už v roku 1955 Rímskou zmluvou voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu. Európa pociťovala potrebu konkurovať rozvíjajúcim sa krajinám, medzi ktoré patrili najmä USA a Sovietsky zväz.

Práve z týchto dôvodov vznikla v roku 1955 zmluva, ktorá spojením Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS), Európskeho spoločenstva jadrovej energie (Euroatom) a Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO) mala vytvoriť predpoklady pre konkurencieschopnosť Európy. Toto spojenie prinieslo zblíženie ekonomík jednotlivých členských štátov, ktoré vyústilo do vytvorenia hospodárskej únie medzi týmito štátmi. Spolupráca medzi západnými krajinami a samozrejme relatívne slobodné hospodárstvo a rozvíjajúci trh len posilňoval rozdiely medzi vyspelým kapitalistickým Západom a zaostalým socialistickým Východom. Rozpad Sovietskeho zväzu, ktorý riadil vývoj v satelitných krajinách strednej a východnej Európy, dal nádej „východu“ na slobodu a integráciu do ekonomického spoločenstva.

Tak ako pred 50 rokmi aj dnes Európska únia, aspoň deklaratívne, prehlasuje, že nie je možné, aby sa členské štáty uzavreli a nedovolili rozvoj ďalším krajinám. Preto sa zaviazali v roku 1991 podpísaním Maastrichtskej zmluvy, že budú naďalej pokračovať v rozširovaní, čo viedlo k prijatiu ďalších troch krajín do tohto spoločenstva.
Na mnohých príkladoch je však vidieť, že správne deklarácie nie sú vždy sprevádzané správnymi činmi.

Medzi tieto opatrenia patrí rozhodnutie Nemecka a iných členských krajín, ktoré chcú po prípadnom prijatí nových členov v roku 2004 zablokovať svoje trhy pred prílevom pracovných síl z „nových, nerozvinutých“ krajín. Toto rozhodnutie nemeckej vlády sa dá chápať aj ako ochrana krajiny pred prípadnou kriminalitou, zvýšením nezamestnanosti a inflácie atď. Nemecká vláda si však neuvedomuje, že takýmto opätovným uzavretím svojho domáceho trhu práce spôsobí len zbytočnú vlnu kritiky, ktorá sa čoraz častejšie ozýva zo strany potenciálnych členov únie. Ak Európska únia hodlá prijať nových členov a chce im skutočne pomôcť zlepšiť hospodársku situáciu, je vhodným riešením otvorenie jej trhov (jednotlivých členských krajín). Len tak vznikne zdravá konkurencia, ktorá je potrebná pre každú fungujúcu ekonomiku.

Pritom by sme však nemali skončiť. Vstup zahraničných obchodných reťazcov na trhy krajín s transformujúcou sa ekonomikou je výsledkom ich otvorenia sa zahraničiu a prejavom globalizácie obchodu. Ide teda o zákonitý proces.

Obchod na Slovensku v uplynulých rokoch brzdil rad ochranárskych opatrení, ale i vládny balíček ekonomických opatrení. Ich účelom bolo vytvoriť časový priestor pre adaptáciu slovenských výrobcov a obchodníkov na podmienky, ktoré platia v Európskej únii. Zahraničné obchodné reťazce nemajú národný sentiment a zaujíma ich len miera zisku a ovládnutie trhu. Súčasne sú schopné dohodnúť sa. Napokon v každej krajine pôsobí súčasne viacero reťazcov. Tie expandujú cestou výstavby moderných a technologicky dokonale vybavených supermarketov a hypermarketov.

Podľa informácií, ktoré som získal zo Zväzu obchodu SR, sú v súčasnosti na Slovensku v štádiu projekcie alebo výstavby zhruba dve desiatky supermarketov a hypermarketov. Súčasne už personálne agentúry vyberajú manažérov, ktorí sú vyškoľovaní v zahraničí. Obchodné reťazce prinášajú aj dokonale prepracovanú logistiku distribúcie a prenosu reakcií zákazníkov až do výroby. Prinášajú teda novú kvalitu poskytovania obchodných služieb a menia nákupné zvyklosti obyvateľstva, hlavne v mestách.

Z hľadiska konkurencieschopnosti sa už viaceré slovenské výrobné firmy prispôsobili. Slovenské firmy sa teda adaptujú na finančné pravidlá obvyklé v Európskej únií. Tieto podniky zrejme nielen prežijú, ale majú dobré predpoklady na rozvoj. Dá sa očakávať, že sa postupne začlenia do veľkých nadnárodných spoločností, a to hlavne preto, aby sa zvýšil ich dosah na zahraničné trhy, pretože slovenský trh je pre ne zväčša príliš malý. Neplatí to však o obchodných reťazcoch a veľkoobchode. V porovnaní so zahraničím sú ich integračné aktivity, ktoré prebiehajú v posledných troch rokoch, malé. Domnievam sa, že niektoré z nich sú svojou organizáciou konkurencieschopné, ale zrejme aj tie sa postupne začlenia do veľkých nadnárodných reťazcov.

Táto informácia je alarmujúca najmä z pohľadu nezamestnanosti v jednotlivých regiónoch, pretože zánikom malých firiem zaniknú aj pracovné miesta, čoho následkom sa zvýši nezamestnanosť.

Je pravdou, že vstupom veľkých zahraničných spoločností na náš trh časť z maloobchodnej konkurencie pri ich ponuke lacnejších služieb a tovarov neprežije. Profitovať však bude konkurenčné prostredie, teda trh, a spotrebitelia, teda my zákazníci. Bolo by veľmi nebezpečné, keby sa vládna moc nechala zlákať vábivým hláskom ohrozenej konkurencie na ohrozenie trhu ako takého. Nie v prospech zákazníka, ale v prospech záujmových skupín. Išli by sme tak proti celosvetovému trendu a prostrediu Európskej únie.

Ďalším potenciálnym problémom sú dotácie do poľnohospodárstva, ktoré v krajinách Európskej únie pohlcujú 45 miliárd eur, čo je približne polovica rozpočtu. Problematickými nie sú len priame platby, ktoré únia nechce vyplácať budúcim členom ešte minimálne 5 rokov po ich vstupe do únie, ale aj samotné dotácia ako také. Tie neslúžia trhu, ale prospechárskym záujmom poľnohospodárskych skupín. Argument Únie, že spočiatku štvrtinové príjmy pre kandidátske krajiny spôsobia iba problémy, pretože nenútia farmárov k reštrukturalizácií, je predovšetkým argumentom proti logike týchto platieb. Škoda, že ho neuplatnili i na seba.

Michal Korauš
autor je študentom na Gymnáziu J. Papánka

  Ano
   Majo 22-11-2002 11:39
  Ano?Dobre...
   Dedo Jozef 26-11-2002 22:09
  Ty si to chcel...
   Teta Etela 02-12-2002 22:18
  Ty kokso...
   Kraven 09-12-2002 16:29
  Talent je talent...
   Peter Páleš 18-12-2002 21:29
  RE: Talent je talent...
   o' fear 19-12-2002 14:33
  RE: Talent je talent...
   Petko 24-12-2002 20:31
  vive la vazka
   o' fear 19-12-2002 14:32

   

 

EUtópia

Už roky Slovensko pokorne plní všetko, čo si Európska únia zmyslí. Máme však v sebe dosť hrdosti, aby sme aspoň občas reagovali na vztýčený ukazovák Bruselu vztýčeným prostredníkom? Skončili vstupom do EÚ naše dejiny? Naozaj je integrácia prospešná hospodárskemu rastu? Vyrieši teraz Únia všetky problémy Slovenska za nás? Sú európski byrokrati osvietenejší než naši? Sú europolitici múdrejší a poctivejší, než tí naši? Budú si teraz európske národy nezištne pomáhať a obetujú pre európsku myšlienku aj svoje národné záujmy? A bolo by správne, keby tak urobili? My si nemyslíme, že s Európskou úniou je všetko košér...

Tiráž

Názov

Kontakt Šéfredaktor Redakcia Editor Vydavateľ Zakladateľ

Ďalšie odkazy

Newsletter

Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu. (frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
 

 
Copyright © 2001-2017 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group
Webdizajn: amneziak